Candide alebo optimizmus (rozbor knihy)

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: babuska (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 18.02.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 562 slov
Počet zobrazení: 68
Tlačení: 3
Uložení: 3

Candide alebo optimizmus (rozbor knihy) 

Kniha: Candide alebo optimizmus

Autor: François Marie Voltaire

Autorova tvorba:

Candide je najznámejším filozofickým románom prinášajúcim kritiku filozofického optimizmu doby osvietenstva. Za svojho života bol Voltaire cenený ako básnik (epos HENRIADA) a dramatik (Zair). Dnes je známy predovšetkým ako filozof, historik a autor filozofických poviedok.

Celková charakteristika:

Ide o dielo menšieho rozsahu, preto ho možno považovať za krátky román či poviedku. Typologicky naplnil kritikou vtedy módne tézy nemeckého filozofa GW Leibniza o tom, že tento svet je najlepší zo všetkých možných svetov. Pomocou irónie a satiry kritizuje tiež súdobú cirkev v jej úsilí o získanie politickej moci, cirkevné fanatizmus, aristokraciu a absolutistickú vládu. Dotýka sa otázok spoločenských, politických, náboženských a estetických. Titul diela však napovedá najzávažnejšie otázku, otázku optimizmu ako životná filozofia demonštrované na osudoch hlavného hrdinu Candida, ktorý odhaľuje vo svete plnom zla jej neplatnosť. Na čitateľa dielo pôsobí zábavno-didaktickú formou.

Postavy:

Román zachytáva mnoho postáv, niektoré sa objavujú opakovane, iné epizodicky. Candide znamená v preklade prosťáček, neviniatko. Ako hlavná postava predstavuje prostého a naivného človeka, ktorý po zásahu zla do svojho života opúšťa filozofiu optimizmu a nadobudne nového poznania. Okolo neho sa vyskytujú tri výrazné postavy – Kunigunda, Panglos a Martin. Kunigunda a Panglos sú zachytení od začiatku takmer vo všetkých kapitolách, pretože sa podieľajú na kompozičný výstavbe a pasívne neustále žijú v Candidových spomienkach. Vzťah Candida a Kunigunda rozvíja tému citové. Panglos ako predstaviteľ nekritického optimizmu v duchu filozofa Leibniza a pesimista Martin, ktorý sa objavuje e druhej polovici románu, predstavujú dva protipóly v téme filozofickom. Postavy sú podané schematicky, bez psychologického prekreslenie, nekonajú samé za seba, ale podľa vopred daného autorovho zámeru.

Dej a kompozície:

Candide bol vychovaný vo Vestfálsku na zámku baróna Thunder -ten- Tronckha domácim učiteľom Panglosem. Ten mu vštepil optimistický názor, že svet okolo neho je najlepšie, aký len môže byť. Candide sa zamiloval do barónovej dcéry Kunigunda, a bol preto zo zámku vyhnaný. Potom ho postretlo mnoho dobrodružstiev a útrap, dostal sa na najrôznejšie miesta sveta. Stretol sa so zlom skrytým v ľuďoch aj so zlom vonkajším, ako napríklad vojnou a násilím. 

Zobrazenie zla nie je samoúčelné, je spojené s kritikou, ktorá sa zhoduje s myšlienkami osvietenstva. Candide navštívil tiež napríklad bájnu krajinu Eldorádo, v ktorej zlo neexistuje. Román je vystavaný na kontrastoch dobra a zla, ideálu a reality. Skladá sa z mnohých epizód spojených postavou Candida. Rámcovú kompozíciu tvorí prvý a posledná kapitola. Prvá kapitola čitateľa zoznamuje s postavami, ktoré sú následne osudovo rozdelené a stretávajú sa v poslednej kapitole. Candidová putovanie je rozšírené vedľajšími dejovými líniami ďalších postáv, ktoré rozprávajú svoje rozprávanie v ich-forme. Mnohé postavy sú pojaté alegoricky s autorovým zámerom oklamať cenzúru.

Jazyk a štýl:

V jazykovej rovine prevažuje neutrálne objektívne striedmy štýl, kontrastujúca s prekvapivými momenty hodnotiace expresivity. Vo vážnych situáciách a zobrazenie niektorých reálnych historických udalostí či postáv dosahuje autor vtipu prostredníctvom irónie, karikatúry a sarkazmu. Vďaka výrazové vycibrenosti a jasnosti štýlu vyniká dielo formálne dokonalosťou typickú pre francúzsky klasicizmus.

Okolnosti vzniku diela:

CANDIDE bol napísaný v neskoršom období Voltairova života, údajne ako preklad nemeckého diela doktora Ralpha. Čítanie románu však jeho autorstvo odhalila, hoci on sám ho zosmiešňoval a nazýval ho “školácku zábavou”. Za svojho života sa Voltaire k autorstvo nikdy nepriznal.

Vplyv diela:

Román vyvolal jednak nadšenie v radoch ďalších osvietencov, ako boli Diderot, Rousseau, jednak tiež nechuť v diele kritizovaných predstaviteľov cirkvi a štátnych mocnárov, ktorých vplyvom bolo prvýkrát vydané dielo v Ženeve spálené a v Paríži zakázané. Z českého národného obrodenia ovplyvnil napr. J. Jungmanna, K. Sabinu, KH Borovského a ďalšie generácie spisovateľov, obzvlášť existencialista.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018