Sladký sen – Ivona Ďuričová

Sladký sen – Ivona Ďuričová

Báseň na Hviezdoslavov Kubín (5 – 6. ročník poézia)

Maťo videl cukráreň
veľkú ako šesť polí.
Prečo skončil tento sen,
prečo treba do školy?

Zas je ráno, to je smola:
uvažuje ospatý.
Prečo vstávať dookola,
na školu som primalý...

Je ten život veru horký,
málo je v ňom sladkosti.
Poznám však aj výhovorky,
nech sa učka nezlostí.

Poviem, že ma bolí brucho,
krk mám celkom stuhnutý,
v ústach cítim veľké sucho,
ani sa mi nechutí.

Maťko v duchu pokračuje,
prečo nesmie do triedy.
Chladný vietor vonku duje,
začal vari od stredy.

„Mám osýpky, bok ma bolí,
tvár a nos je zelený.
Vidím naraz aj dva stoly,
počujem hluk sirény.

Bacily ma škriabu v krku,
mám zvýšenú teplotu,
zlomil som si pravú ruku,
poduška je od potu.

Členok mám tiež vyvrtnutý,
na kolene vyrážky.
Slabota ma driemať núti,
a som ťažký, preťažký!

Azda mám aj ovčie kiahne,
napadli ma vírusy.
Kto je chorý, ten si ľahne,
do školy ísť nemusí.

Mám horúčku, je mi zima,
víri v hlave Matkovi.
Vstať do školy – neteší ma.
Vtom ho mama osloví:

„Dobré ránko, neľez, Matko!
Pomôžeš mi s pečením?“
Potešene šepne krátko:
„Jasné, len sa zobudím!“

Skočí ako mladý zajac,
mama piecť mu dovolí.
„To je super, to je najviac,
nemusím dnes do školy?“

V byte čosi sladko vonia,
keď mamička štebotá:
„Dnes sú predsa ľudia doma,
dnes je predsa sobota!“