Zmyslová sústava človeka

Zmyslová sústava človeka

– základom zmyslových orgánov sú zmyslové receptory

– u človeka sa nachádzajú tieto zmyslové receptory

• čuchový receptor
• chuťový receptor
• zrakový receptor
• sluchový receptor
• statokinetický receptor
• zmyslový orgán kožnej citlivosti
• zmyslový orgán hlbokej citlivosti

ČUCHOVÝ RECEPTOR

– receptory, teda čuchové bunky sú v nosovej dutine a to v jej hornej tretine a táto oblasť sa nazýva čuchový dvorec

– počet čuchových buniek je okolo milióna

– po zraku je to druhý najdôležitejší receptor

– čuchové vlákna prechádzajú cez čuchovú kosť a spájajú sa do tzv. čuchových gúľ, z ktorých vychádza čuchový nerv a ten vedie informáciu do ústredia, ktoré je na spodnej strane čelového laloka koncového mozgu

– podnetom sú tu chemické prchavé látky, ktoré sa rozpúšťajú v hliene

– človek dokáže rozlíšiť šesť základných pachov

• rastlinné pachy
• ovocné pachy
• živicové pachy
• koreninové pachy
• hnilobné pachy
• spáleninové pachy

CHUŤOVÝ RECEPTOR

– sú to tzv. chuťové bunky uložené v chuťových pohárikoch a tie sú v papilách jazyka

– okrem jazyka sa chuťové bunky nachádzajú aj v hltane a na podnebí

– ústredie chuti je v koncovom mozgu v sivej kôre na temennom laloku

– človek si dokáže uvedomiť štyri základné chute

• sladká chuť
• slaná chuť
• horká chuť
• kyslá chuť

– u dospelého človeka sa nachádza asi 9000 chuťových pohárikov, no nie všetky vedia zachytiť tú istú chuť a tak sú špecializované a sústredené na miestach jazyka (koniec jazyka zachytáva sladkú chuť, koreň jazyka zachytáva horkú chuť, po bokoch viac dopredu jazyka sa zachytáva slaná chuť a po bokoch dozadu jazyka sa zachytáva kyslá chuť), no ostatné vnemy sú zmiešané

– podnetom sú tu chemické látky rozpustené vo vode alebo v slinách

– tento receptor nie je taký citlivý ako je citlivý čuchový receptor

ZRAKOVÝ RECEPTOR

– sídlom tohto receptora je oko (lat. oculus)

– človek má komorové oko, ktoré je stavbou najdokonalejšie

– z boku na očnej guli na povrchu stenu tvoria tri vrstvy

• najmohutnejšia vrstva tvorí kostru oka a nazýva sa očné bielko

– vpredu očné bielko prechádza priehľadnú vrstvu, ktorá sa nazýva rohovka a je to vlastne šošovka, ktorej optická sila predstavuje 2/3 celkovej optickej kapacity oka a je to veľmi dôležitá časť oka

• tenká vrstva obsahuje veľa krvných ciev (vyživujú oko) a volá sa cievovka a vpredu ju vidíme ako dúhovku (v nej sú pigmenty) a nachádza sa tu otvor, ktorý sa nazýva zrenica

– cievovka za dúhovkou vytvára tzv. vráskovec (alebo vráskovcový opaštek, vráskovcový sval, vráskovcové teliesko), na ktorom je upevnená šošovka

– šošovka má menšiu optickú silu ako rohovka, ale ma schopnosť vyklenutia alebo oploštenia vďaka vráskovcovému svalu a to sa nazýva akomodácia oka a tým sa vlastne upravuje ohnisko

• najvnútornejšia vrstva je sietnica a tá je sídlom zrakových receptorov, ktoré sú vlastne bunky a sú dvojaké
1. tyčinky- slúžia na čierne a biele videnie
2. čapíky- slúžia na farebné videnie

– vo vnútri je dutina vyplnená rôsolovitou hmotou, ktorá sa nazýva sklovec

– na sietnicu dopadá obraz zmenšený, prevrátený, ale je skutočný

– lúče dopadajú na žltú škvrnu, kde je miesto najostrejšieho videnia

– slepá škvrna je miestom, kde sa obraz vôbec nezobrazí

– ústredie zraku bude v sivej hmote koncového mozgu v záhlavnom laloku

– podnetom videnia sú svetelné vlny vlnovej dĺžky od 400 do 700 nanometrov

– oko je upevnené v očnici lebky a očnou guľou vieme vedomím otáčať a to umožňujú okohybné svaly, ktorých je šesť (sú to priečne pruhované svaly)

– správne videnie ovplyvňujú dva základné reflexy a to akomodačný reflex a zrenicový reflex, ktorý riadi množstvo svetla, ktoré ide do oka a chráni tak oko pred poškodením, pričom sa tieto dva reflexy majú ústredie v strednom mozgu

– zrak sa skúša na optotype

– choroby oka

• krátkozrakosť (myopia)- príčinou je to, že očná guľa má predozadnú os predĺženú

– pri tejto chorobe sú ďaleké predmety rozmazané a blízke predmety dotyčný vidí dobre

– ostrý obraz tu dopadá pred sietnicu a aby dopadol na sietnicu, tak sa musia nosiť okuliare (rozptylky) alebo laicky povedané mínusky

• ďalekozrakosť (hyperopia)- poruchou je tu skrátená predozadná os očnej gule

– dotyčný vidí ďaleké predmety dobre, no blízke predmety vidí rozmazané

– ostrý obraz tu dopadá za sietnicu a aby dopadal na sietnicu, tak sa musia nosiť okuliare (spojky) alebo laicky povedané plusky

• starecké videnie (presbyopia)- toto ochorenie súvisí s vekom a objavuje sa u ľudí okolo 40. veku života

– oko sa tu stáva ďalekozraké, pričom proces stárnutia ovplyvňuje akomodáciu šošovky (pri videní do blízka sa nevie vyklenúť) a blízke predmety tak dotyčný vidí rozmazané

• nerovnomerné zakrivenie rohovky (astigmatizmus)- je to vrodená chyba, ktorá je kombinovaná s krátkozrakosťou

– dotyčný pri tejto poruche dokáže zaostriť iba na jednu vec a veci okolo vidí rozmazané

– dotyčný musí nosiť špeciálne šošovky, ktoré sa dávajú podľa uhla zakrivenia rohovky

• škúlenie (strabizmus)- je to porucha okohybných svalov a odstrániť sa to dá pomocou operácie a to tak, že sa skrátia okohybné svaly
• tupozrakosť- postihuje vždy len jedno oko a druhé oko je vidiace

– je to znížená ostrosť videnia jedného oka a takéto oko môžeme nazvať aj lenivé oko

– postihnutie sa rieši tak, že zdravé oko sa zalepí a druhé oko sa bude učiť pracovať samostatne

– k náprave sa pridáva aj očná gymnastika, pod ktorou rozumieme napr. kreslenie a pod.

• slabozrakosť- je to zlé videnie a príčinou je anatomická

– má rôzne stupne a najvyšším stupňom je slepota, kde nie je vytvorená nejaká časť oka

• farbosleposť- človek nedokáže pri tejto chorobe rozlíšiť červenú a zelenú farbu, ale vidí ich ako jednu farbu

– môže byť najčastejšie čiastočná, čo sa nazýva daltonizmus

SLUCHOVÝ RECEPTOR

– spolu so zrakom je to veľmi významný receptor

– receptorom je Cortiho ústroj (alebo Cortiho platňa), v ktorej sú sluchové bunky

– sídlom sluchu je ucho (lat. auris) a má tri časti

• vonkajšie ucho- tvorí ho
1. ušnica
2. vonkajší zvukovod
3. bubienok

• stredné ucho- tvorí ho

1. stredoušná dutina- sú v nej tri sluchové kostičky a to kladivko, nákovka, strmienok
2. Eustachova trubica (sluchová trubica)- je spojená s nosohltanom a slúži na vyrovnanie tlaku na obidvoch stranách bubienka

• vnútorné ucho- je uložené v najtvrdšej kosti tela, teda v skalnej časti spánkovej kosti

– základom vnútorného ucha je kostené blúdisko (alebo kostený labirint), ktorý je vo vnútri blanité a je vyplnené endolymfou

– kostený labirint tvorí

1. slimák- tu sa nachádza sluchový receptor

– je tu Cortiho ústroj a jeho základom je bazálna membrána, v ktorej sú sluchové bunky

– je tu aj vrchná membrána

1. predsieň
2. tri polkruhovité kanáliky

– podnetom sluchu sú sluchové vlny, ktoré majú vlnovú dĺžku od 16 do 20000 Herzov

– sluchové vlny zachytí ušnica, narazia ma bubienok, tri kostičky ich prenesú na lymfu, lymfa sa rozkmitá a vlny narazia na bunky, ktoré spracujú informáciu a tá ide do ústredia sluchu, ktoré je v sivej kôre koncového mozgu v spánkovom laloku

STATOKINETICKÝ RECEPTOR

– je uložený vo vnútornom uchu v kostenom labirinte

– sú to tri polkruhovité chodbičky, ktoré registrujú pohyb a pod nimi je vajcovitý a guľovitý vačok a tu sa vlastne nachádza polohový receptor

– ústredie sa nachádza v koncovom mozgu v spánkovom laloku

RECEPTOR KOŽNEJ CITLIVOSTI

– v zamši kože sa nachádzajú aj hmatové telieska, ktorých je päť

• receptor bolesti- receptorom sú všetky voľné nervové zakončenia
• Meisnerovo teliesko- je receptorom dotyku
• Vater- Paciniho teliesko- je receptorom tlaku
• Ruffiniho teliesko- je receptorom tepla
• Krauseho teliesko- je receptorom chladu

– na vnímanie tepla máme menej receptorom ako na vnímanie chladu a to na 1 cm² sú dve telieska, pričom na vnímanie chladu je na1 cm² 12 až 13 teliesok

– nervové zakončenia majú na 1 cm² 50 až 150 bodov

– súčinnosťou piatich receptorov vzniká vnem a ten sa nazýva hmat

RECEPTOR HLBOKEJ CITLIVOSTI

– nachádza sa vo svaloch, kĺboch a vnútorných orgánoch

PRÍKLAD

Športovec mal úraz hlavy na následky ktorého oslepol. Vysvetlite, čo bolo príčinou straty zraku.

Mohol mať poškodené ústredie v záhlavnom laloku koncového mozgu a preto oslepol alebo mohol mať poškodený zrakový nerv, teda poškodenú cestu do ústredia.