Mrak – Jana Humeníková

Mrak – Jana Humeníková

Z knihy Belasý zvonček – Jana Humeníková

Narodil sa veľký mrak,
čo naháňal všetkým strach.
Putoval sám po nebíčku,
pospevoval si pesničku:

„Sám som, celkom sám,
len s vetrom sa hrám.
Smutno mi je na nebi,
príde niekto? Kdežeby!“

Uvidel raz lastovičku,
ako vzlietla ku nebíčku.
Šiel jej teda naproti,
netušil, že uletí.

V diaľke zazrel kŕdeľ husí,
dohoniť ich teda musí!
Keď zbadali ho po boku,
hneď zosadli k potoku.

Priblížil sa nenápadne
k slnku, že si k nemu sadne:
„Mám ťa, slnko, veľmi rád,
či ťa môžem pohovjať?“

„Veľmi veľký si ty mrak,
nemôžem sa s tebou hrať.
Vrhol by si na zem tieň,
no teraz je biely deň!“

„Poďže, vrabček, opreteky,
kto preletí všetky strechy?“
Dopovedať stihol práve,
vrabec sa mu skryl však v tráve.

„Či ma niekto bude mať
na tom svete ešte rád?“
„Mám ťa predsa rada ja!“
„Kto to? Kto sa ozýva?“

Suchá zem ťa volá mráčik:
„Spusti na mňa tichý dáždik!
Podaruj mi kvapky vlahy,
zachráňže ma, priateľ drahý!“

Narodil sa veľký mrak,
čo naháňal všetkým strach.
Teraz je už z mraku mráčik,
zdraví sa s ním každý vtáčik.

Už je z neho polovička,
nebojí sa lastovička,
ani vrabček, húska biela,
po oblohe s nimi lieta.

Hrajú sa s ním na hojdačku,
preteky i naháňačku.
Raduje sa celá zem.
Prečo? Vieš to? Ja to viem!