Chromozómy

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 09.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 926 slov
Počet zobrazení: 7 679
Tlačení: 421
Uložení: 423
Chromozómy
 
Úvod
Chromozómy sú jednotky nesúce genetickú informáciu. Mnohí ľudia keď niečo takéto počujú, zrejme ani nevedia, čo táto informácia znamená a ako ju môžeme využiť. Mnohí si povedia že to sú len nejaké abstraktné fakty, ktoré nemajú opodstatnenie v ich živote. Aby som dokázal, že to tak nie je, a že genetika je všade okolo nás, som vypracoval túto tému. Ďalším cieľom mojej práce je poukázať na to že genetika je vedný odbor, v ktorom je ešte stále veľa neznámeho, a preto má budúcnosť. Objavy v tomto vednom odbore sa týkajú každého z nás, lebo sa týkajú nášho zdravia. V posledných kapitolách prezentujem aj risky zásahov do genetickej informácie. Mojím tretím cieľom práce je dokázať, že biológia nie je len „suchým a bifľovacím“ predmetom, ale pozná aj nejaké zákonitosti.
 
1 Čo su chromozómy
Chromozómy sú paličkovité organely z kondenzovaného chromatínu. Chromozómy sa nachádzajú v bunke len v období okolo delenia. Každý biologický druh má charakteristickú chromozómovú konštitúciu – karyotyp(príloha1). Počet chromozómov v karyotypoch je iný v rozdielnych biologických druhoch. Ľudský karyotyp má 46 chromozómov, zatiaľ čo karyotyp drozofily má 8 chromozómov.

1.1 
Štruktúra chromozómov
Každý chromozóm sa skladá z chromatíd a centroméry – regiónu kde sa spájajú dve chromadídy. Koncové časti chromatíd sa nazývajú teloméry. Teloméry sa skracujú počas každého delenia bunky.
Každý chromozóm nesie určitú časť genetickej informácie, čiže časť DNA. DNA je pravotočivá dvojzávitnica zložená z deoxiribonukleózy, fostátového zvyšku, a 4 dusíkatých báz: adenín, guanín, tymín, cytosín. Druhá strana dvojzávitnice je  zrkadlovo otočená, ale namiesto napr. adenínu obsahuje tymín, cytosínu guanín. Chromozómy sú zkondenzovaný chromatín, čiže DNA, histónové bielkoviny a nehistónové bielkoviny. Dna sa ovinie okolo histónov, vytvorí sa nukleozóm.  Na druhej úrovni sa  nukleozómy zošpiralizujú a vytvoria solenoid, solenoidy sa zhlukujú do chromomér, chromoméry za zhlukujú do chromozómových prúžkov. V profázových chromozómoch sa dá rozoznať okolo 800 prúžkov. 

1.2 
Prokaryotický chromozóm
Prokaryotické organizmy nemajú DNA skondenzovanú do rovnakých chromozómov ako som opisoval s štruktúre chromozómov. Prokaryty majú jednu kruhovite uzavretú molekulu DNA stabilizovanú bielkovinami. Túto štruktúru nazývame prokaryotický chromozóm. Tento chromozóm môže prejsť z jednej baktérie do druhej, aby sa mohla miešať genetická informácia. Avšak v donorovej baktérii sa musí nachádzať prídavný genetický element- konjugatívny plazmid, ktorý je zabudovaný do prokaryotického chromozómu.

1.3 
Eukaryotické chromozómy
Eukaryotické organizmy majú chromozómy opísané v časti 1.1. Počet chromozómov sa líši od druhu organizmu a od typu bunky. Pohlavné bunky majú iba jednu sadu chromozómov. Chomozómy môžeme rozdeliť do skupín podľa polohy centroméry. Metacentrické chromozómy majú centroméru umiestnenú v strede, Sub-metacentrické chromozómy majú centroméru posunutú od stredu, akrocentrické chromozómy majú centroméru uloženú blízko konca chromozómu a telocentrické majú centroméru uloženú na konci chromozómu.
 
2 Dedičnosť
Dedičnosť je biologický proces, pri ktorom sa na rodičoch a ich potomstve prejavujú podobné alebo zhodné vlastnosti. Princípy dedičnosti ako prvý objavil Johann Gregor Mendel v roku 1865. Pre pochopenie Mendelových zákonov si treba vysvetliť niekoľko pojmov. Genotyp je súbor génov na chromozómoch. Fenotyp je súbor všetkých znakov organizmu- súbor všetkých prejavených génov. Chromozómy, ktoré vytvoria bivalent v prvom meiotickom delení sa nazývajú homologické. Na týchto dvoch chromozómoch sa nachádzajú rovnaké gény, ktoré možu mať rozličné varianty- alely. U ľudí je jeden gén ktorý určuje farbu očí, ktorý môže mať varianty: modré oči, hnedé oči, zelené oči... Homozygotný jedinec je taký, u ktorého má gén na dvoch homologických (párových) chromozómoch rovnakú variantu- alelu. Heterozygotný je opak homozygotného, čiže jedinec, u ktorého má gén na dvoch homologických chromozómoch rozličné varianty- alely. Každá bunka okrem pohlavnej má  homologické chromozómy, na každom z nich je zakódovaný ten istý znak. Prejaví sa však iba jeden- dominantný. Ten, ktorý sa neprejaví nazývame recesívny. Recesívny znak sa prejaví len vtedy, ak je zakódovaný na obidvoch  homologických chromozómoch.
 
2.1  Mendelove zákony
Mendel robil pokusy s rôznymi odrodami hrachu a snažil sa zachytiť jednotlivé znaky na ostatných generáciách.
Najprv si všimol, že znaky sa nikdy nemiešajú. Napríklad, keď skrížil hrach so zelenými strúčikmi a hrach so žltými strúčikmi, potomstvo nemalo žlto-zelené strúčiky. Tak sformuloval svoj prvý zákon dedičnosti, ktorý nazývame zákon uniformity. Jeho znenie je: „Pri krížení homozygotov vzniká v F1 generácii potomstvo, ktoré má rovnaký genotyp aj fenotyp.[1]“ Generácia F1 je označenie pre prvé potomstvo.
2. mendelovov zákon znie: „Potomstvo z kríženia heterozygotov je genotypovo a fenotypovo rôznorodé. V dôsledku segregácie a kombinácie alel sa štiepi v konštantných štiepnych pomeroch genotypov a fenotypov[2].“ Tento zákon sa nazýva: zákon segregácie. Tento zákon sa dá vysvetliť tvz. Mendelistickým štvorcom. Ak majú obidvaja rodičia na genotype zakódovaný jeden dominantný a druhý recesívny znak, tak potomstvo bude mať genotyp rozdelený v pomere 1:2:1. 25% budú tvoriť homozygotne recesívni potomkovia, 50% heterozygotní potomkovia a 25% homozygotne dominantní potomkovia. Fenotyp sa rozdelí v pomere 3:1 – recesívni znak sa prejaví len pri homozygotne recesívnych potomkoch.

3. mendelov zákon je zákon voľnej kombinovanosti alel. Tento zákon znie: „Po krížení heterozygotných jedincov vo viacelrých párov alel vzniká genotypovo a fenotypovo rôznorodé potomstvo, pričom vznikajú všetky genotypy a fenotypy, ktoré sú možné zo všetkých heterozygotných kombinácii alelových párov.[3]“ Dá sa demonštrovať tzv. dihybridným krížením. Pri takomto krížení študujeme dva gény.  Podstata tohto zákona je, že potomkovia zdedia každý gén nezávisle od druhého, gény nie sú na seba naviazané.
 
2.2  Dedičnosť na pohlavných chromozómoch
Pohlavné chromozómy sú nehomologické u mužov XY, hovoríme o heterogametickom pohlaví. Ženy majú dva chromozómy XX, preto sú homogametické pohlavie. Ak je dieťa chlapec, zdedí všetky znaky zakódované na Y chromozóme od otca pretože matka nemá Y chromozóm. Takáto dedičnosť sa nazýva priama alebo holandrická. Druhý typ dedičnosti na pohlavných chromozómoch je dedičnosť krížom. Ako príklad môže poslúžiť dedičnosť poruchy farebného videnia – daltonizmus. Ak má žena dva recesívne znaky pre daltonizmus(dd) na chromozómoch X, a muž má recesívny znak pre normálne videnie(D) zakódovaný v svojom chromozóme X, tak všetky dcéry zdedia recesívny znak po matke a dominantný po otcovi- budú vidieť normálne, ale synovia zdedia len recesívny znak po otcovi, čiže budú farboslepí.

2.3  Morganove pravidlá princípu crossing-over
Crossing-over je názov pocesu, ktorý umožňuje rekombináciu génových alel umiestnených na tom istom chromozóme. Gény, ktoré sú umiestnené na jednom chromozóme sú viazané, rovoríme o väzbovosti génov. Tieto gény tvoria väzbovú skupinu. Proces crossing-over umožnuje čiastočnú rekombináciu génov v jednej vazbovej skupine. Morganove zákony charakterizujú vzťah medzi crossing-overom a usporiadaním génov na chromozóme.
1.  Gény sú na chromozóme usporiadané v rade za sebou. Každý gén je na určitom mieste – génovom lokuse.
2.  Gény na jednom chromozóme tvoria jednu väzbovú skupinu. Počet väzbových skupín je rovnaký ako haploidný počet chromozómov.
3.  Čím sú gény umiestnené bližšie pri sebe na chromozóme, tým je väzbovosť silnejšia a pravdepodobnosť crossing-overu je menšia.   
Relatívnu vzdialenosť génov na chromozóme sa vyjadruje ako pomer medzi počtom jedincov z refombinovaným fenotypom a všetkých analyzovaných jedincov v potomstvespätného kríženia. Spätné kríženie je také, kde sa kríži heterozygotný jedinec z prvého kríženia s homozygotne recesívnym jedincom. Percentuálne vyjadrenie frekvencie výskytu rekombinovaných jedincov v súbore potomstva sa nazýva Morganove číslo. Jednotka je 1% rekombinácie. Keď už vieme relatívnu vzdialenosť génov na chromozóme, môžeme zostaviť génovú mapu chromozómu. Takto sa vedci snažia zmapovať genóm.

2.4 Ako funguje evolúcia
Zmeny v správaní, a vo vzhľade druhov sa dejú na úrovni DNA a génov. Tieto zmeny sa nazývajú mutácie. Mutácie sú vlastne chyby v DNA. Väčšina mutácii je pre daný organizmus neprospešná a vedie k jeho degradácii, ale v zriedkavých prípadoch je mutácia prospešná a vyhovuje prostrediu. Tieto mutácie musia postihnúť zárodočné bunky pre pohlavné bunky, aby sa mohli prejaviť v nasledujúcich generáciách. Druhy s takýmito mutáciami sa budú viac množiť a prežijú. Mutácie sú spôsobené chybami v DNA polymeráze, čiže enzýmu zodpovedného za replikáciu DNA alebo pod vplyvom vonkajších faktorov ako sú: UV žiarenie, polycyklické aromatické uhľovodíky, Evolúciu môžeme pozorovať pri prokaryotických organizmoch ako sú vírusy alebo  baktérie. Hlavný dôvod prečo je to tak je preto, lebo prokaryoty sa rozmnožujú oveľa rýchlejšie ako euraryoty, preto dôjde k viacerým chybám počas ich replikácii DNA. Tieto chyby sú zodpovedné za to, že vírus zmutuje a následne je imúnny proti našim protilátkam, čiže je viac infekčný. Preto ľudia, ktorí sa snažia vynájsť lieky proti vírusom vlastne vedú boj proti evolúcii. Tento boj je zvyčajne bez víťazného konca. Lenže ľudia môžu spraviť v liečení chorôb viac ako len bojovať proti evolúcii. Môžeme zapríčiniť, aby evolúcia pracovala pre nás. Jeden taký prípad ľudstvo už predviedlo. Jedná sa o domestifikáciu psa. Divo žijúci predkovia psov- vlky boli pre nás nebezpečné, ale pes je už pre nás prospešný. Zapríčinili sme aby evolúcia zmenila nám škodlivý druh na druh prospešný pre nás. Ak by sme vedeli aplikovať tento nápad na prokaryotické organizmy znamenalo by to revolúciu v boji proti chorobám. 
 
3 Cytogenetické metódy a ich využitie
Cytogenetika je veda zaoberajúca sa počtom, štruktúrou a morfológiou chromozómov. Aby sme mohli vidieť chromozómy treba spraviť chromozómovú analýzu.

3.1  chromozómová analýza
Na chromozómovú analýzu treba mať k dispozícii dosť buniek v metafáze, lebo iba vtedy sú chromozómy viditeľné. Takéto bunky sa získavajú kultiváciou tkanív najčastejšie bielych krviniek. Keď máme dostatok buniek, zastaví sa bunkové delenie chemikáliou kolchicín, pridá sa farbivo na chromzómy, spraví sa hypotonické prostredie a bunka sa dá pod mikroskop. Chromozómy sú veľmi malé (ich dĺžka je od 0.2 do 20µm) preto na to treba veľmi silný mikroskop. Samotná chromozómová analýza, čiže počítanie chromozómov a tvorba karyotypu sa vykonáva pre približne 20 buniek.
Chromozómová analýza má využitie pri diagnostikovaní rôznych chorôb ako sú napr. chromozómové aberácie. Metóda chromzómovej analýzy sa využíva aj pri hľadaní príčin neplodnosti, či opakovaných potratov.

3.2  FISH- flourescenčná in situ hybridizácia
FISH je názov pre cytogenetickú metódu, ktorá využíva označenie zmutovaných častí DNA na chromozómoch pomocou tzv. sond. Tieto označené časti sa potom sledujú pod flourescenčným mikroskopom. (priloha 2)
Túto metódu môžeme využiť pri sledovaní priebehu ochorení, ktorých príčinou sú translokácie. Takýmto ochorením je napríklad CML-Chronická myeloidná leukémia(druh rakovin). Pri tejto chorobe sa translokuje (premiestni) časť chromozómu 22 na chromozóm 9. Výsledkom je fúzia génov, ktoré zapríčiňujú ochorenie. Táto bunka je zvýhodnená oproti zdravým v delení. Liečbou sa prispieva k potláčaniu takýchto buniek. Aby sme mohli zhodnotiť, že liečba je úspešná spraví sa FISH, kde môžeme detekovať počet buniek so zdvojeným génom- choré bunky a počet buniek s dvomi zdravými génmi.
 
4 Ochorenia týkajúce sa chromozómami
Existuje veľmi veľa ochrorení, ktoré sú geneticky ovplyvnené, čiže spojené s chromozómami. Tieto choroby však môžeme rozložiť do viacerých kategórii. Monogénové sú tie, kde chorobu spôsobila mutácia. Chromozómové aberácie- vrodené ochorenia, keď chýba nejaký chromozóm alebo nejaký je navyše. Najčastejšou chromozómovou aberáciou je trizómia 21 alebo Downov syndróm. Poznáme ešte typ multifaktoriálnych chorôb, ktoré sú spôsobené viacerými genetickými poruchami a vytvárajú jednu závažnú (napr. rakovina).

4.1 Downov syndróm

Downov syndróm opísal ako prvý Langdon Down v r. 1866, ale nevedel určiť jeho príčiny. Pozornosť genetikov vzbudili dve črty tohto syndrómu. Vyšší vek matky a zhodnosť choroby u monozygotných (jednovaječných) dvojčiat, a nezhodnosť u takmer všetkých dizygotných (dvojvaječných) dvojčiat. Preto sa vedci začali domnievať, že downov syndróm je spôsobený chromozómovou anomáliou. V roku 1959 sa zistilo, že ľudia s Downovým syndrómom majú 47 chromozómov. Zdvojený bol chromozóm 21 preto toto ochorenie dostalo názov trizómia 21. Vo väčšine prípadov tento zdvojený chromozóm pochádza od matky a táto anomália je ovplyvnená vekom matky, ak pochádza od otca, anomália nie je ovplyvnená vekom.

Nie všetci ľudia s Downovým syndrómom majú trizómiu 21. V 4% prípadov ide o translokácie 21q na akrocentrický chromozóm. 1% prípadov má poškodenú iba časť buniek (mozaiku). U týchto ľudí sa Downov syndróm prejavuje menej. Downovým syndrómom je postihnutých približne 1 dieťa z 800.
Príznaky downovho syndrómu sú: mentálna retardácia, mongoloidné oči(preto je starší názov mongoloizmus), nižšie položené ušnice, plochý profil tváre, hyperflexibilita kĺbov, nadbytočná krčná kožná riasa a mnoho iných. Z vnútorných orgánov je nejčastejšie postihnuté srdce. Mnoho detí s Downovým syndrómom má vrodenú poruchu srdca.

4.2 
Zmenené množstvo pohlavných chromozómov
Chromozómové aberácie postihujú rovnako ako autozómy aj pohlavné chromozómy. Genetická determinácia pohlavia je spôsobená prítomnosťov alebo neprítomnosťou chromozómu Y. Preto aj ľudia s XXY (Klinefelterov syndróm) sú mužského pohlavia.Najznámejšie ochorenia spojené s množstvom pohlavých chromozómov sú: Turnerov syndróm- chromozómová aberácia, kde ženy majú len jeden chromozóm X. Tento syndróm nie je častý, prejavuje sa napr. zúžením aorty. Klinfelterov syndróm XXY. Nositelia tohto syndrómu sú muži, lebo Y chromozóm je prítomný. Tento syndróm sa diagnoatikuje väčšinou až v puberte. Prejavuje sa nedostatočne vyvinutými druhotnými pohlavnými znakmi.

4.3  Rakovina
Rakovinový alebo zhubný nádor sú nekontrovateľne deliace sa bunky. Tieto bunky pochádzajú z jednej bunky, ktorá sa pod vplyvom rôznych faktorov (fajčenie, zlá životospráva, stres) začala nekontrovateľne deliť. Avšak s každým delením bunky sa skracujú koncové časti chromozómov teloméry. Keď teloméry prestanú existovať bunka zanikne. Takže z toho vyplýva, že rakovinové bunky by mali po určitom počte delení zaniknúť. Lenže v rakovinových bunkách sa aktivovala produkcia telomerázy- bielkoviny, ktorá má za následok zachovávanie dĺžky telomér. Telomeráza je aktívna aj v iných ako rakovinových bunkách napr. niektoré biele krvinky, kmeňové bunky a bunky dávajúce zrod gamétam. Tieto bunky však telomerázu potrebujú, ale rakovinové bunky vytvoria nádor, ktorý ohrozuje okolité tkanivá. Nádorové bunky sa môžu dostať do krvného obehu, a nádor môže metastázovať v iných častiach tela. V dnešnej dobe sa vedci pokúšajú deaktivovať gén, ktorý produkuje telomerázu.
 
5 Chrommozómy X, Y
Chromozómy X a Y majú jedinečné postavenie v karyotype bunky. Preto, lebo u mužského pohlavia (XY) nie sú homologické. Mužské pohlavie je určené chromozómom Y, zaťiaľ čo ženské pohlavie je určené jeho absenciou. Na chromozóme Y sa nachádza gén SRY, ktorý je zodpovedný za vznik semeníkov. Semeníky potom produkujú testosterón, čo vedie k vzniku mužského pohlavia. Na chromozóme X sa nachádza veľa génov týkajúcich sa nielen ženského pohlavia. Keď nastanú poruchy (mutácie) génov na chromozóme X, prejavia sa najmä v mužskej populácii, lebo tieto mutácie je väčšinou recesívne a ženy majú dva X chromozómy. Prejavia sa normálne alely na druhom X chromozóme. Medzi takéto choroby patrí hemofília, daltonizmus...

Fakt, že časti týchto chromozómov sú homologické nám napovedá, že v minulosti to boli homologické chromozómy a zmenili sa evolúciou. Avšak 95% z chromozómu Y je špecifických pre mužské pohlavie. Túto časť vedci nazvali MSY(male specific region of Y). 10-15% z MSY chromozómu sú úseky ktoré sa diferencovali z X chromozómu len pred pár miliónmi rokov. Ďalších 20% tvoria úseky viac odlišné, tieto úseky sa diferencovali skôr. Zvyšok tvoria palidrómy- také časti DNA kde nukleové bázy v jednej časti sú také isté ako v prevrátenej opačnej časti (priloha 3). Chomozóm Y sa sformoval asi pred 300 miliónmi rokov. Počas svojej existencie tento chromozóm stratil väčšinu svojich génov, lebo sa nerekombinoval s X chromozómom a vyskytli sa delečné mutácie. Niektorí vedci sa domnievajú, že by mal úplne zmiznúť do 10 mil. rokov. Avšak výskumy dokázali, že v evolúcii medzi šimpanzmi a ľuďmi chromozóm Y nestratil žiadne gény. Preto musí existovať nejaký iný proces, ktorý zabraňuje strate génov. Tento proces je rekombinácia medzi dvomi „rukami“ palidrómov Y chromozómu. Podľa výskumov každý novonarodený muž má vymenených približne 600 nukleových báz na „rukách“ palidrómov.
Vedci dlho rozmýšľali ako je možné, že ženy s dvomi chromozómami X netvoria viac genetického produktu ako muži, ktorí majú len jeden chromozóm X. Prišli s hypotézou, podľa ktorej by sa to dalo vysvetliť inaktiváciou chromozómu X. Táto hypotéza je Loynovej hypotéza, podľa Mary Lyonovej, ktorá ju presne sformovala. Podľa tejto teórie sa v embryonálnom štádiu vývinu samice (platí nielen pre človeka) sa „rozhodne“ ktorý chromozóm X bude inaktivovaný a tento chromozóm vytvorí pohlavý chromatín. Pohlavný chromatín je hrudka chromatínu pozorovateľná len v bunkách samíc. Počas celého nasledovného života je aktivovaný len jeden a ten istý chromozóm X.

6
Genetické inžinierstvo a jeho využitie
Genetické inžinierstvo je laboratórna manipulácia s DNA. Genetickí inžinieri izolujú časť DNA jedného organizmu a vložia ju do iného organizmu. V dnešnej dobe môžu prenášanú DNA aj syntetizovať alebo upravovať.
Prvú vec, ktorú musia genetickí inžinieri spraviť, je izolovať časť DNA, kde sa nachádza užitočný gén. Toto spravia pomocou reštrikčných endonukleoáz, čiže enzýmov schopných rozštiepiť DNA. Tieto enzýmy sa získavajú z baktérii, ktoré ich majú ako ochranu pred bakteriofágmi. Aby sme vedeli, ktorú časť DNA treba syntetizovať slúžia mapy genómu. Genóm je súbor všetkých génov organizmu. Genomová mapa informuje, kde sú jednotlivé gény umiestnené na chromozómoch. Proces tvorenia máp genómov jednotlivých organizmov je zdĺhavý a môže trvať aj roky.

DNA sa nemusí len získať, ale môže sa aj syntetizovať. Na syntetizáciu DNA sa využíva RNA. Retrovírusy tento proces aplikujú prirodzene, keď za pomoci enzýmov si vytvoria cDNA, kde c znamená „complementary“ . Ľudia dokážu spraviť takýto proces v laboratóriách. Tento proces využíva mRNA keďže mRNA je transkribovaná z DNA.

Keď už je časť DNA nachystaná, tak ju treba namnožiť. Na množenie DNA sa využívajú baktérie, do ktorých sa vloží plazmid obsahujúci pripravenú časť DNA. Plazmid sa včlení do prokaryotického chromozómu baktérie a baktérie sa nechajú namnožiť. Spolu s baktériami sa namnoží aj prichystaná DNA. Táto metóda sa využíva pri syntéze proteínov napr. inzulínu (príloha 4). Baktéria obsahujúca gén pre inzulín ho bude produkovať. Tento gén musí byť cDNA a je výhodné pred neho postaviť vysoko aktívnu promotorovú frekvenciu- časť DNA, korá prikazuje aby sa z génu syntetizoval proteín častejšie.  Syntetizovaný inzulín je liek na cukrovku.

Baktéria, ktorá syntetizuje proteín je geneticky modifikovaný organizmus. Geneticky modifikované organizmy sa využívajú nielen v lekárstve. Iste už každý počul o geneticky modifikovaných plodinách. S pokrokmi v genetickom inžinierstve sme schopní „vyrobiť“ poľnohospodársku plodinu, ktorá sama ničí svojich škodcov. Európskym vedcom sa podarilo geneticky upraviť kukuricu tak, aby produkovala tri vitanímy, ktoré chýbajú vačšine ľuďom v rozvojových krajinách. Táto plodina by mohla zlepšiť stravu týchto ľudí.
 
7 Problémy genetického inžinierstva
Problémy genetického inžinierstva majú väčšinou etický charakter. Vo svete je zakázané klonovanie ľudí. Iný etický problém sa vyskytol, keď čínski vedci pridali do zemiakov niektoré ľudské gény, aby rýchlejšie rástli. Fyzik Stephen Hawking na tieto pokusy reagoval, že ľudia konzumujúci tieto plodiny sa budú môcť nazvať kanibalmi a vegetariánmi zároveň. Ron Epstain položil etickú otázku: „Koľko ľudských génov musí organizmus obsahovať, aby sa mohol nazvať človekom?“ Mnoho teológov vyzýva, aby sme sa nehrali na Boha.
Nie etickým problémom genetického inžinierstva je evolúcia geneticky modifikovaných organizmov. Tieto organizmy prenesú modifikáciu do nasledovných generácii. Táto modifikácia môže zmutovať a organizmy sa môžu zmeniť tak, že budú nebezpečné.

8 Záver
V tejto práci som priblížil niektoré využitia genetiky aj problémy, ktoré tieto využitia môžu prinášať. Tieto využitia sú len zlomok celkového využitia genetiky. Na prezentovanie všetkých by sa dalo spraviť aj viacero takýchto projektov. Na pochopenie princípov, ktoré využíva genetika som musel vysvetliť jej základy- Mendelove zákony dedičnosti. Dúfam, že je to dostačujúci dôkaz na to, že biológia má aj svoju logiku.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu