Poklad – Zdena Vicianová

Poklad – Zdena Vicianová

Pod vankúšom skrývam poklad,
rozprávkovú knihu kníh.
Zavedie ma do rozprávok
Ali Baba – lúpežník.

Bývam v domci, čo má nôžku
z obrovského kuraťa.
Nedesí ma ani trošku
babka Jaga strapatá.

Na metle aj cez záveje
obletíme celý svet.
Darmo šibe prútom – zle je.
Ja nie a nie skamenieť.

Poznám kúzla kúzelnícke
z hruhočizných starých kníh,
zo stránok, čo sú mi blízke,
pomáha mi kúzelník.

Dlhý, tučný, bystrozraký
prenesú ma cez hory,
kde spievajú modré vtáky
a každý strom hovorí.

Za horami, za dolami,
v chyžke celej zo zlata
čokoládu pre mňa varí
víla večne usmiata.

Ráno sa tá Zázračnica
s hviezdou zlatou na čele
vrtko zmení na mamičku

– a ťahá ma z postele.

Mačka sedí, klbko stáča,
spieva pri tom ako vtáča.
Mačiatka sa prizerajú,
stáčať klbká pomáhajú.

Prišla jeseň, budú hody.
Prečo? Veď nám dáva plody.
Slivky chutné oberajme,
do košíka ukladajme.

Po oblohe mrak sa valí,
do smútku sa nebo halí.
Z mraku dáždik padá,
na lúky nám sadá.

Slniečko nám krásne svieti,
rozkvitli aj margaréty.
Skúsme stonky dokresliť,
aby mohli kvietky piť.

Skúsime sa chvíľu hrať,
veľa dreva narezať.
Bude to len chvíľka,
pomôže nám pílka.

Čo sa to tu nám len stalo,
že je vlniek v mori málo?
Keď ich všetky dokreslíme,
loďku domov doplavíme.

Skáče žabka zelená,
preskakuje polená.
Jeden skok sem, druhý tam,
už ich ani nerátam.

Zlatá rybka v mori pláva,
pritom veľkým chvostom máva.
Užila si dosť zimy,
oblečme jej šupiny.

Keď je vonku veľká zima,
zostanem ja radšej doma.
Hneď si v peci zakúrim
a z komína ide dym.

Smutne sedí telefón,
nevydáva žiaden tón.
Aby mohol zazvoniť,
musím šnúru dokresliť.

Na známosť sa všetkým dáva,
na jeseň lístie opadáva.
Šu – šu, šumia vetvičky,
vraj naplnia košíčky.

Slniečko sa raduje,
šarkan s vetrom tancuje.
Hop – cup, hop – cup tralala,
jeseň dary rozdáva.