Maryša (rozbor knihy)

Maryša (rozbor knihy) 

Kniha: Maryša

Autor: Alois Mrštík, Vilém Mrštík

Teória literatúry – forma

Všeobecná charakteristika literárneho diela

• Literárny druh:dráma  (účinkujú postavy, charakteristická priama reč a scénické poznámky, dej je predvádzaný na javisku)
• Vyraďovať forma:divadelná hra
• Žáner:tragédie (pochmúrny dej so zlým koncom)
• literárne smer

Kritický realizmus, snaží sa najviac priblížiť život na dedine, medziľudské vzťahy, ľudské hodnoty, realistické dráma

Organizácia jazykových prostriedkov. Charakteristika autorovho štýlu:

Štýl:

Realisticky zobrazené prostredie moravskej dediny – vínne pivnice, kroje, popis lúčenie s regrútov

Dielo je rozdelené do 5 jednaní- typickej princípy klasického drámy:

1. rokovania – expozícia (zoznámenie s postavami, s dejom)
2. + 3. rokovania – kolízie (Maryša dáva súhlas k sobáša, Francek sa vracia) a vrcholí krízou
3. rokovania -pokus zabiť Francka, peripetie
4. rokovania – katastrofa- trávenie Vávru

Bratia Mrštíkova pripísali neskôr aj iné závery svojej hry – v jednom končí Maryša samovraždou skokom zo zrázu po hádke s Vavro, v druhom je Vávra zastrelený nešťastnou náhodou z pušky.

Jazykový plán:

Autori používali nárečia z Južnej Moravy (ou -> o, šť -> sc) = Slovácke nárečia z okolia Slovenských hraníc.

Používajú štylizované moravské nárečia, jazyk s prvkami hanáckeho a moravsko-slovanského nárečí- nárečia Brněnska (včil, šak), konkrétne nárečia slováckej (vlažne, vodou, pustijó)

Teória literatúry – obsah

Tematická výstavba:

• Čas: říjen1886(tretia rokovania o 2 roky neskôr)
• priestor:Moravská dědina (blízko Brna)

Postavy:

• Maryša-Lízalova20-ročná dcéra (neskôr Vávrova manželka). milujúca žena, trpiaci pre svoju lásku
• Lízal– postava sedliaka, ktorý videl skôr peniaze a potom šťastie svojho dieťaťa
• Jeho ženaLízalka – matka, žena s kamennou tvárou, nepozná ľútosti a pochopenie dcéry
• VávraFilip – Muž, ktorý nehľadí na šťastie svojej ženy, ale na jej veno. Vdovec sa 3-mi deťmi
• Francek (František)– muž, ktorého Maryša miluje a ktorý hovorí len to čo si myslí

Vedľajšie postavy:

• Rozárka (slúžka uVávrů), babička, starena, krčmár, Francková matka Horáčka, Hrdlička (všeobecný sluha), regrúti, muzikanti

Dej:

Prvé rokovania

Lízal a Vávra

Pred domom lízal sa rozprávajú Vávra A Lízal. Lízal ľutuje, že svojmu synovi Jozefovi dal pol lán, keď je to taký Lunt. Dohovorí si s Vávra, že mu dá Marys maximálne za 3.700, aj keď chce Vávra viac, pretože má dlhy. Fracek ide na 3 roky na vojnu a chce sa rozlúčiť s Marys, ale starý Lízal mu to zatrhne. Než Francek odíde, prosí Marys, aby na neho počkala.

Druhé rokovania

Maryša je zúfalá, nechce Vávra za muža, nechce vdovca, hovorí sa o ňom, že je zlý a jeho ženu dohnal k smrti. Baví so svojou tetka Strouhalkou, ktorá ju radí, aby si Vávra vzala.

Lízal sa dohaduje s Lízalkou, začne uvažovať, že je to škoda – dávať ju Vavro. Ale mamička ho presvedčí, že to tak bude lepšie. A tak prišiel jedného dňa Vávra pre Marys. Dáva mu najavo, že ho nechce a Vávra len poznamená, že sa o ňu bude dobre starať. Nakoniec sa išla teda obliecť do svadobného, aby neurobila hanbu rodine a aby nebola zlá dcéra.

Tretia rokovaní – o 2 roky neskôr

Fracek sa vrátil z vojny a dozvedá sa, že je Maryša vydatá. sedí v krčme a zrazu tam príde Maryša-Vávrová. Všetci sa rozprávajú a spomínajú, aká bola krásna, plná života a teraz je biela ako stena, je kosť a koža, bez života. Snaží sa to hovoriť nahlas, aby to Lízal počul, ale ten robí, že to nepočuje. Nakoniec mu všetci povie, ako to je a lízal je to ľúto, vie, že ju Vávra bije a chce stále po nej peniaze, tak začal piť. prišiel k nemu sluha, ktorý priniesol od cisárskeho okresného súdu list – Vávra ho žaluje. Potom príde Vávra do krčmy, pohádajú sa s Lízal, ten mu nechce nič dať. Potom príde Francek a vyhráža (oznamuje) Vávra, že mu za Marys chodiť bude.

Štvrté rokovania

Francek príde za Marys, nechce, aby bola pošpinená, že má milenca, aj keď všetci vedia, že má rada len Francka. Vykladá mu, že v nej drieme hriech, aby bolo po trápenie – otrávim buď seba alebo jé. František chce s nej odíde do Brna – ponúka ju, že buď príde do polnoci ku splavu alebo si inak príde pre ňu v biely deň. Keď prišiel Vávra domov, pýtal sa, kto tam bol, keď sa dozvedel, že František a že majú zraz u splavu, vzal pušku a išiel, vystrelil, ale Francek stihol ešte uhnúť.

Piate rokovania

Maryša dá do kávy jed a otrávi Vávra, a potom sa prizná, že ho otrávila.

Význam oznámenie (hlavná myšlienka)

Maryša má byť výzvou k čitateľovi, k zápasu proti svetu, ktorý nadraďuje peniaze nad šťastie človeka, nabádanie žien, aby sa búrili proti rôznym obmedzeniam a predsudkom, a proti každému, kto by chcel manipulovať s človekom.

 III.   literárnej histórie

Spoločensko-historické obdobie:

1)   politická situácia

R.1860 – Októbrový diplom (vydaný Františkom Jozefom I.), nasledujúce februárová ústava = oslabenie absolutizmu, oživenie verejného a politického života v 60.rokoch 19.storočia

Úspech politického zápasu českého národa – centrálne zriadená habsburská monarchia bola prevedená na 2 dualistickej Rakúsko-Uhorsko. Predlitavska (krajina rakúskej a českej), Zalitavsko (Uhorsko) = politické a národné požiadavky Slovákov neboli vypočuté – nová germanizační vlna

70.rokoch v znamení spoločenského rozčarovanie po rakúskom vyrovnaní

R.1868 bol položený základný kameň Národného divadla

2)   Kontext literárneho vývoja; literárne smer / sloh

– koniec 19.stol -obdobie realizmu, dominovala historická próza (př.Jirásek, Witr), romány z dedinského prostredia (pr. V. Reis), ďalej G. Preissová, L. Stroupežnický. Autori volili jazyk civilné s prvkami nárečia.

Autori

Alois

Bol to prozaik a dramatik. Narodil sa 14.10 1861 v Jimramov a zomrel 24.2. 1925 v Brne. Vyštudoval učiteľský ústav v Brne a potom postupne učil v niekoľkých juhomoravských obciach.

Roku 1889 bol menovaný správcom školy v Divákách u Hustopečí, kde žil až do svojej smrti.

Prispieval do Moravskej orlice, Zlaté Prahy, Lumír, Světozoru, Národných listov, Máje ai.

Ďalšie jeho diela boli: Horem Váhom, Niť strieborná, Dobré duše, Rok na vsi, čo je Moravská románová kronika.

Vilém

Prozaik, dramatik a prekladateľ. Narodil sa 14.5. 1863 v Jimramov a zomrel 2.3. 1912 v dedine Divákov u Hustopečí.

Po nedokončenom štúdiu práv sa plne venoval literárnej a publicistickej dráhe.

Prispieval do časopisov rozhľad, Světozor, Lumír, Ruch, Česká Thálie, Literárne listy, Národné listy, Česká revue, Moravskoslezská revue ai.

Prebojovával umenie bezohľadne pravdivé, usilujúce o nápravu sveta. Vyzdvihuje mravnú hodnotu ľudí, tvrdo odsudzuje bezohľadnosť a honbu za majetkom.

Ďalšie jeho diela: Tiene, Babeta, Verunka, Santa Lucia, Pohádka máje, Zumr, Pani Urbanová, Anežka.

Ďalej preložil z ruštiny Dostojevského, LN Tolstého, Puškina, Gončarov.

Okolnosti vzniku diela:

Dielo je čiastočne výsledkom sporu o charakter národného divadla medzi zástancami romantizmu. Pôvodne sa jednalo o Aloisův zámer dedinského románu, ktorý na radu Viliama začal koncipovať ako dráma. Podkladom bol nútený sobáš, ktorý bol na dedinách bežný. Prvý a štvrtý akt si autori kompletne vymysleli, inšpiráciou pre tretie bolo rozprávanie jedného z ich priateľov a piaty akt vychádzal zo skutočného súdneho prípadu, ktorý sa stal v Brne.

Inšpirácia daným literárnym dielom

Hra bola uvedená na scéne Národného divadla – prijatá nejednoznačne.

Na jej libreto bola E. F. Burianom zložená opera.

V období realizmu vystriedali v dramatickej tvorbe nové smery, táto hra nemala na ďalší vývoj slovenského drámy výrazný vplyv, ale napriek tomu sa stala aj v súčasnosti trvalou súčasťou repertoáru slovenských divadiel. Stále je veľa prekladaná do cudzích jazykov.

Literárna kritika

Pre svoj nelichotivý pohľad na českú dedinu bolo prijatie hry kritikou sporné. Nadčasová platnosť. Kritici nemali námietky proti ústrednej postave, jej motiváciu a tiež spôsobu, akým sa hra pozerá na život na dedine. Od jej premiéry uplynulo veľa času a úlohách hlavných postáv sa vystriedala celá rada amatérskych i profesionálnych hercov. Za túto dobu sa zaradila ku klasickým dielam a na českých javiskách sa objavuje pravidelne. Dráma veľmi dobre ocenil kritik FX Šalda.