Krvavé sonety obsah

Krvavé sonety – P. O. Hviezdoslav

Krvavé sonety sú jedným z najvýznamnejších diel slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Táto zbierka sonetov vznikla ako reakcia na hrôzy prvej svetovej vojny, ktorá zasiahla básnika svojou krutosťou a ničením ľudských i morálnych hodnôt. Hviezdoslav sa v týchto veršoch zamýšľa nad osudom ľudstva, tragédiou vojny, zničenou krajinou a narušenými hodnotami civilizácie.

– V tomto cykle vyjadril svoj ostrý postoj k vojne a nádej na mierový život. Tento cyklus sa skladá z 32 sonetov a predstavuje reakciu básnika na pošliapanú a poníženú ľudskosť v čase 1. svetovej vojny. V prvej časti sa snažil vytvoriť otrasný obraz vojny a jej ničivých následkov pre ľudstvo. V druhej časti ho trápi otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný.

– Nenachádza priamu odpoveď, predsa jasne tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín národov založených na prospechárstve a chamtivosti. Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve. Jeho úvahy sú ostrou obžalobou a nemilosrdným súdom nad buržoáznou spoločnosťou. S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho aj osud Slovanstva aj vlastného národa. V záverečných sonetoch vyjadruje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.

– Obdobie slovenského literárneho realizmu

– Lyrická skladba

– Jedno z prvých protivojnových diel v slovenskej ale aj svetovej literatúre

– Napísané už v roku 1914, vyšlo len v roku 1919

– Odsudzuje nezmyselnosť vojny a zabíjania, zdôrazňuje práva všetkých ľudí na pokojný život a slobodu

– Vojna zasiahla Hviezdoslava na sklonku života, mal už 65 rokov, vojnové udalosti niesol veľmi ťažko, hoci nebol priamym účastníkom vojny – videl utrpenie ľudí, kruté zabíjanie, ničenie tovární, kultúrnych pamiatok, preto nemohol ostať mlčať

Krvavé sonety – kompozícia

– Dielo tvorí 32 sonetov (sonet – lyrický útvar zo 14 veršov. V prípade Hviezdoslava má usporiadanie 4-4-6). V jednotlivých sonetoch sú rozpracované nasledovné motívy:

1. spev o krvi
2. obraz vojny
3. obžaloba ľudstva a kresťanstva
4. hľadanie vinníka
5. úvaha o mieri
6. Slovanstvo a Slováci
7. privolávanie mieru

– Skladba je rámcovaná sonetmi o mieri. V úvode sú dva sonety o preliatej krvi, na záver je sonet „Nuž, iďte zbohom, piesne krvavé!“.

– Básnik v diele najprv spieva o krvi, ale nie o tej, ktorá „žiari sťa ruže kvet, pýr studu v dievčenskej tvári...“, ale o krvi, ktorá prináša hnev, zlosť a bolesť. Pýta sa, kde má človek nájsť útočisko pred utrpením, kde sa má ukryť? Prináša obraz vojny a utrpenia, ktoré sa s ňou spája: „...víchrica utrpenia...“. Poukazuje na pošliapanie ľudskej dôstojnosti, na umieranie mladých, na ničenie všetkého okolo, na veľké utrpenie starých ľudí, ktorým by podľa autora bolo lepšie v hrobe. Zobrazenie vojny vrcholí v 15. sonete, kde vojnu prirovnáva k bájnemu Leviatanovi ( z hebr. Leviatan – morská obluda), ktorý požiera všetko živé i neživé. Sonet dosahuje veľkú silu vo veršoch:

– V ďalších sonetoch autor obžalúva človeka, že sa nedrží kresťanských právd, obviňuje kresťanstvo z falošnosti a nedostatočnému postupu voči zlu:

– Autor bol zbožným človekom, napriek tomu ostro hovorí ku kresťanom, ktorí ako prví mali dodržiavať Božie prikázanie: „Nezabiješ.“ Človek sa podľa autora vrátil k barbarstvu. Za hlavnú príčinu vojny autor označil sebectvo ľudí, ich panovačnosť.

– V ďalšej časti autor uvažuje nad mierom, pýta sa, čo vlastne bude po vojne, či zvíťazí pravda, či bude pre všetkých dosť chleba.

– Autor nevie nájsť odpovede na tie otázky a utieka sa k Bohu. Neverí tým, ktorí tvrdia, že vojna je trest Boží, lebo Boh – láska takéto skúšky nepotrebuje. Prosí Boha, aby mu pomohol uvidieť, ako z týchto udalostí vyjde Slovanstvo. Nestane sa aj v budúcnosti zúrodňovateľom cudzích lánov? Polemizuje s myšlienkou Puškina, že všetky slovanské národy ako potoky sa musia „stiecť – zliať“ v ruskom mori. Právo na samostatný život majú jedni i druhí.

– Slováci dúfajú, že po vojne príde iná doba, že sa skončí čas bezprávia a začnú konečne rozhodovať sami o sebe. V závere autor privoláva mier:

– Básnik sa lúči s „piesňami krvavými“, posiela ich k ľuďom, aby ich čítali s očami „slzavými“. Aj keď nebol na fronte, bolestne trpel s nimi.