Hrdinovia obsah

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 08.12.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 759 slov
Počet zobrazení: 1 032
Tlačení: 44
Uložení: 44

HRDINOVIA

Lit. druh: epika Lit. žáner: novela

Téma: 1. svetová vojna

čas: obdobie 1. sv. vojny priestor : slov. dedina, zázemie

idea: protest proti vojne

Vonkajšia kompozícia: 12 kapitol označených číslom

Hlavné postavy: 

Vyššia vrstva (páni): notár Laci Baláň, podnotár Štefan Širický,

Nižšia vrstva: (obyčajný ľud)

Zuza Pekovka 

Paľo Peko – muž Zuzy

Anča Demákovie - vdova

Anča Matvejovie

Ďurko Matvejovie

Katka Stoličkovie

Líza Malinská

Je to prvé epické slovenské dielo s vojnovou tematikou. (vydané v r. 1918)

Vo svojom diele zaznamenala reakciu slovenskej dediny na vojnu.

Dejová línia začína tým, ako bubeník v noci zobudí celú dedinu a oznamuje vypuknutie vojny. Líza Malinská sa hnevá, prečo ju bubeník zo sna budil, veď to mohol aj zajtra oznámiť. Širický bol zamilovaný do Lízi Malinskej, ale jeho láska vyprchala, keď videl, ako sa smeje mužom, čo idú na vojnu. Bola bez citu, srdca, ľútosti, smiala sa z nešťastia iných.

Autorka prechádza pohľadom z rodiny na rodinu a ukazuje ich reakcie. Muži musia opustiť svoje rodiny a odchádzajú do vojny. Jediný Paľo Peko (muž Zuzy) sa vojny báť nemusí, lebo má zle zrastenú chrbticu. To, čo bolo doteraz jeho nešťastím, je teraz pre neho dar. Zuzka mala voľakedy frajera Ďurka, ale prebrala jej ho bohatá Anča Matvejovie. Keď Ďurko padol vo vojne, Zuzka nesmútila, bola rada: keď ona nemá Ďurka, nebude ho mať ani Anča Matvejovie.

Vdova Anča Demákovie zas ďakuje Bohu, že jej muž zomrel doma a môže sa starať o jeho hrob.

Katka Stoličkovie – teší sa, že vypukla vojna, lebo aspoň jej muž, ktorý pije a bije ju, pôjde na vojnu.

Vojna narúša rodiny, medziľudské vzťahy, zbavuje ľudí súcitu, hovoria: „ Keď išiel na vojnu môj syn, nech ide každý...“ Dedinskí ľudia vojnu preklínajú, nechcú zabíjať, vedia, že vojna im prinesie len utrpenie a smrť, predsa však odchádzajú na front bez veľkých slov a gest.

Aj páni reagujú na vojnu. V kancelárii notára Baláňa vedú vlastenecké reči. Notár Baláň vojnu vychvaľuje:

„Pre našu krajinu je spása vo vojne. Veľké časy nastali, slávne a vznešené...! Pravda, to náš sedliak nerozumie. Kto je proti vojne, ten je vlastizradca.“

„Srbsko zbijeme za deň – to bude len hračka pre nás. Veľkolepé, keď sa ako víťazi vrátime domov! Vojna potrvá najviac ak štvrť roka. Zbijeme všetko! Každý túži po boji, za slávou – i ja sám...! Iste...povstáva i Rusko! Čím viac nepriateľov, tým bude väčšia naša sláva!

Podnotárovi Širickému, ktorý sa nechce k vojne vyjadriť povie: „My tu „bojujeme“ a vy sa neozvete!“

Odvedeným sedliakom hovorí: „Len smelo – pôjdeme všetci za vami.“

Páni vojnu chvália ako dobrú vec, robia sa veľkými vlastencami, ale na front posielajú iných bojovať za vlasť a umierať.

Keď už vojna trvá pridlho, Baláň povie, že máme zlých vodcov a keby tam bol on, už by sme boli vyhrali. Širický si na to pomyslí: „Pravdaže, len ty tam chýbaš, ty svojím jazykom všetko zmlátiš.“

Notár Baláň je však „hrdinom“ iba dovtedy, kým sám nedostane povolávací rozkaz. Vtedy už omdlieva od strachu a zbabelo využije svoje známosti, aby nemusel ísť na front.

Naopak, podnotár Širický, aj keď patrí k panskej spoločnosti, má pre ľud pochopenie a takisto vojnu odsudzuje a považuje ju za nezmyslené zabíjanie. Na rozdiel od Baláňa odchádza na front, zahynie, keď chce pomôcť nepriateľovi, ranenému ruskému vojakovi (strelia ho do čela).

Každý deň príde do dediny správa o zranení alebo padnutí niekoho. V dedine už 20 mužov padlo, 17 je ranených a 30 nezvestných. Dedina sa začína báť príchodu poštára.

Názov diela Hrdinovia sa myslí ironicky. Notár Baláň sa navonok sa tvári ako vlastenec, vnútri je to cynik a zbabelec.

História vzniku 1. sv. vojny. V roku 1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu malému Srbsku pre podozrenie, že atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda, vykonaného v Sarajeve (hl. mesto Bosny a Hercegoviny – vtedy patriacej pod Rakúsko) pripravili v Belehrade (hl. mesto Srbska). Takmer okamžite zareagovalo Nemecko vypovedaním vojny Francúzsku a Rusku. Veľká Británia sa pripojila na stranu Francúzska a Ruska. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko. Týchto spojencov podporovalo aj USA. Najskôr boli do vojny povolaní všetci muži vo veku 21 – 32 rokov. Keďže to bolo málo mužov, neskôr povolali všetkých od 18 – 50 rokov. Chlapi zo Slovenska bojovali na Balkáne proti Srbsku, Čiernej Hore, Rumunsku (tieto krajiny boli v tzv. balkánskom bloku). Neskôr bojovali proti Rusom. (keďže Rakúsko a Nemecko spolupracovali). Vojna trvala 4 roky, zomrelo v nej 17 miliónov ľudí, čo bolo omnoho viac, ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom vojnovom konflikte. Padlo 60 tisíc Slovákov. Po štvorročnom boji bolo Rakúsko-Uhorsko porazené a Nemci vidiac, že sa porážke nevyhnú, kapitulovali. Prvá svetová vojna sa často označuje ako prvá „totálna vojna“, a to pre jej tragické následky. Použili sa nové zbrane, rozpadli impériá, vznikli nevyčísliteľné škody, zahynuli milióny ľudí. 

Po vojne sa Rakúsko-Uhorsko rozdelilo. Vznikla Česko-slovenská republika (ČSR). Zjednotením Srbska, Slovinska, Chorvátska, Bosny a Čiernej hory vznikla Juhoslávia. Litva, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko, bývalé provincie Ruskej ríše, získali nezávislosť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 2)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012