Rozlúčka s maturantmi – báseň

Rozlúčka s maturantmi (báseň)

Rozlúčka s maturantmi – báseň č. 1

Už zvoní zvon poslednýkrát,
čas dospieť, zložiť maturitný sľub,
spomienky v nás budú navždy žiť,
aj keď nás život rozptýli naprieč ľud.

Na chodbách smiech, aj vážne tváre,
učitelia s prísnym, láskavým hlasom,
v triedach sny a tajné plány,
ktoré sme raz kreslili pod vlasom.

Z detí sú ľudia, z hier sú cesty,
na tabuli už nie je priestor snívať,
no v srdci si každý z nás ponesie
tie roky, čo nás naučili žiť a dýchať.

Ďakujeme za trpezlivosť, za vieru,
za každé slovo, aj za prísny tón.
Dnes odchádzame, no v pamäti školy
zostane náš smiech, náš príbeh, náš zvon.

Rozlúčka s maturantmi – báseň č. 2

Keď zaznie zvon a trieda stíchne,
v očiach sa mihne záblesk spomienok,
detské sny v laviciach dozneli ticho,
čas je už kráčať za vlastný obzor.

Tabule zmatneli kriedou dní,
v školských laviciach sme rástli v ľudí,
každý z nás inou cestou sa vydá,
no priateľstvo roky nerozlúdi.

Spomienky v srdci budú vždy horieť,
na prvé lásky, na smiech aj pád,
učitelia nás naučili viac než učivá –
že silu má myšlienka, odvaha, rád.

Ďakujeme za všetky kroky,
za prísne pohľady i povzbudenie,
odchádzame s úsmevom na perách –
s maturitou aj s požehnaním na krídle.

Rozlúčka s maturantmi – báseň č. 3

Dnes to nie je len ďalší piatok.
Nie je to len koniec hodiny.
Je to deň, keď sa svet pohne ďalej
a my s ním. Už bez zvonenia.

Na laviciach ostali vryté roky.
Mená, srdcia, občas aj poznámka.
Sme sa smiali. Hádali. Zamilovali.
A hlavne – boli sme tu. Spolu.

Z tabule sa zotrel posledný príklad,
ale v hlavách ostáva všetko:
prvá päťka z matiky,
posledná skúška odvahy.

Ďakujeme, že ste nás počúvali,
aj keď sme niekedy nepočúvali my.
Že ste nám verili,
keď sme ešte sami seba len hľadali.

Odchádzame. S ruksakom plným snov.
Niektoré sú pomačkané, iné čerstvo zabalené.
Ale všetky sú naše. A my sme pripravení.
Lebo už vieme – ako začína budúcnosť.

Rozlúčka s maturantmi – báseň č. 4

Znie posledný zvon,
už nevravíme „zajtra test“.
Z lavíc sa stávajú spomienky
a z nás – ľudia, čo idú ďalej.

Chodby, kde sme sa ponáhľali,
už ostávajú tichšie.
Na stenách zostali naše smiechy,
v učebniciach pomačkané roky.

Písali sme viac než len poznámky –
písali sme príbehy.
O priateľstvách, čo prežijú,
o pádoch, ktoré nás naučili stáť.

Vďaka patrí vám, ktorí ste verili,
aj keď sme nie vždy verili my.
Učiteľom, čo nám dali viac
než len látku na skúšky.

Dnes sa lúčime.
Nie navždy – len na novú cestu.
Každý si ju kráča sám,
ale v srdci si nesieme tú istú školu.