Rys ostrovid

Rys ostrovid

Rys ostrovid (latinsky Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe. Nachádza sa na územiach v strednej, severovýchodnej Európe a v malej časti severnej Ázie. V minulosti bol takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Obýva najmä severné lesy a loví malé a oslabené kopytníky srnčej a diviačej zveri.

 

Vzhľad 

Rys ostrovid je najväčšia európska mačkovitá šelma. Dĺžka tela: 80 – 130 cm, výška: 60 – 75 cm, hmotnosť: 18 – 35 kg. Rys ostrovid má charakteristický, nezameniteľný vzhľad: pomerne krátke telo a vysoké nohy, veľmi krátky chvost, ktorý je na konci sfarbený na čierno a pomerne veľkú guľatú hlavu s bielou bradou po bokoch. Charakteristické znaky všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi štetinami na ich koncoch, ktoré im slúžia na lepšie rozpoznávanie smeru prichádzajúceho zvuku.

 

Sfarbenie rysa ostrovida býva rôznorodé, v závislosti od toho kde žije. Čím severnejšie sa nachádza, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Farba jeho srsti je šedo hrdzavá s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás, brucho je zreteľne svetlejšie až biele.

Rysovi ostrovidovi pri jesennej výmene srsti narastá na labách hustá dlhá srsť, slúžiaca ako snežnice, ktoré mu napomáhajú pri brodení sa snehom, a tým so šetrením ťažko získanej energie pri pátraní za korisťou a jej prenasledovaní. Toto ochlpenie spodkov láb uľahčuje rysovi nielen pohyb v sypkom snehu, ale pôsobí aj protišmykovo na klzkých zľadovatených plochách. Aj vďaka tomu má rys vyššie šance na dohonenie potenciálnej koristi, ktorá nie je na klzký terén vybavená tak ako rys.

Vedeli ste že: Rys je skutočne ostrovid? Za denného svetla dokáže spozorovať myš vo vzdialenosti 70 metrov, zajaca na 300 metrov a srnca na 500 metrov. Zrak má vynikajúci aj v noci. V lete počas splnu zbadá napríklad zajaca na 125 m a srnca na 300 m.

 

Život a rozmnožovanie 

Rys je aktívny hlavne počas súmraku. Počas dňa odpočíva na pokojných a skrytých miestach. Je vyzbrojený mnohokrát lepšími čuchovými senzormi ako človek. Zacíti zápach z uhynutej zveri, až na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov.

 

Samec žije samotársky, len v dobe párenia sa zdržuje so samicou. V tomto období sprevádza samicu niekedy aj viac samcov, ktorí spolu bojujú. Ruja prebieha vo februári a marci, gravidita trvá 10 týždňov. V máji až júni rodí samica 2–4 mláďatá, väčšinou v húštinách, alebo skalných dutinách. Mláďatá sa rodia slepé, vidieť začnú po 16–17 dňoch a kojenie trvá dva až tri mesiace. Mláďatá zostávajú v spoločnosti matky až do ďalšej ruje (1 rok), matka ich najprv kŕmi a nato učí loviť.

Vedeli ste že: Rys má najradšej skalnatý terén, ktorý mu poskytuje dobrý rozhľad a hustý porast, kde sa môže rýchlo ukryť? Do nižších polôh schádzajú obvykle v zime, keď sa do nižších polôh sťahuje aj zver.

 

Lov a potrava

Rys na svoju obeť striehne v úkryte. Nepatrí medzi vytrvalostných prenasledovateľov (akým je napr. vlk). Útočí z bezprostrednej blízkosti a ak obeť rýchlo neskolí, po niekoľkých desiatkach metrov (100 m) s prenasledovaním prestáva.

 

Aj keď je rys veľmi rýchle zviera, zdravá zver im väčšinou unikne. Jeho korisťou sa stávajú obyčajne poranené, choré a zoslabnuté jedince, teda aj staré jedince a mláďatá. Takýto zdravotný test mu spoľahlivo prezradí, či sa mu oplatí naháňať túto korisť. Znamená to, že zdatné a zdravé jedince ostávajú v prírode a choré, oslabené, staré sú vyselektované z populácie, ktorej to pomáha zachovávať jedince s najlepšou genetickou výbavou pre život v daných prírodných pomeroch. Rys je v tomto prípade šľachtiteľ populácie druhov. Revír rysa ostrovida máva rozlohu 10 – 25 km2.

Vedeli ste že: Korisťou rysa sa stáva skôr slabšia, chorá, alebo horšie zmyslovo vybavená zver? V oblastiach s trvalým výskytom rysa, je srnčia zver ostražitejšia, v dobrej kondícii a dosahuje aj väčšiu hmotnosť.

 

Rozšírenie

Pôvodná oblasť, kde sa rys ostrovid vyskytoval zahŕňala lesy mierneho pásma v celej Eurázii. Neskôr však systematický lov zo strany človeka a likvidácia prirodzeného prostredia viedli k výraznému poklesu početnosti druhu.

 

V súčasnosti dochádza k snahe o obnovenie populácií rysa na mnohých miestach Európy, no je to komplikovaný a pomalý proces, na mnohých miestach brzdený až marený pytliactvom. V súčasnosti sa odhaduje, že v Európe (bez Ruska), žije asi 7  500 jedincov, z toho 2 500 v Škandinávii, 2 000 v Pobaltských štátoch a 2 800 v Karpatskej oblasti (Česká republika, Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko).

Na Slovensku sa v karpatských pohoriach v nadmorských výškach 800 až 1000 m. n m. zachoval. Zásluhou úplnej ochrany po druhej svetovej vojne sa početnosť rysa ostrovida tak zvýšila, že začal prenikať aj na západ, na moravské územie. Nachádza sa vo väčšine národných parkov Slovenska a aj v ostatných chránených územiach.

 

Ohrozenie

Rys ostrovid ma len jedného prirodzeného nepriateľa – človeka. Niektorí poľovníci v minulom storočí vystrieľali rysy z niekoľkých oblastí. Dnes je rys zákonom chránený, pytliaci ich ale stále strieľajú, čím znižujú ich počty. Vysoká miera ich usmrtení bráni šíreniu rysov do ďalších vhodných oblastí a prehlbuje izolovanosť jednotlivých populácií, čo nie je prospešné pre ich genetický fond.

 

 

Klasifikácia poddruhov

Presná klasifikácia poddruhov rysa ostrovida je stále diskutabilná. Na základe poslednej interpretácie, je zoznam nasledovný:

 

Lynx lynx lynx – Škandinávia, Východná Európa, Západosibírska nížina
Lynx lynx carpathicus – Karpaty, Stredná Európa
Lynx lynx martinoi – Balkánsky polostrov
Lynx lynx dinniki – Kaukaz
Lynx lynx wardi – Altaj
Lynx lynx wrangeli – Sibír
Lynx lynx isabellinus – Stredná Ázia
Lynx lynx kozlovi – Stredosibírska vysočina
Lynx lynx stroganovi – Amurská oblasť
Lynx lynx sardiniae – Sardínia