Čajovník

Čajovník

Camellia Sinensis - Čajovník je krytosemenná rastlina. Patrí do triedy Magnolyopsida - dvojklíčnolistové a do podtriedy Dilleniidae - dileniové. Z hľadiska čeľade ho zaraďujeme k čajovníkovitým. Listy čajovníka sú tmavozelené a tuhé. Na spodnej strane sú dýchacie otvory a viditeľné chĺpky. Púčiky sú celé pokryté chĺpkami a vyzerajú ako plyšové. V kvalitných zelených čajoch sú viditeľné práve tieto "chlpaté" lístky. Čajovníky sa prv zasadia do malej záhrady a po pol roku sa presadia na plantáž.

Kurz keňský šiling (KES) - Keňa 

Pri zbere Čajovníka sa mladé výhonky- dva lístky a jeden púčik. Čajovník sa zbiera dva krát do roka. Prvý zber prebieha v marci až v máji, vyznačuje sa jemnejšími čajmi. Druhý zber v júni až auguste, vtedy sú čaje najkvalitnejšie.
Čaj je ker aj strom. Čínsky čajovník je ker, aj keď výška divo rastúcich exemplárov môže dosiahnuť i niekoľko metrov (9-10, ale výnimočne i oveľa viac). Assámsky čajovník je zaraďovaný medzi stromy, pretože nad zemou má iba jeden kmeň. Tiež môže v prírode dosiahnuť úctyhodnú výšku. Čajovníky, ktoré sa pestujú na poliach, bývajú zastrihávané a nižšie ako jeden meter.

Z botanického hľadiska je čajovník stále zelený krík. V prírode dorastá do výšky 5 až 15 metrov, výnimočne až okolo tridsať metrov. Na plantážach sú kríky udržiavané vo výške okolo jedného metra. Umožňuje to pohodlnejší zber čajových lístkov, mechanizáciu zberu a zvyšuje kvalitu a množstvo úrody. Divoký čajovník pôvodne rástol v juhovýchodnej Ázii, pri hraniciach Číny a Indie.

Dnes, ako domestikovaná rastlina sa pestuje na mnohých miestach s vhodnými podmienkami. Medzi krajiny známe produkciou čaju patria India, Pakistan, Irán, Srí Lanka, Taiwan, Japonsko, Indonézia, Nepál, Austrália, Argentína a Keňa. Najlepšie sa mu darí v monzúnovom klimatickom pásme v subtropickom a tropickom pásme, najviac sa mu však darí na kyslejších pôdach, od hladiny mora až po nadmorské výšky okolo 2500m. Listy čajovníka sú dlhé od troch do dvadsaťpäť centimetrov a široké medzi jedným a desiatimi centimetrami. Dospelé listy sú hrubé, hladké a kožnaté, s krátkou stopkou. Čajové listy sa väčšinou zbierajú niekoľkokrát do roka, v niektorých oblastiach prakticky celý rok. Lístky sa zbierajú podľa takzvaných zberových formúl, ktoré určujú, ktorú časť výhonku odštipnúť. Obvykle sú cennejšie mladšie a menšie lístky pri špičke výhonku a pupeň. Kvalitnejšie čaje sú vyrábané len z vrchných dvoch lístkov a pupeňa.

Čajovník je toxický a nemá dráždivé účinky. V súčasnosti sa čoraz častejšie využíva v ľudovom a domácom liečiteľstve.