Riadiaca sústava

Riadiaca sústava

Funkcia: zabezpečuje rovnováhu vnútorného prostredia, umožňuje primerane odpovedať na podnety z prostredia a tak sa adaptovať na jeho meniace sa podmienky.

Medzi regulačné mechanizmy patrí:

1) Nervová regulácia (dráždivá)
2) Látková regulácia (hormonálna)
3) Obranná (imunitná)

Sú úzko prepojené a sú predpokladom pre priebeh pravidelne sa opakujúcich životných procesov.

NERVOVÁ REGULÁCIA

Funkcia: reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia a zabezpečiť udržiavanie homeostázy.

Podstata: premena podnetu (informácie) z okolia na signál, ktorý vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu.

Schéma nervovej sústavy: 1) receptory príjmu vzruch a premenia ho na nervový vzruch
2) vzruch sa prenesie po nervovom vlákne do nervového centra
3) centrum informáciu spracuje a vyvolá odpoveď

Neurón: základná stavebná a funkčná jednotka nervovej sústavy. Je schopný prijať a odovzdať informáciu.

Kontakt medzi neurónmi navzájom a medzi neurónmi a inými bunkami zabezpečujú synapsy. Nervový vzruch si neuróny odovzdávajú prostredníctvom mediátorov – chemických látok (noradrenalín a acetylcholín), ktoré sa vylučujú z nervových zakončení neuritov – synaptických uzlíkov.
Funkčnými vlastnosťami neurónov je dráždivosť (schopnosť reagovať na podnety) a vodivosť (schopnosť viesť vzruchy bez zmeny informácie).

Fylogenéza NS: samostatné nervové bunky sa postupne spájajú do nervovej sústavy

(1) Rozptýlená (difúzna): nervové bunky sú voľne rozptýlené , nemajú centrum, na podráždenie reaguje celé telo. Bunky sa navzájom dotýkajú, ale sú rozmiestnené nepravidelne. Reakcia sa šíri všetkými smermi. Napr. pŕhlivce.

(2) Gangliová: nervové bunky sú zoskupené do nervových uzlov – ganglií, ktoré sa koncentrujú v mieste, kde sa živočích dostáva bezprostredne do styku s okolím. Napr. hlisty, mäkkýše.

(3) Pásová: z ganglií vybiehajú nervové pásy. Napr. ploskavce

(4) Rebríčková: uzly nervových pásov sú pospájané. V každom článku sa nachádza pár ganglií, ktoré sú navzájom prepojené spojkami (pozdĺžne konektívmi a priečne komisúrami). Napr. obrúčkavce. U článkonožsov sa navyše gangliá koncentrujú v hlavovej časti.

(5) Rúrková: typická pre chordáty. Tvorí ju CNS = centrálna nervová sústava (mozog a miecha) a obvodové nervy.

CNS tvorí:

(1) Miecha: v strede má kanál vyplnený mozgovomiechovým mokom
(2) Mozog (cerebrum) má 5 oddielov:

a) Predĺžená miecha: pokračovanie miechy, spája mozog a miechu, sú v nej centrá regulujúce srdcovú činnosť, krvný tlak, dýchanie, tráviace reflexy (prehĺtanie, zvracanie, slinenie) a obranné reflexy (kašeľ a kýchanie), aktivity a spánku.

b) Zadný mozog: má dve funkčné časti: most a mozoček. Na povrchu má sivú a vo vnútri bielu hmotu (rozvetvuje sa do sivej – most života). Je centrum rovnováhy, koordinuje a riadi pohyby a svalový tonus. Najväčší ho majú cicavce a vtáky, ktoré vykonávajú rýchle a zložité pohyby.

c) Stredný mozog: je krátky, je centrum sluchových a zrakových reflexov, prepája zrakové a sluchové centrum, pri rybách je centrom vnemov bočnej čiary.

d) Medzimozog: je centrum vegetatívnych funkcií – reguluje príjem potravy, telesnú teplotu, ovuláciu, je spojený s hypofýzou – najvýznamnejšia endokrinná žľaza.

e) Predný mozog: tvoria ho dve pologule – hemisféry. Ich plocha sa zväčšuje vytváraním záhybov a závitov. (u primitívnych živočíchoch je hladká). Je najvyššie riadiace centrum.

PNS

Tvoria ju odstredivé a dostredivé nervové vlákna, ktoré spájajú mozog a miechu s tkanivami a orgánmi celého tela. Dostredivé vedú vzruch do centra z receptorov, odstredivé vedú vzruch z centra do výkonných orgánov (svalov a žliaz) a môžu byť buď autonómne (vegetatívne = nie sú ovládané vôľou – inervujú vnútorné orgány a cievy) alebo motorické (somatické = sú ovládané vôľou – vedú do kostrových svalov).

REFLEX A REFLEXNÝ OBLÚK

Reflex: je funkčná jednotka nervovej sústavy, je okamžitá odpoveď organizmu na zmenu prostredia a prebieha po reflexnom oblúku, ktorý sa skladá z piatich častí.

Rozlišujeme:

(1) Nižšiu nervovú činnosť

– Týka sa vrodených (geneticky) určených procesov v správaní živočíchov

– Ich najjednoduchšou formou sú nepodmienené reflexy, t.j. reakcie NS na zmyslový podnet

– Reakcia je vždy rovnako silná a stereotypná (napr. slinenie vyvolané chuťovým podnetom, odtiahnutie končatiny pri bolesti)

(2) Vyššiu nervovú činnosť

– Je vyvinutá u delfínov, psov, koňoch, primátov a človeka

– Je kvalitatívne nový stupeň adaptácie

– Podstatou je vytváranie pamäťových stôp (nových spojení) prostredníctvom podmienenýh reflexov

– Prejavom je pamäť a učenie

– Pamäť = zachovanie informácie v mozgu, je daná vývinom mozgovej kôry, intenzitou, motiváciou a opakovaním podnetu.