Stratený zverinec – Ľubomír Feldek

Stratený zverinec – Ľubomír Feldek

Mal som krásny zverinec,
stúpil som však na klinec.
Kým som klinec ťahal z nohy,
môj zverinec – hýbaj nohy.
Kým som v klinci spoznal kvet,
bol zverinec,
už ho niet.

Kohút letel do Vysokých Tatier.
Tam ho chytil jeden inštalatér.
Primontoval si ho na vodovod.
Nekikiríka už.
Nemá dôvod.

Úbohého krokodíla
polapili v Púchove.
Teraz na ňom drevo pília.
Dubové i bukové.

Hada – toho polapili v Poprade.
Kropia ním tam teraz hriadky v záhrade.

Zatúlané mačičky
chytil cukrár v Novom Sade.
Vytrhal im jazýčky
a zalial ich v čokoláde.

Nešikovný jež
dal sa chytiť tiež.
Istý vojak v Jihlave
nosí ho dnes na hlave.

Dínom-dánom,
dziny-dziny,
a huslista Paganini
chytil v Gdyni kobylku.
Na husliach mu teraz drží
štyri drôty,
na ktorých on vyrezáva
krásne nóty.
Jeho sláčik podobá sa na píľku.

A poznáte Senicu?
Tam zas chytil jeden starký opicu.
„Starká!“
zvolal.
„Idem domov s opicou!“
Starká stála za dverami s rajnicou.

Motýľa
polapila čiernomorská flotila.
To úbohé pávie oko
ledva stihlo mrknúť
mrk! –
už kapitán Pilstorokov
ozdoboval si ním krk.

Najlepšie sa povodilo žabe.
Chytili ju na pezinskej Babe.
Bežali s ňou k riečke za dedinu,
hodili ju tesne nad hladinu.
Po vode ju chceli vidieť skákať.
Žabka – čľup!
A môže si dnes kvákať.

Na muchu
postriehli si poľovníci,
keď letela cez Suchú.
Bolo pre nich minimálnou fuškou
primontovať muchu na pušku.
A ostatné zvieratá?
Tou puškou
berú si ich teraz na mušku.

Tak vám treba, zvieratá.
Každý sa raz preráta.
Slúžil som vám –
uši ste mi zradne.
Kto vás chytil –
nech vám teraz vládne!

(Z knihy Veselý album zvierat)