Kapitánova dcéra obsah

ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN 1799-1837

• ruský spisovateľ, narodil sa v Moskve
• bol jedným z najväčších ruských básnikov
• napísal 120 básní
• napísal román vo veršoch: Eugen Onegin
• román (historickú povesť) Kapitánova dcéra o Pugačevovej vzbure, čo bola skutočná udalosť (jeho posledné veľké dielo)
• jeho manželke začal dvoriť 19 ročný francúzsky dôstojník, za čo ho Puškin vyzval na súboj, duel, strieľalo sa z pištolí na 20 krokov. Francúz vystrelil skôr, než došiel na stanovené miesto. Puškina poranil a ten o dva dni v bolestiach zomrel. Pokiaľ by sa mu to stalo dnes, určite by bol prežil. Vtedy sa však nedalo nič robiť. Jeho posledné slová boli: „Zbohom priatelia,“ ktoré vraj venoval knihám.
• streľba z pištole patrila k jeho obľúbeným činnostiam, nebolo ťažké vyprovokovať Puškina k duelu, mal ich rád, tento svojrázny koníček sa mu stal osudným. „Hľadal smrť s radosťou a preto by bol nešťastný, keby zostal na žive,“ napísal neskôr jeho zať.
• zomrel ako 38 ročný

KAPITÁNOVA DCÉRA (dielo bolo napísané v r. 1836, v období romantizmu)

Lit. druh: epika

Lit. žáner: román (historická povesť)

Čas: 18. stor., obdobie nepokojov v cárskom Rusku, obdobie pugačovského sedliacke povstania 1773-5

Priestor: cárske Rusko

Téma: ľúbostný príbeh dôstojníka Petra Andrejiča Griňova

Vonkajšia kompozícia: dielo sa skladá z 14 kapitol s príslušnými názvami, po ktorých vždy nasleduje príslovie, alebo úryvok z ľudovej piesne,

Rozprávač – priamy, v 1. os. dej rozpráva hl. postava Peter Andrejič Griňov, ktorý opisuje svoje zážitky z Belogorskej pevnosti, kam bol ako 16 ročný odvelený do vojenskej služby.

Hlavné postavy: Peter Andrejič Griňov (krstné, otcovské meno, priezvisko)

jeho sluha: Archip Saveľjič

veliteľ pevnosti Mironov, jeho dcéra Mária Ivanovna (Máša)

dôstojník Švabrin

Jemelian Pugačov

Dejová rovina: 

Hlavná postava, Peter, rozpráva o tom, že matka ho len pod srdcom nosila a otec, bývalý vojak, ho už zapísal do armády ako seržanta. Peter pochádzal zo šľachtickej rodiny, boli veľmi bohatí, vlastnili 300 sedliakov. Keď mal Peter 16 rokov, otec ho poslal za vojaka do Belogorskej pevnosti pri mesto Orenburg.

Ako sluha s ním išiel starec Archip Saveľjič. Cestou sa zastavili v Simbirsku na nákup potrebných vecí. Kým Saveľjič nakupoval, Griňov išiel hrať biliard, kde sa opil a prehral veľa rubľov.

Na ďalšej ceste zablúdili v snehovej víchrici. Vtom zbadali pocestného, ktorý ich doviedol do hostinca. Za jeho pomoc mu Peter daroval zajačí kožuch.

Peter so sluhom prišli do Belogorskej pevnosti. Bola to vlastne dedina obkolesená drevenou ohradou. Bolo tu 130 vojakov. Privítal ho veliteľ pevnosti Ivan Kuzmič Mironov, jeho žena a dcéra Mária Ivanovna. Mala 18 rokov, volali ju Máša. Žili veľmi chudobne, nemali ani veno pre dcéru.

Zoznámil sa tu s dôstojníkom Švabrinom, ktorého sem dali za trest, lebo v súboji zabil poručíka. Švabrin si robil posmešky z celej veliteľovej rodiny, Mášu označil za celkom hlúpu husičku. Švabrin ju žiadal o ruku, no ona ho odmietla. Petrovi sa tieto reči nepáčili a tak vyzval Švabrina na súboj, v ktorom Švabrin poranil Petra mečom. Máša ho ošetrovala, zaľúbili sa do seba, Peter ju požiadal o ruku, ona súhlasila.

Pevnosť napadol Pugačov. Pugačov bol kozák – slobodný sedliak. V tom období, za vlády cárovnej Kataríny II, šľachtici – statkári, vlastnili sedliakov, ktorých mohli aj predávať. Preto vznikali sedliacke vzbury.

Pugačov sa sám vyhlásil za cára (samozvanec), za čo ho odsúdili do väzenia, no on utiekol, z väzníc oslobodil ďalších trestancov a pod jeho velením začalo sedliacke povstanie. Zničil niekoľko pevností, vraždil a lúpil.

Pugačov ovládol aj Belogorskú pevnosť, veliteľa, jeho ženu aj ostatných kapitánov povešal. Pod šibenicou stál už aj Peter, ale nakoniec ho Pugačov nechal žiť. Pugačov bol totiž pocestný, ktorému dal Peter zajačí kožuch.

Švabrin sa pridal na stranu Pugačova a ten ho za to určil za nového veliteľa pevnosti. Ako veliteľ nútil Mášu vydať sa za neho. Peter pomohol Máši utiecť a vrátili sa k jeho rodičom.

Pugačov bol nakoniec porazený a popravený.

Švabrin udal Petra, že spolupracoval s Pugačovom. Za to ho cárovná odsúdila na trest smrti. Máša išla cárovnú prosiť o milosť. Cárovná ju vypočula, Peter sa vrátil domov a s Mášou sa vzali.

Táto udalosť sa naozaj stala, autor len zmenil mená postáv.

Jemelian Pugačov

bol donský kozák, vedúca osobnosť roľníckeho povstania v Ruskom impériu v rokoch 1773 - 1775, počas vlády Kataríny Veľkej.

V auguste 1773 Pugačov prehlásil, že je zosnulým cárom Petrom III., ktorý údajne zázrakom prežil pokus vraždy jeho nevernej manželky Kataríny II.

V rokoch 1773 - 1774 vo východnom a juhovýchodnom Rusku vypuklo rozsiahle kozácke povstanie pod vedením Jemeľjana Pugačova, ktorý sa vydával za zachráneného cára Petra III. Po jeho veľkých počiatočných úspechoch ho však generál Alexander Vasilievič Suvorov potlačil, čím sa opäť upevnila Katarínina moc. Pugačov bo v roku 1775 popravený.

Boj o lásku

Kapitánova dcéra: Peter Griňov sa zamiloval do kapitánovej dcéry Máši. Kvôli nej zviedol s Alexejovom Ivanovičom Švabrinom, ktorého do pevnosti preložili kvôli vražde, súboj, v ktorom bol Peter zranený kordom. 
Po vyliečení zo zranenia, napísal otcovi list, v ktorom ho požiadal o požehnanie, pretože sa chcel s Máriou Ivanovnou /Máša/ oženiť. Otec mu však nevyhovel a chcel ho prísť potrestať.

Neskôr musel prosiť Pugačeva o prepustenie Máši. Tá zase musela prosiť cárovnú o prepustenie Petra...