Dýchacia sústava človeka

Dýchacia sústava človeka

– základnou funkciou je zabezpečiť dýchanie- respiráciu, ktoré môže byť dvojaké

• vonkajšie dýchanie
• vnútorné dýchanie

STAVBA DÝCHACEJ SÚSTAVY

– dýchacia sústava je pomerne krátka a obsahuje niekoľko častí

• nosová dutina (lat. cavum nasi)
• nosohltan (lat. nasopharynx)
• hrtan (lat. larynx)
• priedušnica (lat. trachea)
• priedušky (lat. bronchus)
• pľúca (lat. pulmo)

– nosová dutina a nosohltan tvoria spolu horné dýchacie cesty

– priedušnica, priedušky a hrtan tvoria spolu dolné dýchacie cesty

– pľúca sú vlastný orgán dýchacej sústavy

NOSOVÁ DUTINA

– je to dutina v nose

– považuje sa za začiatok dýchacej sústavy a začína vpredu dvomi otvormi- nozdrami

– do nosohltana vyúsťuje vzadu dvomi otvormi

– je zvislá a priehradka ju delí na ľavý priechod a pravý priechod

– vo vnútri je vystlaná sliznicou, ktorá obsahuje dvojaký epitel

• respiračný epitel- je zdola sliznice a je pomerne hrubý

– je bohato prekrvený a preto je aj ružovej farby

– obsahuje množstvo hlienových žliaz a preto je vlhký, ale aj chĺpky

– predstavuje 2/3 sliznice

• čuchový epitel- je zhora sliznice a je tenký

– obsahuje čuchové receptory, teda zachytáva rôzne vône, pachy a pod. (začína tu čuchový nerv)

– je suchý, teda neobsahuje žiadne žľazy a je žltej farby

– nosová dutina je priamo spojená s prínosovými dutinami lebečných kostí

• čeľustná dutina
• čelová dutina
• čuchová dutina
• klínová dutina

– funkcia nosovej dutiny

• ohriať vdychovaný vzduch
• zachytiť nečistoty
• zvlhčiť vzduch

NOSOHLTAN

– je to horná časť hltana a nemá nejaký veľký význam pre dýchaciu sústavu

– nastáva tu prekríženie tráviacej a dýchacej sústavy

– nachádza sa tu hltanová mandľa, ktorá dokáže zachytiť a zlikvidovať prehltnuté baktérie, vírusy a nečistoty

– smerom do stredného ucha ide odtiaľ Eustachova trubica, ktorá sa spája s nosohltanom, pričom sa tadiaľto dokáže veľmi rýchlo preniesť zápal do stredného ucha

HRTAN

– pomocou väzov je zavesený na jazylke (je pod jazylkou)

– je dlhý 5 cm- 6 cm

– je to krátky orgán, ktorý je tvorený z 5 chrupiek

• štítna chrupka- ohyrok (najväčší je u mužov)
• prstienková chrupka- nachádza sa pod štítnou chrupkou
• hlasivkové chrupky (2)- nachádzajú sa vo vnútri a sú to krhlovité chrupky
• hrtanová príchlopka- otvára sa a zatvára sa, aby nezabehlo jedlo

– vo vnútri má tvar presýpacích hodín

– v najužšom mieste sa nachádzajú hlasivkové väzy- hlasivky, vďaka ktorým vzniká hlas

HLASIVKY

– dookola nich sú nepravé hlasivkové väzy

– dovnútra hlasiviek sú pravé hlasivkové väzy

– medzi hlasivkovými väzmi sa nachádza hlasivková štrbina, ktorá je pri dýchaní naširoko otvorená

– pri rozprávaní sa hlasivková štrbina uzavrie, väzy sa napnú, t.j. tzv fonačná poloha a prúdením vzduchu sa zatvárajú a otvárajú, čím vzniká artikulovaná reč, spev, hlas a pod.

PRIEDUŠNICA

– je to trubicovitý orgán

– dlhá je 9 cm- 15 cm

– je tvorená z chrupiek tvaru podkovy, ktorých je rôzny počet a sú prepojené (je ich cca 15- 20)

– prúdi tadiaľto vzduch do pľúc a späť von z pľúc

– vnútro tvorí viacvrstvový riasinkový epitel, pričom riasinky kmitajú vonku

– keď sa tvorí hlien, tak tieto riasinky ho posúvajú a preto kašleme

– vo výške 4- 5 rebra (hrudného stavca) sa priedušnica rozvetvuje na 2 priedušky, ktoré vchádzajú do pľúc a sú to tzv. primárne priedušky

PRIEDUŠKY

– vznikajú rozdelením priedušnice (ľavá prieduška smeruje do ľavých pľúc, pravá prieduška smeruje do pravých pľúc), ďalej sa delia ešte na menšie časti

• pravá prieduška- 3 lalokové priedušky
• ľavá prieduška- 2 lalokové priedušky

– lalokové priedušky sa ďalej delia na menšie priedušničky, priedušinky až vzniká tzv. bronchiálny- prieduškový strom

– na konci priedušničiek sú pľúcne mechúriky, ktoré voláme alveoly (majú plochu 60 cm²- 80 cm²)

– v alveolách nastáva výmena dýchacích plynov

– alveol je v pľúcach vyše 500 miliónov

PĽÚCA

– je to párový orgán

– pravé pľúca a ľavé pľúca sú od seba oddelené medzipľúcim, kde sa nachádza srdce

– ľavé pľúca majú menšiu veľkosť ako pravé pľúca a delia sa na 2 laloky

• horný lalok
• dolný lalok

– pravé pľúca sa delia na 3 laloky

• horný lalok
• stredný lalok
• dolný lalok

– majú kužeľovitý tvar a na povrchu sú mramorované

– v detstve sú ružovej farby, no postupným dýchaním sa sfarbujú do sivej farby (fajčiary majú pľúca čiernej farby)

– sú uložené v hrudnej dutine a pod nimi sa nachádza bránica

– nie sú prirastené k hrudníku a k rebrám

– pri dýchaní sa rozťahujú a sťahujú (zmenšujú)

– na ich povrchu je blana- popľúcnica, ktorá keď dôjde k bránici, tak sa ohne a prejde na vnútornú stranu hrudníka- pohrudnica

– medzi blanami je dutina- pohrudnicová dutina, ktorá je vyplnená väzkou tekutinou (mazľavou) a v tejto dutine je negatívny tlak- podtlak a to znamená, že pľúca sú prisaté k hrudnej stene

– niekedy sa môže stať to, že hrudná dutina sa preruší a otvor spôsobí to, že sa vyrovná atmosferický tlak a negatívny tlak, teda nastane to, že pľúca spľasnú, skolabujú a nastáva smrť (napr. pri prepichnutí konárom, pri havárii) a tomu hovoríme tzv. pneumothorax

– pri prepichnutí z hrude nič netreba vyťahovať, iba dookola rany treba dať nejaký igelit, aby sa otvor uzavrel

– v pľúcach nastáva dýchanie, ktoré môže byť dvojaké

• vonkajšie dýchanie- je to výmena kyslíka a oxidu uhličitého medzi prostredím a krvou

– prebieha v alveolách pľúc

– pozostáva z troch stupňov, ktoré na seba nadväzujú

1. pľúcna ventilácia- pravidelné striedanie nádychov- inspirácia a výdychov- expirácia

– jeden nádych + jeden výdych= dýchací akt

– množstvo vzduchu, ktoré dostaneme nádychom a výdychom sa nazýva respiračný objem- 500 ml (0,5 l)

– frekvencia dýchania- počet dýchacích aktov za 1 minútu, pričom priemerná frekvencia dýchania je 16- 18 dýchacích aktov za 1 minútu, po prípade 14- 18 dýchacích aktov za 1 minútu (za 1 minútu sa teda v našich pľúcach vymení 7 l- 9 l vzduchu, čo je minútový- minimálny objem dýchania)

frekvencia dýchania x respiračný objem = minimálny objem dýchania

– vitálna kapacita pľúc- objem našich pľúc, teda množstvo vzduchu, ktoré sa zmestí do našich pľúc po maximálnom nádychu a maximálnom výdychu a ktorý môžeme zmerať spirometrom(4000 ml- 4 l; muži: 3,5 l- 5 l, ženy: 2,5 l- 4 l)

– rezervný inspiračný objem- objem, ktorý ostáva v rezerve po maximálnom nádychu (2500 ml- 2,5 l)

– rezervný expiračný objem- objem, ktorý ostáva v rezerve po maximálnom výdychu (1000 ml- 1 l)

– reziduálny objem po maximálnom výdychu- ostáva po narodení pri prvom nádychu dieťaťa a využíva sa pri súdnych sporoch, keď matka tvrdí, že sa jej dieťa narodilo živé, ale chybu urobili lekári (vtedy sa vyberie tkanivo z tela, a položí sa na vodu, ak bolo naplnené vzduchom, tak bude plávať na vode, no ak vzduchom nebolo naplnené klesne ku dnu)

– eupnoe- pokojné dýchanie

– tachypnoe, polypnoe- zrýchlené dýchanie

– bradypnoe- spomalené dýchanie

– hyperpnoe- prehĺbené dýchanie

– hypopnoe- plytké dýchanie

– pnoe- normálne dýchanie

– apnoe- zastavenie dýchania

– inspiračná apnoická pauza- zadržanie dýchania po nádychu (muži: 50 s.- 60 s., ženy: 40 s.- 50 s.)

– expiračná apnoická pauza- zastavenie dýchania po výdychu (muži: 30 s.- 40 s., ženy: 25 s.- 35 s.)

1. pľúcna distribúcia- nastáva po pľúcnej ventilácii a je to rovnomerné rozdelenie vdychnutého vzduchu do alveol

– tu už ide o alveoálny vzduch

1. difúzia- prechod kyslíka a oxidu uhličitého na princípe koncentračného spádu

– kyslík teda putuje do krvi, pričom je ho tam veľa a oxid uhličitý putuje z krvi do alveol

– kyslík sa naviaže na červené krvinky a okysličená krv putuje do srdca a do celého tela

• vnútorné dýchanie- je to výmena kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou a bunkami v tele

– prebieha v tkanivách celého tela

– krvná vlásočnica, ktorá priviedla krv z pľúc ju odvádza napr. do buniek svalov, kde sa tvorí oxid uhličitý a tu taktiež nastáva difúzia- kyslík difunduje do buniek

– oxid uhličitý prechádza difúziou do krvi, pričom je krv už okysličená a teda sa vracia naspäť do pľúc, aby sa zbavila oxidu uhličitého a prijala nový kyslík

– prenos dýchacích plynov, teda transport kyslíka a oxidu uhličitého medzi pľúcami a všetkými bunkami v tele zabezpečuje krv, pričom sa kyslík viaže na červené krvinky, ktoré obsahujú hemoglobín (viaže sa na nebielkovinovú časť- hem) a vzniká oxyhemoglobín, čo je okysličený hemoglobín a tak vzniká

karbaminohemoglobín, ktorý je modrej farby, ale môže sa až 20- krát ľahšie rozpúšťať v krvnej plazme

RIADENIE DÝCHACÍCH POHYBOV

– dýchanie je riadený akt v našom tele, no vieme ho ovládať len do určitej miery, teda dýchanie je riadené mozgom, konkrétne je ústredie dýchania v časti mozgu, ktorá sa nazýva predĺžená miecha alebo most

OBRANNÉ DÝCHACIE REFLEXY

– tieto reflexy sa delia na dve základné

• kýchanie- nastáva pri podráždení horných dýchacích ciest
• kašeľ- nastáva pri podráždení dolných dýchacích ciest

CHOROBY DÝCHACEJ SÚSTAVY

– tieto choroby sa šíria tzv. kvapôčkovou infekciou (pri kýchaní, pri kašli a pod.)

– choroby sa delia

• vírusové choroby- nezanechávajú trvalú imunitu, preto sa môžu aj opakovať
1. nádcha- zápal sliznice nosa
2. chrípka

• bakteriálne choroby– patria tu zápaly dýchacích ciest
1. zápal hrtana
2. zápal pľúc
3. zápal priedušiek

• infekčné choroby
1. tuberkulóza- pôvodcom tohto ochorenia je baktéria tyčinkovitého tvaru, nazývaná aj Kochov bacil a to preto, lebo ju objavil Róbert Koch

• nádorové choroby- spôsobuje ich fajčenie, čo je závislosť na nikotíne- nikotinizmus

– je rovnako návykový ako aj tvrdé drogy (napr. heroín, kokaín a pod.)

– príčinou závislosti na nikotíne je to, že z dýchacích ciest prechádza do mozgu, kde sa viaže na reflektory, zvyšuje dávky dopamínu a ovplyvňuje tak nervovú sústavu človeka

– hlavnými zložkami cigaretového dymu sú nikotín (prudký rastlinný jed, ktorý je izolovaný z listov tabaku a pôsobí na nervovú sústavu), oxid uhoľnatý (vzniká pri nedokonalom spaľovaní, viaže sa na hemoglobín, bráni sa v ňom viazať kyslíku, čo je chronická otrava fajčiara), decht (je to zmes rôznych látok s karcinogénnym účinkom, podporuje vznik rakoviny- najmä rakoviny pľúc)

1. rakovina dýchacej sústavy
2. rakovina pľúc- najčastejšie sa spája s fajčením a pacienti pri postihnutí umierajú do jedného roka po diagnóze

• alergické choroby
1. astma- dychová nedostatočnosť
2. senná nádcha

PRVÁ POMOC PRI ZÁSTAVE DÝCHANIA

• zraneného dáme ľahnúť a ruku mu položíme pod krk
• druhú ruku položíme na čelo a zatlačíme ho dozadu, teda tak uvoľníme dýchacie cesty
• stlačíme mu nos a vyčistíme ústnu dutinu
• začneme dýchanie z úst do úst
• keď dotyčný nemá tep, tak začneme s masážou srdca (kombinujeme s dýchaním z úst do úst- 2 vdychy a 30 stlačení hrudníka)