Mravček a more – Jana Belašičová

Mravček a more – Jana Belašičová

Malý mravček z mraveniska
od radosti nahlas výska:

– Vonku prší, dobre viem,
zoznámiť sa s dažďom chcem.

K dverám sa už mravček rúti,
tatko mravec hlavou krúti.
Márne vraví synovi,
nech v daždi von nechodí.

– Zoberiem si dáždnik, tato,
dobrodružstvo stojí za to.
Písať budú v novinách,
že ja z dažďa nemám strach.

Pred domčekom kvapky hľadá,
na dáždnik mu jedna padá.

– Ach, je ťažká, veru tak, –
kričí mravček nebožák.

Na chrbát mu ďalšia skočí,
slzy sa mu tisnú z očí.

– Ach, je veľká, veru tak, –
kričí mravček nebožák.

Pri nôžke mu ďalšia sadne,
malý mravček do nej spadne.

– Ach, je mokrá, veru tak, –
kričí mravček nebožák.

Už sa mravček topí v kvapke,
dobrodružstvo bolo krátke.
Písať budú v novinách,
že zahynul vo vlnách.

Vtom ho mamka z okna zbadá,
rýchlu pomoc v dome hľadá.
Zoberie si dlhú niť,
ide syna zachrániť.

– Chyť sa, syn môj, chyť sa lana,
kričí naňho mravčia mama.

– Neutop sa, synček milý,
chyť sa nitky z celej sily.

Už mravčeka z kvapky ťahá,
poriadne sa ponamáha.
Ešte trošku, ešte chvíľu,
ach, už stíska mamku milú.

Doma v teplej posteli
mravčia mať mu hovorí:

– Pamätaj si, syn môj dobre,
pre mravca je kvapka more.