Kyslé dažde

Kyslé dažde

Pomenovanie „kyslý dážď“ prvýkrát použil pred viac ako 120 rokmi anglický chemik R. A. Smith v knihe s názvom „Acid Rain“, v ktorej poukazoval na skutočnosť, že znečisťujúce látky vo vzduchu sa rozpúšťali v dažďovej vode, a tým ju okysľovali.

Zlúčeniny síry (najmä jej oxidy CO2, SO3 alebo H2S – môže oxidovať na SO2) sa s oxidmi dusíka a vzdušnou vlhkosťou zlučujú na kyseliny sírovú H2SO4 a dusičnú HNO3 a spôsobujú kyslé dažde. Dôsledkom kyslých dažďov je sústavné okysľovanie pôd, vôd v jazerách a riekach a uhynutie veľkého množstva živočíchov. Napríklad v Nórsku, Fínsku, Švédsku a v častiach Kanady vyhynuli dôsledkom okyslenia vôd vzácne druhy rýb (pstruhy, lososy).

Kyslé dažde môžu spôsobiť aj ťažké alebo toxické kovy nachádzajúce sa v pôde, ktoré sa tam dostanú pri nahromadení z tovární, alebo z toxického odpadu skladovaného v zemi. Najčastejšími kovmi sú ortuť a olovo hlavne z dopravných prostriedkov. Ďalšími látkami spôsobujúcimi kyslé dažde a celkové znečistenie atmosféry sú fosílne palivá (ropa, uhlie, zemný plyn), obsahujúce síru, ďalej zlúčeniny síry predovšetkým oxid siričitý (zo spracovania a spaľovania uhlia).

Najnebezpečnejším ročným obdobím je jar, pretože všetky škodliviny, ktoré sa cez zimu usadia a zhromaždia v snehu, sa topením snehu dostávajú do riek a jazier. Voda, ktorá sa potom dostáva do riek je v podstate kyselina obohatená toxickými kovmi. Voda z roztopeného snehu, alebo ľadu býva 5 až 10 krát kyslejšia ako zostávajúca voda. To znamená nepriaznivý vplyv na celé životné prostredie.

Ako im zabrániť?

Zabrániť sa im dnes už nedá, ale možno ich znížiť a to znížením exhalátov a výfukových plynov (jazdiť menej autom).