Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali – Ján Chalupka

Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali – Ján Chalupka 

Ján Chalupka: významný predstaviteľ slovenskej klasicistickej drámy. Starší brat Sama Chalupku. Patrí do regionálnej literatúry, pôvodne vyštudoval teológiu. Ovládal 14 cudzích jazykov. Pôsobil ako stredoškolský profesor – učil jazyky a filozofiu. Takmer 30 rokov pôsobil ako evanjelický farár v Brezne a tu čerpal námety na svoje divadelné hry. Písal tzv. satirické frašky, v ktorých sa vysmieva z pomaďarčovania, malomeštiactva, ľudskej hlúposti.
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali

Život slovenskej spoločnosti v prvej tretine 19. storočia sa Chalupkovi najlepšie podarilo zobraziť vo veselohre Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali.

Hlavnými postavami hry sú zeman Pán z Chudobíc, čižmársky majster Tesnošil a jeho rodina (žena Madlena, syn Honzík, dcéra Anička) a mladý učiteľ Sloboda.

Pán z Chudobíc je predstaviteľ upadajúceho feudalizmu. Pýši sa svojím zemianskym pôvodom a svojimi predkami, správa sa povýšenecky a spupne. Okrem pýchy však nič nemá (ako to naznačuje i jeho meno), je vdovec, žije sám so svojím synom Attilom, dom i dvor má vo veľkom neporiadku. Je to polovzdelanec s niekoľkými latinskými triedami lýcea v Ožďanoch, s veľkými medzerami z histórie, zemepisu, ale napriek tomu je školským a cirkevným inšpektorom. Voči kňazovi a učiteľovi sa správa povýšenecky. Je pôvodom Slovák, ale chvastúnsky sa hlási k maďarskému národu, odvodzuje svoj rodokmeň od Árpáda, chce zakoreniť v Kocúrkove maďarčinu, hoci sám maďarsky nevie. Zo svojho syna Attilu chce vychovať Maďara. Maďarskú literatúru a dejiny však nepozná, vie iba zopár skomolených maďarských slov. Svoju „vzdelanosť“ sa snaží demonštrovať i latinskými slovami a frázami. V postave jeho obmedzeného syna Attilu Chalupka presvedčivo naznačil nevyhnutný zánik tej triedy, ktorú obaja predstavujú.

Ústrednou postavou hry je malomestský čižmár Tesnošil. On a jeho rodina predstavujú remeselnícku vrstvu mešťanov. Jeho spoločenskou túžbou je zaradiť sa do „panskej“ triedy, napodobňuje život vyšších vrstiev, svoju prácu zanedbáva, pracuje nekvalitne (ako to naznačuje i jeho meno), o to viac času venuje kartám a pijatike.

Chalupka v Tesnošilovi zosmiešňuje a kritizuje najmä odrodilstvo, typickú črtu malomestskej spoločnosti. Je namyslený, zadubený, vyvyšuje sa nad ostatnú kocúrkovskú spoločnosť aj rečou, používaním maďarských slova a fráz, čím sa iba zosmiešňuje. Tesnošil sa považuje za hlavu rodiny, ale jeho žena a deti si robia, čo chcú.

Na členoch jeho rodiny odkrýva Chalupka ďalšie chyby malomešťanov: egoizmus, neúprimnosť, hmotárstvo, klebetníctvo a zlú výchovu detí. Jeho žena Madlena je typická malomestská intrigánka a klebetnica. Snaží sa vždy všetko zariadiť tak, „len aby v hanbe nezostali“. Syn Honzík je lenivý, dcéra Anička je rozmaznaná, neposlušná, bezočivá k rodičom, nevie ani navariť, je šikovná iba v kalkuláciách, koho si vziať, aby jej bolo čo najlepšie.

Učiteľ Sloboda je kladnou postavou hry, je predstaviteľom pokrokovej inteligencie. Ťažko dokončieval štúdium, lebo otec mu pred šiestimi rokmi zomrel. Snaží sa získať miesto učiteľa v Kocúrkove, aby mohol doopatrovať svoju matku. Je veselej , optimistickej povahy. Uznáva potrebu učiť deti maďarčinu, ale odmieta odnárodňovanie...

Je uvedomelým Slovákom, je hrdý na svoju reč, pritom si však váži aj maďarčinu a maďarskú kultúru (a na rozdiel od Pána z Chudobíc ju aj ovláda). Jeho životným cieľom je starať sa o povznesenie ľudu. (Učiteľ Sloboda je  prvou z postáv uvedomelých národoveckých učiteľov v dejinách slovenskej literatúry).

Dejovou osnovou hry sú voľby nového učiteľa a jeho príchod do malého mestečka Kocúrkovo. Učiteľa chcú získať Pán z Chudobíc pre maďarizáciu a Tesnošil za muža svojej dcéry. Nového učiteľa si vyhliadli aj ostatné kocúrkovské mamičky. Jemu sa však páči Ľudmila, dcéra doterajšieho učiteľa Procházku, ktorého konvent po tridsaťročnej službe vyhadzuje zo zamestnania i z učiteľského bytu. Láska, šľachetnosť a úprimnosť v rodine starého učiteľa je protikladom rodinného života Tesnošilovcov. Sloboda sa napokon ožení s Ľudmilou – víťazí tak nezištnosť a úprimnosť citov pred vypočítavosťou Tesnošilovcov.

Chalupka charakterizuje a zosmiešňuje menami aj ďalšie postavy hry, napr. richtára Krivosúda, notára Čarbayho, krčmára Vodupila, advokáta Zamotala.
Priamym pokračovaním Kocúrkova je veselohra Všetko naopak alebo Tesnošilova Anička sa žení a Honzík vydáva.

V hre sa uzatvárajú manželstvá z vypočítavosti a hmotárskych záujmov. Aj v ďalších Chalupkových veselohrách vystupujú postavy z Kocúrkova, napr. hry Trasorítka a Trinásta hodina pranierujú kocúrkovskú byrokraciu. Ján Chalupka uviedol do literatúry pojmy „Kocúrkovo“, „Kocúrkovčan“, ktorými dodnes označujeme pomery a ľudí s obmedzenými malomeštiackymi náhľadmi.