Keď báčik z Chochoľova umrie – Martin Kukučín

Keď báčik z Chochoľova umrie – Martin Kukučín

Martin Kukučín – predstaviteľ realizmu, vlastným menom Matej Bencúr, narodil sa v Jasenovej na Orave v rodine slobodných sedliakov. Absolvoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom a po ňom nastúpil na učiteľské miesto v Jasenovej. Po maturite odišiel študovať medicínu do Prahy. Zapojil sa do činnosti študentského spolku Detvan. Zoznámil sa tu s darwinizmom, tolstojizmom a ruskou realistickou literatúrou.

Dlžoby za štúdium ho donútili prijať miesto lekára na ostrove Brač. Oženil sa tam a s manželkou odišiel do Južnej Ameriky. Pôsobil medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Chille až do r. 1922. Nasledujúcu zimu prežil v Martine a v ďalších rokoch žil striedavo v rôznych chorvátskych mestách, kde ochorel na zápal pľúc a zomrel v nemocnici v Pakraci. Jeho telesné pozostatky previezli na národný cintorín do Martina.

– poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie

Zachytáva mravný aj hmotný úpadok zemianstva. Na vykreslenie zemianstva využíva paradox (iróniu, humor, satiru). Predstaviteľom zanikajúceho zemianstva je Aduš Domanický z Domaníc. Navonok vystupuje ako hrdý majetný zeman, ale v skutočnosti nemá nič.

Jeho kaštieľ sa rozpadá, peniaze si od každého požičiava so slovami, že vráti, keď zomrie jeho strýko, ktorý je farárom v Chochoľove, a že Aduš bude po ňom dediť.

V protiklade k nemu autor stavia postavu Odnreja Trávu, ktorý je priekupníkom a podnikateľom. Pôvodne bol sedliakom, gazdovanie však zavesil na klinec a dal sa na podnikanie, s cieľom nahrabať čo najviac peňazí. Je podnikavý, rozumný, ale bezohľadný v získavaní peňazí. Chová ovce a vlnu predáva. Je predstaviteľom nastávajúceho kapitalizmu.

Aduš a Ondro sa stretli v krčme na jarmoku a uzavreli medzi sebou obchod. Aduš mu ponúkol predať jačmeň , ktorého má vraj plné sýpky. Od Ondra vymámil preddavok – desiatok a dohodli sa , že Aduš mu jačmeň dovezie do Kamenian.

Keď svoj sľub nesplnil Ondro sa vybral do Domaníc, že si jačmeň odvezie sám. Aduš nemal ani jačmeň, ani preddavok. Ondro hľadá inú hodnotu, ktorú by si odviezol. V ohrade stáli štyri jasene- vysoké, hrubé, rovné ako svieca, pod nimi boli pochovaní Adušovi rodičia.

Ondrej povedal, že buď mu vráti desiatok alebo si vezme jasene. Až spomienka na jeho rodičov ho rozcíti, premietol si vlastný život ako klamal, viedol hýrivý spôsob života, rozhodol sa , že sa zmení. Ondrejovi desiatku po čase vráti. Báčik z Chochoľova umrie, Aduš nezdedí nič, ale aj tak za ním smúti.