Výroba papiera

Výroba papiera

Drevovina (polobuničina, handrovina) sa mieša s vodou a spracúva sa v holendroch. Sú to betónové vane s otáčajúcim sa valcom a s nožmi, ktorými sa surovina drví. Vzniká tak kašovitá látka – papierovina, do ktorej sa pridávajú plnivá (kaolín – zemina vzniknutá rozpadom minerálov živca , krieda – zvyšuje hladkosť a znižuje horľavosť), pigmenty (titánová bieloba) a glejidlá (kolofónia – na zvýšenie pevnosti).

Odstredivou silou otáčajúceho sa valca dopravuje sa papierovina do žľabu, odkiaľ sa vracia do vane. Protinože sú umiestnené v oceľovej konštrukcii na zadnej strane holendra. Vlákna sa medzi nožmi skracujú a pozdĺžne štiepia, čím nadobudnú väčšiu plstiacu schopnosť. Glejenie možno vykonávať pridaním živicového mydla k papierovine a jeho fixáciou na vlákna prísadou síranu hlinito-draselného alebo len síranu hlinitého.

Touto úpravou sa mení hydrofylný charakter povrchu vlákien (uhol zmáčania) na hydrofóbny, potlačí sa zmáčanie povrchu a penetrácia kvapalín do papiera. Na povrchu vlákien sa vytvorí hydrofóbna sietnica častíc glejiva, ktorá spomalí penetráciu vody do papiera a vlákien. Ďalším spôsobom glejenia je chemická modifikácia hydrofylného povrchu vlákien s hydrofobizujúcimi látkami schopnými reagovať s funkčnými skupinami buničinových vlákien vo vodnom prostredí.

Na tomto princípe sa vyvinul nový druh glejív s prívlastkom reaktívne. Moderným riešením glejenia s ekonomickým efektom je kombinované glejenie do nižšieho stupňa v papierovine a nasledujúce glejenie priamo na papierenskom stroji. Čiastočné glejenie v papierovine znamená zníženie spotreby glejiva pri povrchovom glejení a zníži sa penetrácia kvapalín do papiera po narušení filmu glejiva naneseného na jeho povrchu.

Glejenie v papierovine spočíva v pravidelnej distribúcii roztokov, najčastejšie sodných solí živicových kyselín alebo ich emulzií v papierovine, ich premene na hlinité soli účinkom síranu hlinitého a jeho fixácii na vlákne a v následnom procese vyglejenia počas sušenia papiera, pri ktorom sa častice glejiva po roztavení vhodne reorientujú a polárnymi skupinami fixujú k povrchu a nepolárnymi časťami molekúl smerom do medzivláknových priestorov. Takto menia hydrofylný povrch na menej hydrofylný.

Papierovina sa nalieva do papierenského stroja, ktorý sa skladá z troch častí:

Sitovej časti – na ňu sa ukladá papierovina, z ktorej odkvapkáva voda, čiže na sitovej časti sa papierovina odvodňuje, pričom účinkom mykavého pohybu sita sa vlákna splsťujú. Papierovina prechádza nad odsávacími skriňami, v ktorých sa odvodňuje.

Lisovacej časti – tlakom valcov sa odstráni všetka voda a váha sušiny sa takto zväčší na 44%.

Sušiacej časti – je zložená z valcov, ktoré sú vykurované parou a v nich sa papierovina suší, na konci valcov sa chladí hotový papier. V sušiacej časti sa teplota pri vysušovaní postupne zvyšuje na 100 ºC. Po ochladení sa povrch papiera leští na hladiacich stoliciach, orezáva a navíja na kotúče.