Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války – Jaroslav Hašek

Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války – Jaroslav Hašek

Jaroslav Hašek – patrí do medzivojnovej literatúry, narodil sa v Prahe v rodine stredoškolského profesora. Pracoval ako bankový úradník, toto povolanie neskôr opustil a venoval sa písaniu. Žil bohémskym životom. Počas vojny sa dostal do ruského zajatia, prešiel k česko-slovenským légiám a nakoniec vstúpil do Červenej armády. Po návrate domov sa uchýlil do ústrania.

Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války – obsah diela

– humoristický román, najznámejšie dielo českej literatúry, inšpirované prvou svetovou vojnou. Hlavnou postavou je Josef Švejk, 42 ročný mládenec, do ktorého vložil autor aj voje povahové črty – veselosť, vtipnosť, rozprávačské majstrovstvo a množstvo príhod. Hašek ho nazýval hrdinom bez slávy a histórie Napoleona. Zameriava sa na Švejkov život pred vojnou, živil sa predajom ukradnutých psov, predával ich ako čistokrvných s papiermi.

Za výrok: “Taková blbá monarchie, nemá na světě ani bejt!“, ktorý povedal v krčme o vypuknutí vojny , je uväznený za velezradu. Vďaka svojej naivite sa mu nič nestane. Je slušný, úprimný, znesie aj psychiatrov, ktorí ho vyhodia z blázinca, hoci tam chce ostať.

Je vyhlásený za úradného blba. Komikou, iróniou a satirou zdôrazňoval autor absurdnosť vojny. Čokoľvek chce Švejk robiť dobre, všetko vypáli proti nemu a tak je s ním spojených kopu nepríjemností. Za jeho postojom sa skrýva cieľ odkryť mnohé záporné javy, neporiadok, nemorálnosť v armáde, zaostalosť a prehnitosť armády.

Poukazuje na odvody vojakov. Celé toto dielo je výsmech, irónia a satira z armády a monarchie vôbec. Komickosť scén zvýrazňuje jazyková stránka. Autor využil hovorový jazyk, slang i žargón.