Nervová sústava človeka

Nervová sústava človeka

NERVOVÁ SÚSTAVA

– zabezpečuje nervové riadenie organizmu a v porovnaní s hormonálnou sústavou je fylogeneticky mladšia, teda vývojovo a je aj rýchlejšia (reakcia sa tu dostaví ihneď)

– u človeka sa nervová sústava delí

• centrálna nervová sústava- tvoria ju mozog a miecha
• obvodová (periférna) nervová sústava- tvoria ju nervy

– nervová sústava vykonáva funkcie, ktoré nazývame výkonné funkcie nervovej sústavy

• somatické- je to riadenie činností kostrových svalov a najvyššie ústredia budú v koncovom mozgu, konkrétne v mozgovej kôre a vieme ich ovládať vôľou

• autonómne (vegetatívne)- je to riadenie činností vnútorných orgánov a žliaz, pričom ich najvyššie ústredie bude v hypotalame

– nervová sústava má aj svoje vnútorné prostredie, ktorým sú tekutiny, konkrétne miazgovomiechový mok, ktorý je tekutina, ktorá vypĺňa miechový kanál a všetky mozgové komory (sú štyri miazgové komory)

– prvá a druhá mozgová komora je v koncovom mozgu, tretia komora je v medzimozgu a štvrtá komora je v predĺženej mieche

MOZOG (lat. encephalon, cerebrum)

– má šesť častí

• predĺžená miecha (lat. medulla oblongata)
• Varolov most (lat. pons Varoli)
• mozoček (lat. cerebellum)
• stredný mozog (lat. mesencephalon)
• medzimozog (lat. diencephalon)
• koncový mozog (lat. telencephalon)

PREDĹŽENÁ MIECHA

– je to priame pokračovanie chrbticovej miechy a oproti mieche má bielu hmotu a sivú hmotu, ktoré sú naopak uložené (sivá hmota je na povrchu a biela hmota je vo vnútri)

– má prevodovú funkciu (idú tadiaľ nervové dráhy do vyšších ústredí alebo do miechy) a nachádzajú sa tu ústredia (životne dôležitých orgánov ako je napr. činnosť srdca, dýchanie a pod., ale aj reflexov tráviacej sústavy ako je napr. vylučovanie tráviacých štiav, prehĺtanie, zvracanie a pod.)

VAROLOV MOST

– nachádza sa nad predĺženou miechou

– má prevodovú funkciu (smerom dole a smerom hore tadiaľ vedú nervové dráhy) a nachádzajú sa tu ústredia piateho a šiesteho hlavového nervu

MOZOČEK

– nachádza sa vzadu za mostom

– má dve časti, ktoré zo zadu vidíme ako dve pologule

– pripomína koncový mozog a preto mu hovoríme aj malý mozog

– na povrchu má sivú hmotu a vo vnútri zasa bielu hmotu, ktorá má výbežky do sivej hmoty, čo sa nazýva strom života

– do mozočka prichádza informácia zo svalov a šliach tela, ale aj z ucha, kde je statokinetický receptor

– vedú tu aj informácie z koncového mozgu, ktoré sa spracuvávajú a sú tu teda ústredia odkiaľ sa riadi pohyb (napr. udržanie rovnováhy, koordinácia ohybov a pod.)

– mozoček je veľmi citlivý na alkohol

STREDNÝ MOZOG

– je to malá časť a má tvar ako keby štyroch hŕbov a preto sa nazýva aj štvorhŕbolie

– pôvodne stredný mozog súvisel so zrakom a sú tu ústredia zrakových a sluchových reflexov

MEDZIMOZOG

– nie je veľký a má dve časti

• lôžko (lat. thalamus)- prechádzajú tadiaľ všetky nervové dráhy, ktoré vedú do koncového mozgu a je to ako keby „brána do vedomia“
• podlôžko (lat. hypothalamus)- je to dôležitá časť a sú to najvyššie ústredia všetkých autonómnych reflexov, teda riadenie vnútorných orgánov a to napr. hospodárenie tela s vodou, hospodárenie s minerálnymi látkami, regulácia tepla, činnosť srdca, činnosť tráviacej sústavy, činnosť endokrinných žliaz a pod. (činnosti, ktoré nevieme ovládať vôľou)

KONCOVÝ MOZOG

– je to najväčšia časť

– delí sa na dve pologule alebo sú to dve hemisféry a to pravá a ľavá hemisféra, pričom sú obidve na spodnej strane a sú spojené tzv. svorovým telesom

– na povrchu koncového mozgu je mozgová kôra, ktorej hovoríme aj plášť alebo pálium a má zárezy a brázdy, vďaka ktorým sa zväčšuje

– dnu v koncovom mozgu sa nachádza biela hmota a na báze sú zhluky sivej hmoty, ktoré sa nazývajú bazálne gangliá

– z topografického hľadiska má koncový mozog štyri laloky a tie sú pomenované podľa kosti pri ktorej alebo na ktorej sa nachádzajú

• čelový lalok- pomenovaný je podľa čelovej kosti
• temenný lalok- pomenovaný je podľa temennej kosti
• záhlavný lalok- pomenovaný je podľa záhlavnej kosti
• spánkový lalok- pomenovaný je podľa spánkovej kosti

– z funkčného hľadiska má koncový mozog tri funkčné oblasti

• senzorická oblasť- prichádzajú tu informácie z receptorov celého tela

– patrí jej veľká oblasť na temene a prichádzajú tu informácie z kože, ďalej jej patrí záhlavný lalok a tu prichádzajú informácie zraku (je to zrakové ústredie), ale aj spánková časť, do ktorej prichádzajú informácie z vnútorného ucha (je to sluchové ústredie)

• motorická oblasť- odtiaľ sa riadia pohyby tela a sú tu teda najvyššie ústredia vedomého pohybu (ústredia somatických reflexov)

– vzniká tu rozkaz pre pohyb tela

– táto časť je v zadnej časti čelového laloka

– začínajú tu zostupné, tzv. pyramídové nervové dráhy (motorické), dostanú sa do miechy a prednými rohmi miechy idú ku kostrovým svalom

– ľavá polovica riadi pravé motorické ústredie a pravá polovica riadi ľavé motorické ústredie

• asociačná oblasť- je to časť, ktorej úlohou je prepájanie informácií z oblasti senzorickej do oblasti motorickej

MIECHA (lat. medulla spinalis)

– je hrubá asi 1 centimeter a dlhá je asi 43 centimetrov

– uložená je v kanály chrbtice

– siaha od 1. krčného stavca (nazývaný C1) až po 2. driekový stavec (nazývaný L2) a potom sú už len nervy a vytvárajú ako keby konský chvost

– na priereze miechy vidíme najhrubší zárez vpredu

– na povrchu miechy je biela hmota, v ktorej sú nervové vlákna a vo vnútri je sivá hmota, ktorá má tvar motýlích krídel a smerom dopredu vytvára rohy

– v mieche je otvor, lebo je tu centrálny nervový kanál, čo je dutina s mozgovo- miechovým mokom

– miecha má dôležitúfunkciu a to takú, že sú tu dôležité ústredia

• prevodová funkcia- ide tadiaľ veľa nervových dráh do mozgu a aj naopak, teda z mozgu do bielej hmoty
• ústredia miechových reflexov- sú dvojaké
1. autonómne (vegetatívne)- riadia vnútorné orgány (napr. potné žľazy, činnosť ciev, močenie a pod.)
2. somatické (telové)- týkajú sa kostrových svalov
• napínacie- napätie svalov
• obranné- aby nedošlo k poškodeniu tela

– známy je patelárny reflex (udretie pod jabĺčkom)

NERVY (lat. nervi)

– tvoria obvodovú nervovú sústavu

– nerv je zväzok nervových vlákien a ich úlohou je viesť nervový vzruch a spájať receptor s ústredím a ústredie s výkonným orgánom

– podľa toho, akým smerom vedú nervy informáciu sú

• dostredivé (senzorické) nervy- začínajú v receptore a vedú do ústredia
• odstredivé nervy- vedú z ústredia a končia v efektoroch, teda vo výkonných orgánoch

– vedú informácie pre činnosť a podľa typu efektoru sú

1. motorické (somatické)- zabezpečujú motoriku a končia v kostrových svaloch, pričom ich vieme ovládať vôľou
2. autonómne (vegetatívne)- končia vo vnútorných orgánoch a žľazách a vôľou ich nevieme ovládať

– z anatomického hľadiska sú nervy v troch skupinách

• hlavové (mozgové) nervy (lat. nervi craniales)- končia v mozgu, sú párové (je ich 12 párov) a označujú sa rímskymi číslicami od - XII., pričom každý nerv má svoje konkrétne číslo
  1. čuchový nerv (lat. nervus olfactorius)
  2. zrakový nerv (lat. nervus opticus)

• okohybný nerv (lat. nervus ocolumotorius)

1. kladkový nerv (lat. nervus trochlearis)
2. trojklanný nerv (lat. nervus trigeminus)
3. odťahujúci nerv (lat. nervus abducens)

• tvárový nerv (lat. nervus facialis)
• polohovosluchový nerv (lat. nervus vestibulocochlearis)

1. jazykovohltanový nerv (lat. nervus glossophranygeus)
2. blúdivý nerv (lat. nervus vagus)
3. vedľajší nerv (lat. nervus accesorius)

• podjazykový nerv (lat. nervus hypoglossus)

– tieto nervy majú bielu farbu a ich funkcie sú

1. - vedie do ústredia čuchu a zabezpečuje cítenie vône
2. - začína v sietnici a vďaka nemu vidíme
3. , IV., VI.- idú z motorického ústredia a končia v okohybných svaloch a tieto svaly ovládajú
4. - má tri vetvy, ovláda svaly tváre, slinné žľazy a zuby
5. - riadi mimické svaly na tvári
6. - zabezpečuje počutie a rovnováhu, ale aj polohu tela, pričom sa začína v zmyslovom ústroji vnútorného ucha
7. - ovláda pohyby jazyka a svaly krku
8. - nie je iba na hlave a krku, ale ide až do brušnej dutiny (hrudnej dutiny) a inervuje vnútorné orgány
9. , XII.- riadia svaly krku

– hlavové nervy sú trojakého charakteru

1. senzorické-, II., VIII.
2. motorické-, IV., VI., XI., XII.
3. zmiešané-, VII., IX., X.

• miechové nervy (lat. nervi spinales)- končia respektíve začínajú v mieche a je ich 31 párov

– sú rovnakého charakteru a sú zmiešané (majú v sebe aj dostredivé aj odstredivé nervové vlákna)

– riadia svaly trupu, ramien, horných a dolných končatín

– máme

1. 8 krčných (lat. nervi cervicales)
2. 12 hrudných (lat. nervi thoraciceae)
3. 5 driekových (lat. nervi lumbales)
4. 5 krížových (lat. nervi sacrales)
5. 1 kostrčový (lat. nervus coccigeus)

• autonómne nervy (vegetatívne)- riadia vnútorné orgány a sú dvojakého charakteru
1. sympatické (sympatikus)
2. parasympatické (parasympatikus)

– tieto nervy v orgáne pôsobia opačne, teda proti sebe a to tak, že sympatikus posilňuje napr. činnosť srdca a parasympatikus spomaľuje činnosť srdca a pod.

– v orgáne pôsobia spoločne

– sympatikus začína v mieche a to konkrétne v hrudnej a driekovej mieche a parasympatikus začína v mozgu a to konkrétne v krížovej časti miechy

NERVOVÁ ČINNOSŤ

– je základom správania sa činnosti nášho tela

– môže byť

• nižšia nervová činnosť (vrodená)- patria tu tri procesy

1. nepodmienené (vrodené) reflexy- reflex je organizmu na zmyslový podnet a patrí tu napr. reflex močenia, reflex žmurkania, reflex cicania a pod.

– sú to stále reflexy, ktoré nepribúdajú ani neubúdajú

– sú druhovo špecifické, teda nie každý druh ma také isté

1. inštinkty- vznikajú z nepodmienených reflexov, ktoré nadväzujú na seba

– inštinktov je veľa, ale najsilnejšie sú napr. potravové, pohlavné, obranné, rodičovské a pod.

1. emócie- city, ktoré sa navonok prejavia fyzickou aktivitou a patrí tu napr. strach, radosť, láska a pod.

• vyššia nervová činnosť (získaná)- je to činnosť, ktorá sa vytvára počas života

1. vtlačenie (vpečatenie)- je to zapamätávanie si prvého objektu (zapamätávanie si rodiča)
2. podmienené reflexy (získané)- vznikajú na základe nepodmieneného reflexu (napr. ak pri kŕmení psa zasvietime svetlo, tak pes sa to naučí a bude vedieť že dostáva jedlo a tak začne už slintať)

– vytvárajú sa zanikajú veľmi ľahko, sú nestále a sú individuálne, teda nemusíme na podnet rovnako reagovať

– tieto reflexy študoval Pavlov na psoch

1. učenie- učenie je každodenné a celoživotné a učiť sa vedia aj živočíchy aj človek
2. usudzovanie- z dvoch skúseností vieme vyvodiť tretiu skúsenosť, ktorá je záverom alebo poučením, pričom usúdiť vie aj človek aj zvieratá
3. myslenie- je iba u človeka

– základom nervovej činnosti je signálová sústava

• signálová sústava- je to utvorenie nervovej činnosti na základe konkrétneho podnetu, ktorý pôsobí na príslušný receptor
• signálová sústava- ide o nervovú činnosť, ktorá vzniká na základe slova, ktoré je podnetom (je vytvorené alebo myslené) a napr. ak si predstavíme citrón a jeho chuť, farbu, tvar a pod.