Obehová sústava - krv a srdce

Prírodné vedy » Biológia

Autor: babuska
Typ práce: Maturita
Dátum: 23.01.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 051 slov
Počet zobrazení: 2 972
Tlačení: 174
Uložení: 151

Obehová sústava - krv a srdce

Funkcie krvi:

  • transport kyslíka z pľúc ku tkanivám a orgánom
  • zber CO2 z tkanív a jeho prenos do pľúc
  • rozvoz živín z tráviacej sústavy ku tkanivám
  • zber odpadových látok metabolizmu a ich transport do obličiek
  • rozvoz hormónov, vitamínov a iných dôležitých látok
  • rozvoz tepla z tepelného jadra po tele
  • udržiavanie stálych osmotických pomerov v organizme
  • udržiavanie stáleho pH vnútorného prostredia
  • obrana pred cudzorodými organizmami a látkami (imunitná funkcia)

-krv je trofické spojivové tkanivo kde:

a,medzibunkové priestory tvorí krvná plazma

b,krvné telieska

KRVNÁ PLAZMA-žltkastá tekutina,pri cicavcoch má pH=7,4

zloženie: 90% H2O

10% anorganické l.: Ca,Na,K ,Cl,PO

organické l.: glukóza,fruktóza,cholesterol,albumíny,globulíny,fibrinogén

KRVNÉ TELIESKA

ERYTROCYTY-červené krvinky

F: prenášajú dýchacie plyny

S: a.ploché oválne bunky s jadrom-ryby,plazy,obojživelníky

b.okrúhle bez jadra-cicavce

Z: obsahujú hemoglobín

veľkosť: najväčšie-obojživeníky

najmenšie-cicavce

-počet závisí od pohlavia,veku a nadmorskej výšky

-tvorba-erytropoéza (životnosť je u človeka 120 dní,u žiab 700-1200 dní)

-zánik-hemolíza-postup: z erytrocýt sa uvoľňuje hemoglobín, ktorý sa v slezine rozpadá na hem-mení sa na biliverdín a bilirubín a globín-na syntézu nových AMK

LEUKOCYTY-biele krvinky

F: ochrana organizmu

S: bezfarebné,guľovité,majú jadro

-tvar-granulocyty-majú v cytoplazme granuly

  • neutrofilné leukocyty
  • eozinofilné leukocyty
  • bazofilné leukocyty

agranulocyty-nemajú v c. granuly

-môžu byť: monocyty-najväčšie z krvinek,fagocytujú cizorodé látky v tele a sú schopné vyjsť z cievy-diapedéza

lymfocyty-vznikajú v kostnej dreni a dozrievajú v lymfatických tkanivách

môžu byť: T-dozrievajú v týmuse (zabezp. bunkovú imunitu-fagocytujú)

B-produkujú protilátky (toxíny) a zabezp. protilátkovú imunitu

-tvorba-leukopoéza (životnosť niekoľko mesiacov až rokov)

TROMBOCYTY-krvné doštičky

F: zrážanie krvi

S: nepravidelné útvary

-životnosť-4 dni

Význam krvných skupín:

Objav krvných skupín mal najväčší význam pri krvných transfúziách a pri transplantáciách, ktoré môžu byť uskutočňované len podľa určitých zákonitostí. Neznalosť týchto zákonitostí v súvislosti s podávaním krvi má za následok nebezpečné až smrteľné reakcie.

Reakcia pri podávaní transfúzie krvi sa nevyskytne vtedy keď darca a príjemca majú rovnakú krvnú skupinu. Krv rovnakej skupiny sa označuje ako kompatibilná alebo zlučiteľná.

V roku 1900 Karl Landsteiner poukázal na to, že ľudí možno rozdeliť do 3 skupín (dnes nazývaných A, B, 0) na základe zhlukovateľnosti červených krviniek sérami iných ľudí. O niečo neskôr bola objavená štvrtá skupina AB.

Zrážanie krvi-hemokoagulácia-zložitý proces-reťazec enzymatických reakcií -v mieste poranenia sa zužujú cievy,zhromaždujú sa trombocyty a krv sa zráža

-má 13 faktorov, doščičkový tromboplastín je najdôležitejší

-podstatou je premena v plazme rozpusteného fibrinogénu na nerozpustný vláknitý fibrín (vzniká sieť na ktorú sa zachytávajú trombocyty a tak vzniká krvý koláč,na jeho povrch sa vylúči krvné sérum a po uschnutí vzniká chrasta

Stavba srdca

Srdce (cor)- dutý sval tvorený osobitnou priečne pruhovanou svalovinou - myokard,vnútorná výstelka -endokard- tenká blana,tvorí chlopne medzi predsieňami a komorami, vonkajší povrch srdca pokrýva väzivo epikard,celé srdce je uložené v blanitom vaku - osrdcovníku (perikard.

-delí sa na pravé a ľavé srdce a to na predsieň (atrium) a komoru (ventriculum)

-zmrštenie srdca - systola

-ochabnutie- diastola,

V čase diastoly sa celé srdce plní krvou, ktorá priteká zo žíl. Systola začína zmrštením predsiení. Tým sa z nich krv vytlačí do komôr. Potom nasleduje systola komôr, ktoré vypudzujú krv do tepien. Svalovina komôr je oveľa silnejšia ako svalovina predsiení, ľavá komora má svalovinu najmohutnejšiu, lebo z nej musí srdce vytlačiť krv do celého tela (veľký krvný obeh).

Predsiene a komory srdca sú od seba oddelené chlopňami, ktoré zabraňujú spätnému prúdeniu krvi. Medzi pravou predsieňou (PP) a komorou (PK) je trojcípa (trikuspidálna) chlopňa, medzi ľavou predsieňou (ĽP) a komorou (ĽK) je dvojcípa (mitrálna) chlopňa. Chlopne fungujú ako jednosmerné ventily.

Krvný obeh rozdeľujeme na:

MALÝ pľúcny krvný obeh začína v PK, z kade sa krv pri systole vypudí pľúcnicovým kmeňom do pľúcnych tepien a nimi do pľúc, kde sa okysličí. Na rozhraní medzi PK a pľúcnicovým kmeňom je polmesiačikovitá chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému prúdeniu krvi do PK. Krv sa z pľúc vracia pľúcnymi žilami do ĽP.

VEĽKÝ telový krvný obeh začína v ĽK, z kade sa krv pri systole vypudí srdcovnicou (aorta) do celého tela. Aj na jej začiatku je polmesiačikovitá chlopňa. Krv sa z tela vracia hornou a dolnou dutou žilou do PP.

Tepny

Tepny (artérie) sú krvné cievy, ktoré vedú okysličenú krv zo srdca ku cieľovým tkanivám - výnimku tvorí pľúcna tepna, ktorá vychádza z PK srdca a vedie odkysličenú krv do pľúc. Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica (aorta) vychádzajúca z ĽK srdca, ktorá vytvára oblúk doľava dozadu a otáča sa k chrbtici.

Žily

Žily (vény) sú krvné cievy, ktoré vedú odkysličenú krv z tkanív do srdca - aj tu tvoria výnimku pľúcne žily, ktoré vedú z pľúc do ĽP srdca okysličenú krv. K najväčším žilám ľudského tela patria horná a dolná dutá žila. Osobitnú časť žilového obehu tvorí vrátnica, ktorá zbiera krv z orgánov tráviacej sústavy a vedie ju do pečene, kde sa opäť rozvetvuje na sieť vlásočníc.

Vlásočnice

Vlásočnice (kapiláry) nemajú vytvorenú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu. Majú dôležitú úlohu pri výmene dýchacích plynov v tkanivách. Ich plocha v tele dosahuje vyše 6000 m2.

Optimálne hodnoty zdravého dospelého človeka :

Krvný tlak-systolický tlak 14-16 kPa, diastolický 8-11 kPa (100-120 a 60-80 mm Hg).

Pulz-priemerne 70 tepov

Kardiovaskulárne choroby

artérioskleróza- stena tepien hrubne, pretože sa do nej ukladajú najmä látky tukového (ale aj anorganického) charakteru, tým zužujú a strácajú pružnosť,zúžením tepny klesá prietok krvi postihnutou oblasťou a znižuje sa tak aj zásobenie kyslíkom a živinami

kŕčové žily- vakovité rozšírenia povrchových žíl na dolných končatinách

Prvá pomoc pri krvácaní:

Žilové krvácanie

Krv tečie prúdom a je tmavej farby. Najlepšie ho zastavujeme tlakovým obväzom, pri ktorom na ranu položíme sterilnú obväzovinu, na ňu zložené ovínadlo.

Úplne prvá pomoc, ak nie je po ruke lekárnička- miesto poranenia stlačíme prstami,

potom zháňame tlakový obväz alebo pomoc.

Tepnové krvácanie

Krv z takýchto rán rytmicky strieka a má svetlejšiu farbu. Krvácanie z tepien je možnézastaviť tiež použitím tlakového obväzu. Ak rana veľmi silno krváca tak, že zranenému hrozí rýchle vykrvácanie, netreba váhať, ale treba hoci aj prstami stlačiť krvácajúcu tepnu v rane.

Škrtidlo je zásadne kontraindikované, použiť ho je dovolené len pri amputácii končatiny na stiahnutie konca pahýľa alebo počas naloženia tlakového obväzu. V prípade neúspechu s tlakovým obväzom priložíme na spodný zložený obväz ešte jeden obväz a stiahneme. Ak krv presakuje ďalej, pomôžeme si stlačením tlakového bodu. Pred všetkými týmito postupmi, v prípade masívneho krvácania, použijeme najjednoduchší spôsob zastavenia krvácania- stlačením rany prstami.

Dodatočný učebný materiál si môžeš pozrieť v dokumente PDF kliknutím na nasledujúci odkaz:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#obehová sústava


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu