Africký zápisník – Ľudo Ondrejov

Africký zápisník – Ľudo Ondrejov

Dielo Africký zápisník je cestopisno-dobrodružné rozprávanie o autorovej výprave do afrického pralesa, kde spolu so sprievodcom Tanganikom prežíva množstvo nebezpečných aj napínavých situácií. Počas cesty pozorujú divoké zvieratá, bojujú o prežitie v neznámej prírode a postupne sa dostávajú hlbšie do pralesa, aby našli a sledovali gorily. Kniha zároveň ukazuje autorov obdiv k prírode, jeho odmietanie zbytočného zabíjania zvierat a snahu pochopiť život v Afrike čo najbližšie a najpravdivejšie.

Autor: Ľudo Ondrejov

Vydavateľstvo: Mladé letá

Ilustrátor: Ľubomír Kellenberger

Prostredie deja: prales

Africký zápisník – hlavné postavy

Kladné postavy

• Ľudo Ondrejov
• Tanganika

Záporné postavy

• ľudožrúti

Africký zápisník – obsah diela

Na začiatku diela autor opisuje svoju cestu z oblasti horného toku Hrona do Prahy a odtiaľ cez Lamanšský prieliv až do Afriky, k ústiu rieky Kongo, do mesta Léopoldville. Tam sa zoznamuje s Tanganikom, ktorý ho má sprevádzať na výprave africkou prírodou. Cieľom ich cesty bolo pozorovanie života divých zvierat a hľadanie rodiny goríl.

Najprv sa plavili po rieke Kongo. Už na začiatku ich čakalo nepríjemné dobrodružstvo s nosorožcom. Keď sa išiel Tanganika napiť vody, nosorožec ho nabral na roh a vyhodil do vzduchu. Tanganika očakával, že autor vystrelí, no namiesto toho sa dali na útek. Prenasledované dvojici sa podarilo zachrániť tak, že rýchlo vyšli na strom. Zistili, že nosorožec ich nechá tak, keď ich nemá priamo pred sebou. Autor si pritom spomenul na bezcitných lovcov, ktorí zabíjajú zvieratá zbytočne.

Počas ďalšej cesty zažili viacero nebezpečných situácií. Napadli ich slony a stali sa aj svedkami súboja nosorožca s levom. Zraneného leva sa snažili odohnať ohňom, no nechtiac spôsobili požiar. Silný vietor plamene ešte viac rozšíril, no napokon prišli husté oblaky a prudký dážď oheň uhasil. Neskôr videli aj leoparda, ktorý zaútočil na stádo antilop.

Pomocou malej pílky, sekerky a dláta si vyrobili čln. Tanganika priniesol z pralesa živicu, ktorou čln utesnili. Z hrubých suchých konárov vyrezali veslá a pripravili aj sedadlá. Na druhý deň naložili batožinu, natiahli plachtu a vydali sa na ďalšiu cestu. Počas plavby sa museli brániť muchám tse-tse. Autor na plechové vajce, v ktorom ukrýval chinínový prášok, nakreslil moria, rieky, svetadiely a najmä rieku Kongo s okolím. Tanganika sa o to veľmi zaujímal, pretože nevedel čítať ani písať.

Keď zakotvili, pripravili drevo na oheň, no začali ich trápiť aj pijavice, ktoré sa im prisávali na telo. V noci bolo okolo nich počuť zvláštne zvuky a Tanganika nebol nablízku. Autor dovtedy pušku nepoužíval, ale keď sa pred ním objavil leopard, roztrasenou rukou vystrelil. Leopard spadol na lístie, pod ktorým spal Tanganika. Zo zvieraťa potom stiahli kožu, zuby si odložili na náramok a kus mäsa hodili rybám.

Na druhý deň pokračovali v ceste. Tanganika sa tešil, že autor konečne použil pušku, no ten mu vysvetlil, že netreba zabíjať všetko, čo človek stretne. Zabíjať má zmysel len vtedy, keď ide o obranu života alebo keď potrebujú mäso na jedlo.

Večer si Tanganika vyžiadal rozprávanie o Indiánoch. Autor mu spomenul aj Kolumba a bielych ľudí, ktorí si privlastnili ich krajinu a pôvodných obyvateľov vytlačili do neúrodných oblastí.

Po niekoľkých dňoch, počas ktorých sa živili najmä rybami, sa začali približovať k cieľu svojej výpravy. Mali tam nájsť stopy goríl a sledovať ich život. Počas plavby míňali krokodíly a vyhýbali sa skalám, aby nepoškodili čln. Jedného dňa však zbadali vodopád. Rýchlo zbalili veci do nepremokavého vreca a vyskočili z člna. Len o vlások unikli utopeniu. Čln sa zachytil o vyvrátený strom, a tak ho vytiahli na breh. Rozložili oheň a pripravili sa na noc. V noci počuli bubny a báli sa, že ich objavili domorodci a chcú ich upáliť. Preto si zbalili veci a boli pripravení utiecť.

Ráno sa plavili ďalej. Tanganika stále netušil, aký je skutočný cieľ cesty. Neskôr dorazili na trávnatú čistinku, kde ucítili nezvyčajnú vôňu. Našli tam strom smrti, ku ktorému bol priviazaný trpaslík odsúdený na smrť. Vtedy pochopili, že bubny, ktoré počuli v noci, súviseli práve s týmto trestom.

Napokon sa utáborili v najdivokejšej a najmenej dotknutej časti pralesa, pretože tam objavili stopy veľkých opíc. Postavili si chatrč. V noci ich zobudilo hlasné revanie. Autor pripravil pušku, no zistili, že ide o gorilu. Vysvetlil Tanganikovi, že to nie je žiadny zlý duch, ale obyčajná veľká opica. Potom sa pustili po jej stopách.

Postupne im došli zásoby jedla. Opice im navyše z chatrče vyjedli všetko ovocie. Tanganika nosil listy stromu lolo a ráno prinášal nové ovocie. Keď raz skúmali čistinu, Tanganika ukradol mláďa šimpanza. Ostatné opice ho začali okamžite prenasledovať. Výstrelom z pušky sa ich podarilo zahnať. Vystrašené mláďa zabalili do plášťa, ale čoskoro sa objavila jeho matka s ďalším mláďaťom. Keďže sa nebála ani pušky, rozhodli sa mláďa pustiť.

Neskôr si postavili kolibu. Keď autor čistil chodník pri prameni, vyrútilo sa na nich stádo paviánov. Nečakane im pomohol leopard, ktorý skočil na starého paviána. Ostatné paviány mu však prišli na pomoc a leoparda zahnali. Na druhý deň ho našli mŕtveho.

Podvečer prišla k prameňu celá rodina goríl. Keďže ich návrat domov závisel od toho, ako rýchlo získajú potrebné poznatky o gorilách, rozhodli sa ich sledovať aj v noci. Ukryli sa na strome, odkiaľ dobre videli na ich hniezdo. Samec gorily ho skontroloval a vrátil sa pod strom. Zrazu zbadali svietiace oči. Bol to leopard, ktorý chcel gorilám ukradnúť mláďa. Vyliezol na strom, na ktorom sa skrývali, a Tanganika vystrelil. Leopard utiekol. Gorily sa však zamerali naňho, a nie na nich, takže mali šťastie.

Napokon sa rozhodli vrátiť domov. Cestou zablúdili a uvideli gorilu pri ohnisku, ktoré založili dvaja trpaslíci. Zohrievala sa pri ňom podobne ako človek, no sama už neprikladala drevo do pahreby. Táto skúsenosť autora utvrdila v názore, že gorila sa síce telom podobá človeku, ale jej rozum nie je tak vyvinutý.

Cesta späť už prebiehala pomerne rýchlo. Zvieratá ich veľmi neohrozovali, iba raz sa stretli s krokodílom a hrochom. Svoju plavbu ukončili vo francúzskej osade, kde sa autor rozlúčil s Tanganikom. Zaplatil miestnym ľuďom, aby ho loďou dopravili domov. Na znak toho, že šťastne docestoval, mu Tanganika neskôr poslal v obálke kučeru svojich vlasov. Autor mu na oplátku poslal list a svoju fotografiu.