EKO – Zuzana Martišková

EKO – Zuzana Martišková

Náplň hodín v telocvični
zostáva tam skrytá.
Keď však dvere otvoria sa,
každý si nos chytá.

A aj tebe dobre radím,
prsty o nos zatni.
Po telesnej znivočení,
sťa po bojoch v Stredozemi,
naši chlapci späť do triedy
putujú zo šatní.

Ich zbroj – úbor v igelitke,
nech sa nikto nediví,
po hodine športovania
je pre zdravie škodlivý.

Aj rytieri majú ujmu
na vonkajšom vzhľade.
Po kvalitnom telocviku,
ledva lapajú po dychu,
a je po paráde.

Ráno ako z časopisu:
vo vlasoch gél, jemná vôňa,
tričko čerstvo po vypraní
avivážou ešte vonia...

Teraz hore po schodoch
tiahne sa len tlupa,
ako by sa nikto z nich
nikdy neokúpal.

Aj keď tasia tajné zbrane
v boji proti zápachu,
žiadnym sprejom neporazia
túto strašnú opachu.

„Pśśśt, pśśś, pśśś,“ znie v celej triede
deo, spreje, voňavky.
Zdá sa vám, že odpadnete,
nezvyknutí na dávky.
(Počuť už aj nadávky...).

A opacha iba rastie,
tak sme na tom rovnako.
K tomu Ivo chleba núka.
Cibuľový s tuniakom!

„Hej, chalani, nebláznite!
Veď ste ako malí.
Prečo ste sa po hodine
neosprchovali?!“

„Sprcha?! Iba strata času.
Prestávka je malá.
Čo ak by zas matikárka
dáky testík dala?
Treba vzorce zopakovať,
nie sa mydliť pod vodou.“

Na to, ako vynechať to,
majú tisíc dôvodov.

„Petíciu treba podať!
Napísať do kolónky:
PO HODINE TELOCVIKU
NEDÁVAJTE PÍSOMKY!“

„Aj médiá oslovíme,
nech vyjde aspoň noticka:
KATASTROFA V MIESTNEJ Zé eŠ
JE PRIAM EKOLOGICKÁ!“

Skúste riešiť príklady,
keď nestačíte s dychom.
V takej klíme nedá sa
podať riadny výkon.

Napriek snahe aktivistov
písomka sa môže dať.
Podľa našej matikárky
stačí iba vyvetrať...