Helimadoe (rozbor knihy)

Helimadoe (rozbor knihy) 

Kniha: Helimadoe

Autor: Jaroslav Havlíček

1. Ideálne prúdy

– Vitalizmus – vyzdvihuje a oslavuje život, radosť z drobností a krásy sveta, reakcia na hrozné skúsenosti vojakov v prvej svetovej vojne (F. Šrámek, J. Wolker, SK Neumann, K. Čapek)
– civilizmus -sústreďuje sa na zobrazenie technických vymožeností, moderného života a civilizácie a oslavuje všedné veci a ľudskú prácu (SK Neumann, J. Hora, J. Škvorecký)
– expresionizmus – proti meštiackemu spôsobu života, deformácia reality (Josef Klíma, K. Čapek, J. Čapek, J. Váchal)

– futurizmus – dynamika a dôraz na mladosť, odpútanie od minulosti, tradícií a konvencií, uctieva moderné civilizáciu, veľkomestá, techniku

– kubizmus – rozhodujúca je obraz, básne Futurista sú netradičné z hľadiska svojho tvaru – tvorili z písmen obrazce

– kubofututizmus – vyjadrujúce literárnou zložitosť deje z viacerých uhlov pohľadov, prirodzené vyjadrenie predstáv, spája dva smery – futurizmus a kubizmus

– dadaizmus – návrat k spontánnosti, avantgardný umelecký smer od roku 1916

– surrealizmus – usiluje o oslobodenie mysle, zdôrazňuje podvedomie (V. Nezval, J Štajerský, K. Biebl, K. Teige)

– Friedrich Wilhelm Nietzsche bol nemecký filozof a klasický filológ, jeden z hlavných vodcov takzvanej filozofie vôle (dobrovoľníctvo = filozofický psychologický pohľad na založenie všetkej bytosti vôle alebo len podriadenosť rozumu, vôle). Stal sa profesorom klasickej filológie na univerzite v Bazileji. Cestoval do Európy, kde napísal väčšinu svojich diel. V roku 1989 sa v Turíne enrvicky zrútil. Strávil zvyšok svojho života ako duševne chorý. Napísal niekoľko filozofických prác na tému európskeho think-tanku. Jeho najznámejšia práca je “Tak povedal Zarathustra.”

– Albert Einstein bol teoretický fyzik a jeden z najznámejších a najznámejších vedcov všetkých čias. Vo fyzike, vďaka špeciálnej teórii relativity, myšlienke kvantovania elektromagnetického poľa a vysvetleniu foto-účinnosti, Brown vysvetľuje Brownov pohyb (náhodný pohyb mikroskopických častíc v kvapalných alebo plynných médiách). Podieľal sa tiež na štatistickej fyzike a kvantovej štatistike. Spolu s Leom Szilardom vymysleli novú chladničku. V roku 1921 získal Nobelovu cenu za fyziku ako “vysvetlenie fotografického efektu a zásluhy z teoretickej fyziky”. Stal sa slávnym po celom svete. Stále sa považuje za symbol inteligencie a génia. V roku 1999 bol vybral čas ako Osobnosť storočia. Na jeho počesť je menovaný einsteinov fotochemickou jednotkou.

– Sigmund Freud (narodený Sigismund Shlomo Freud) bol lekár-neurológ, psychológ a zakladateľ psychoanalýzy. Počas štúdia začal svoj výskum. Publikoval vo vedeckej tlači. Takmer sa mu podarilo definovať neurón. V roku 1882 miluje lásku (Marta Bernyas). Dokončil spôsob farbenia neurologických rezov. V roku 1885 sa stal súkromným lektorom. Mala záujem o hypnózu i hystériu a zaoberal sa aj ich liečbou. Freud bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov ateizmu v dejinách

– Edmund Husserl bol nemecký filozof moravského pôvodu a zakladateľ modernej fenomenológie. Fenomenológia by sa mala stať spoľahlivým základom pre všetky vedy. Ľudské vedomie je úmyselné, tj vždy zamerané na určitý štát alebo predmet vecí. Pravdou je úplná zhoda medzi zamýšľaným a daným. Ku koncu svojho života začal skúmať prírodný svet alebo svet nášho života. Svet, v ktorom všetci žijeme, v ktorom sa každý deň pohybujeme. V roku 1913 vydal Ideje čistú fenomenológiu. Po vypuknutí svetovej vojny sa pripojil k manifestu nemeckých profesorov. Počas vojny stratil svojho syna. Uskutočnil niekoľko prednášok v Nemecku iv zahraničí. Musel čeliť rôznym šikanovaniam.
– Henri Bergson bol francúzsky filozof. V roku 1927 získal Nobelovu cenu za literatúru za “uznanie jeho bohatých a životodarných myšlienok a veľkého umenia jeho prezentácie”. Prednášal filozofiu v Collége de France. Bergson venoval veľkú pozornosť svojmu konceptu času a teórii morálky, slobody a náboženstva.
– William James bol dôležitým predstaviteľom pragmatickej filozofie. Bol tiež americkým psychológa a jedným zo zakladateľov vedeckej a empirickej psychológie. Od roku 1864 študoval medicínu na Harvardskej univerzite. Neskôr sa liečil depresiou. V psychológii kritizoval dogmatické školy, ktoré sú podľa jeho názoru zbytočné.

1. Moderné umenie

Bol vytvorený špeciálny český štýl budov – rondo kubizmus. Bola vytvorená v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Je to ďalšia fáza vývoja kubizmu. Rondo kubizmus prináša niečo nové, originálne. Používa geometrické tvary, najmä kruhy, ktoré vytvárajú oblúky a oblúky typické pre tento umelecký smer. Napriek tomu stále môžeme špekulovať o tom, čo by nám vlastne povedal rondo kubizmus? Keby bola vložená správa z prvej republiky alebo niečo iného, nemôžeme to povedať s istotou. Hlavnými tvorcami tohto oblúka kubizmu, ako môžeme nazvať rondo kubizmus, boli Pavel Janák a Josef Gočár, autor budovy Legiobanka v Prahe.

Od polovice dvadsiatych rokov 20. storočia bol v českej architektúre založený funkcionalizmus. Funkcionálne budovy sú veľmi náročné, nie príliš umelecké. Boli postavené účelové budovy jednoduchých tvarov a použili sa nové materiály, ako sú betónové, železné alebo šarlátové tehly. Medzi najznámejších českých funkcionalistov patria Bohuslav Fuchs, Oldřich Tyl, Václav Pilce, Karel a Otto Kohn alebo Ladislav Žák. Známym funkcionalistickým objektom v Českej republike je Villa Tugendhat, ktorú navrhol architekt Ludwig Miese van der Rohe. Táto vila sa nachádza v Brne a je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.
V maľbe sa môžeme stretnúť najmä s kubizmom. Princíp kubizmu spočíva v jeho protoriánskom koncepte diela. Objekty sú zobrazené z viacerých uhlov. Pikasso a Braque považujeme za priekopníkov kubizmu. Kubistickí maliari Bohumil Kubišta (Svätý Šebestián), Emil Filla (Zátišie s gitarou, Sedací zákon), Josef Čapek (Bath Foot), Antonín Procházka alebo Bohumil Kubišt sú medzi nami.

Kubizmus bol hlboko ovplyvnený vorticizmom, ktorý bol jeho vyhláškou v Anglicku.
Niektorí členovia Deviatých síl sa neskôr zaregistrovali na surrealizmus. Surrealizmus sa snaží oslobodiť myseľ. Snaží sa zachytiť sny a nápady. Tiež sa o to pokúsil malíř a grafik Toyen, ktorého pomenovala Marie Čermínová) alebo Jindřich Štýrský, ktorého najznámejším dielom je Melanchólia.
Ďalším výrazom umenia v maľbe bol expresionizmus. Bol to opak impresionizmu a naturalizmu. Vyjadruje v konečných pocitoch a skúsenostiach a často dochádza k deformácii reality. Všestranný umelec Josef Váchal bol najslávnejším zástupcom expresionizmu v našej krajine. Jeho slávna práca sa volá Mor v Korčule.

Sochárna mala tendenciu k neoklasicizmu a pokračoval vplyv sochárskej školy Josefa Václava Myslbeka. Socha bola v duchu kubizmu a surrealizmu. Vedúcim kubistickým sochárom v našej krajine bol Otto Gutfreund, priekopník českej modernej sochárstva svetového významu. Otto je autorom legie spätných légií a sochou babičky v Ratibořicích. Jeho socha úzkosť je považovaná za prvú kubistickú sochu vôbec. V surrealizme spomeniem Vinceca Makovského, ktorý sa neskôr vytvoril v duchu realizmu.
Počas medzivojnového obdobia došlo k veľkému rozvoju hudby. Hudba je inšpirovaná neobarokom a neoklasicizmom. Skladatelia sa čoraz viac zaujímali o folklór. Alois Hába bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov avantgardy. Je autorom tzv. Štvrť tónovej hudby. Bol tu aj vývoj kinematografie a všetko súvisiace s filmom a filmom.

1. Rozdelenie českej literatúry

Na konci prvej svetovej vojny vstúpila do literatúry generácie spisovateľov, ktorí sa narodili v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Títo spisovatelia zmenili pohľad na svet, vďaka skúsenostiam z vojny. Spýtajú sa sociálne otázky. Dokonca aj vznik nezávislého Československa sa odrazil v literatúre. Jeho účel sa zmenil. S rozvíjajúcou sa demokraciou môžeme vidieť slobodnú výmenu názorov. v tomto období rastie počet vydavateľov, ktorý bol zameraný na súčasných autorov. Túto prácu posúdil literárny kritik František Xaver Šalda.

– avantgarda – kultúrne a umelecké hnutie, združenia Deväťsil, pôvodne program proletárskych básnikovi
– deväťsil – časopis Pásmo, mesačník ReD (Revue Devětsilu, presadzujúci proletárskej a Poetistická umenia

– rozdelenie: noetické próza, psychologická próza – vplyv Sigmunda Freunda (Jaroslav Havlíček, Egon Hostovský, Jarmila Glazarová, Václav Řezáč, Božena Benešová, Anna Marie Tilschová), utopická a fantastickej literatúra, baladická próza, proletárska poézie, demokratický prúd (Karel Čapek, Karel Poláček, Eduard Bass), imaginárna próza – vplyv avantgardných techník, lyrika, básnické prostriedky v próze (Vladislav Vančura), vidiecka próza, vidiek – vidiecka a prírodná oslava, popieranie techniky a civilizácie (František Křelina) Marie Majerová, Marie Pujmanová, Karel Nový, Ivan olbracht), expresionistické – pocity človeka postihnutého vojnou, úzkosť, absurdita človeka (J. Klíma, J. Válkal, Richard Weiner), sociálna a sociálna (Mayerová, Prýmanová, (J. Durych), katolícka – viera v Boha, téma byzantskej éry (Jakub Deml, Jaroslav Durych), legi Námorná literatúra – vojenská téma, téma zahraničného odporu (Josef Kopta, Jaroslav Hašek, Jaromír Ján, František Langer), zábavná literatúra, … Amatérska literatúra sa v tomto období stala populárnejšou. Čítanie žien a dievčat bolo založené na červenej knižnici, modrej knižnici a večer pod lampou.
Jaroslav Havlíček je predstaviteľom medzivojnového psychologického románu s prvkami naturalizmu. Zaraďujeme ho za vedúceho českého autora inter-psychologickej psychologickej prózy.
Helimadoe – melancholický farebný román. Jaroslav Havlíček ho napísal v roku 1937. Kniha vychádza v roku 1940 na vydavateľstve JRVilímka.

1. Informácie o autorovi, bibliografii

Jaroslav Havlíček sa narodil v Jilemnici v roku 2896, v rodine učiteľa. Študoval na obecnej škole v Jilemnici a potom na gymnáziu, kde absolvoval štúdium. Chcel pokračovať na Umeleckej škole. Na žiadosť rodičov však po absolvovaní kurzu každoročného absolvovania na Obchodnej akadémii v Chrudimi nastúpil na Českú vysokej škole technickej v Prahe. V roku 1915 musel dokončiť štúdium, keď musel ísť do armády. Po ukončení dôstojnej školy v Kadani šiel na frontu. Po výcviku bol poslaný do ruštiny a neskôr pre zranenie na taliansku frontu. V roku 1919 bojoval na Slovensku. Vracal sa domov začiatkom roka 1919. Po návrate z vojny študoval obchodné vedy a začal pracovať v Živnostenskej banke v Prahe. Pracoval nielen v banke, ale aj v literatúre. Jeho práca bola veľmi vyčerpávajúca. Zomrel relatívne mladý v Prahe v roku 1943 za zápal mozgu. Jaroslav Havlíček, vďaka svojmu psychickému talentu, dokázal dokonalú psychiku nových postáv. Príbeh jeho príbehov je zameraný na prostredie malého mesta, ktoré bol od detstva dobre známy. Publikoval svoje krátke príbehy v časopisoch: Path, North and East a Lumir. Niektoré jeho diela boli zverejnené posmrtne.

1. Zloženie

Helimadoe je najnovším Havlíčkovým románom. Sú tu rysy Havlíčka, ktoré popisujú život starých panien. Retrospektívne zloženie (späť do minulosti). Toto je román o rodinných vzťahoch. Téma je dospievanie u puberty. Je to príbeh o piatich sestrách. Kniha HeLiMaDoE sa skladá z prvých krstných mien dievčat – Helen, Lidl, Mary, Dorothy, Ema. Postupne starnúce sestry a ich malý podivný otec, lekár s názvom Hanzelin. Príbeh sa odohráva v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Vypravovateľom aj hlavným hrdinom je trinásťročný chlapček Emil, ktorý si pamätá jeho dva roky vyrastajúceho v malej obci Šumava, Staré Hrady. Emil hrá Havlíčkov život, skúsenosti a skúsenosti. Realita je preniknutá romantickými prvkami.
Kniha má 233 strán. Je rozdelená na 50 kapitol.

Trinásťročný Emil sa chorý a musel riešiť problémy s pľúcami. Otec miloval svojho syna a chcel mu poskytnúť najlepšiu lekársku pomoc. Preto požiadal o pomoc starého múdreho lekára Hanzelina. Moja matka nebola veľmi užitočná. Bola podozrievavá a trochu chamtivá. Dr. Hanzelin navrhol, či Emil nemôže vykonať pravidelné prehliadky priamo u lekára.
Jej matka sa jej nepáčila, ale nakoniec sa zhodla. Doktor mal päť dcér. Ich mená boli Helena, Lída, Marie, Dora a najmladšia Ema. Najstaršie štyri dcéry sa poctivo starali o lekársku operáciu. A aby bol spravodlivý, doktor vytvoril špeciálne “hodiny”, v ktorých boli skrátené mená dievčat. Pri otáčaní čepele sa na jeden z nich každý deň dostala iná služba. Emil sa znova zotavil. A navštívil lekárov dom, keď bol preč. On si niekde zvykol a tam sa to páčilo. Miloval doktora viac ako jeho otec a zamiloval sa do jednej z jeho dcér – Dory. Ale ona sa na neho zasmiala. Ale keď už hovorili a rozprávali sa o svojom strýkovi a Dora sa náhle chcela naučiť francúzsky. Chcela, aby ju Emil učil. Takže sa Emil a Dora tajne stretli. Raz sa do mesta dostal kúzelník. Jeho žena čoskoro podľahla chorobe a Dora sa zamilovala do kúzelníka. Tajne sa s ním stretla. Emma bola zamilovaná do drobnej Emy. On vedel o Doirových bitkách s kúzlom a viedol Emila na miesto, kde mohol vidieť Doru a Kouzelníka, keď sa tajne stretli. Emila to ublížila. Bol sklamaný. Kúzelník Doru sa naučil všetky kúzla, aby mu pomohli. Dora dala Emilu ožarovanie a odpustil ju. Dora povedala Emilovi o čarodejníkovi a spýtala sa ho, či by od nej nemohla mať tajný list. Jedného dňa utiekla s ním Dora. Emil bol najprv veľmi nešťastný, ale keď mu jeho otec povedal, že idú do Jicin, bol celkom šťastný. Namiesto Dory ju Emma musel vziať. Vzala ju na špeciálny disk a tak urobila všetku prácu. Ema bola trochu hýčkaná ostatnými sestrami. Ona nebola zvyknutá pracovať. Otec je trest, ktorý mal slúžiť Dore, aby sa pokarhal Ema. Emil sa nikdy nevrátil do Starých hradov. Spomínal na časy, ale v dobrom. Raz videl divadlo, kde sprievodca ukázal to isté číslo, ako keď bol Emil malý. S ním bola žena. Ale on sa nepozrel, kto to bol. Možno preto, lebo sa bál, keby to bola Dora.

1. Jazykové zdroje

Havlíček starostlivo zobrazuje životné prostredie. Spracováva psychiku a celkový charakter človeka. Najmä v tomto románe kladie dôraz na ženské hrdinky. Helimadoe je Havlíčkovým najviac vášnivým viacjazyčným románom. Pre Havlíčkův knih je typické pevné a ironické napätie. Často rozdiel medzi dobrom a zlom. Hlavný hrdina – pacient Emil – je tiež rozprávač. Opisuje udalosti okolo vzdialených. Román je napísaný prevažne česky. Nájdeme aj biblické výrazy (napríklad keď je Dora rozrušená a kričí na Emila).
– personifikácia: spievala rieka, mozog sa trýznil, matkinej oči nepýtal sa na nič; ich prsty visia, rastú a hnijú; príbeh vyčnieval, pľúca sa plížili, prichádzalo dovnútra, miestnosť visí len na pár fotografiách, slinách

– archaizmy (+ prechodníky): namáhali, pramice, ležať, tratící sa, girlandy, zakúsiť, odkiaľsi, okarína, zvoniť, čistiť, Žentour, zachrániť a trnože, kuchári, mouze, rozšafne, Loktuše

– metafory: bol krvou z ich krvi

– citoslovce: klepe – klepe – klepe, nu, och

– originálne spojenie: mólové tóny

– oxymoron: číra tma

– nespisovné výrazy: ženskú, Ježišmária, muselo, hlupák

– francúzska slová: Je suis heureux, tú es heureux, Le sang est rouge, Le crayon est noir

– prirovnanie: matka chodila ako netrpezlivá stráž, jeho reč bola ostrá ako nôž, blížil som sa k zvukom ako krysa k pištci, umiestnený tak, aby čo najviac prekážal, strihal mrožími fúzy ako tykadlami, červená zlosťou ako Kokeš, pálilo ako pekelné plamene

1. Vlastnosti hlavných znakov

– Hanzelín: Otec piatich dcér. Profesionálny lekár. Všetka ich dcéra chce použiť nejaký druh, aby ich zastrašovala. Používa ich na pomoc pri volaní. Je šľachetný, základný, podivný.
– Emil: Trinásťročný chlape. Rodičia, najmä ich otec, sa o neho veľmi starali, takže mu bolo povedané trochu pokazené. Bol stále doma – často chorý. To sa zmenilo po príchode do lekárskeho obydlia a bývaní na vidieku.

– Ema: Hanzelínova najmladšia dcéra. Obklopené sestrami. Spolu s otcom. Všetci ju milovali v dedine. Bola populárna. Zamilovala sa do Emila. Žiadna z jej sestier nechcela, aby sa stretla s Emu s rovnakým osudom ako sami (zostali starými dámami).

– Helena: Nie príliš pekná. Bolo to skôr ako chlapci. Bola vysoká, chrumkavá a podráždená. Nezáležala na sebe.

– Lidmila: Škaredá, nesmelá, málo výrečná, málo sa smiala.

– Marie: Jemná, súcitná. Najvhodnejšie zo všetkých zdravotných sestier, užitočné.

– Dorota: Bola veľmi krásna. Často sa zasmiala. Ale jej nálada sa často menila. Niekedy veselá, niekedy smutná. Výbušné, zákerné. Nemala rád prácu, ktorú jej dal jej otec. Ako jediná zo všetkých dcér Hanzelinovej šla do šťastia a utiekla s kúzlom.

1. Referenčné diela

Román, ktorý si vybral Helimadoe, bol natočený v roku 1992. Jaromil Jireš bol režisér a medzi vedúce herce patria Josef Somr, Zuzana Bydžovská, Libuš Havelková a Václav Vydra. Filmové recenzie nie sú príliš dobré, keby sme chceli porovnať s inou filmovou Havlíčkovou prózou, ako napríklad Petroleum Lights, Invisible (1965).

Divadlo nie je príliš blízko. Niektoré divadlá pre výkon, ako napríklad petrolejové lampy, sú deťom neprijateľné.

Môžete taktiež prečítať: Máňa, Jar v dome, Starostlivosť o panny, Vzdoropohádky, Kalvach, Zničenie mesta Olšina, Knihožrout, Smrť biblie, Posledný rok, Hnev túžby, Neviditeľný, Vlci, Glass Barrow / Barbora Hlavová, Synaček, Paradoxné epizódy Jaroslava Havlíčka, Foggy Wanderer, Petrolejové lampy, Kamenný orchester / Kamenný most, Smaragdový Surf, Zázrak Flamandrov, Časový predajca, Nepokojné srdce, Pán Balaban’s Watch