Hájnikova žena rozbor

Pavol Országh HVIEZDOSLAV

• predstaviteľ 1. vlny slovenského realizmu
• priekopník sonetu v slovenskej literatúre (forma 446)

Hájnikova žena

žáner: lyricko-epická skladba

kompozícia

– vonkajšia: prológ /Pozdrav/, 15 spevov, epilóg /Zbohom/

– vnútorná: 1. expozícia /1.-4. spev/ – opis doby, prostredia, postáv. Zomrel starý hájnik Čajka, Miško sa uchádza o miesto v hájovni. Pán Villáni sa správa povýšenecky, ale do služby ho prijme. Miško sa oženil s Hankou a odchádzajú žiť do hájovne. Príroda víta mladú pani Čajkovú.

1. kolízia /5.-8. spev/ – Hanke sa prisnil sen o tom, ako ju prenasledovala obluda. Sen je predzvesťou niečoho zlého. Artuš Villáni si všimne mladú Hanku v kostole. Artuš prekvapí Hanku v lese, dobýja sa do horárne, Hanka sa zamkne a Artuša nepustí dnu. Miškovi o tom nepovie.
2. kríza /9. spev/ – Páni zorganizujú poľovačku na jelene. Artuš prikáže Miškovi prenasledovať desatoráka. On ide do hájovne. Hanka ho v obrane svojej ženskej cti zabije. Miško berie vinu na seba.
3. peripetia /10.-11. spev/ – Miško je vo väzení, Hanka žije u rodičov. Pomätie sa, po roku vtrhne do súdnej siene a prizná sa.
4. katastrofa /12.-15. spev/ – Miško zachráni život starému Villánimu , ktorému koč unáša rozvodnená rieka. Ten mu odpúšťa. Hanke sa narodí syn Janko a pomätenie pominie.

– dej dopĺňajú opisy prírody /predznamenáva udalosti/, piesne malinčiarok, básnikove reflexie

miesto: hájovňa na Podvŕši

čas: 1 rok /od smrti starého Čajku, po narodenie Miškovho a Hankinho syna/

téma: Príbeh lásky obyčajných dedinských ľudí

idea: Kritika morálneho úpadku zemianskej vrstvy a vyzdvihnutie sily, cti, odvahy a statočnosti obyčajného dedinského človeka

postavy: Miško Čajka = sloboda, voľnosť,

• čistý, úprimný, statočný, priamy, milujúci

Artuš Villáni = dravec

• egoista, zhýralec, nevie prijať odmietnutie, demoralizovaný zeman

kontrasty: svet chalúp ↔ svet kaštieľov

ľud ↔ šľachta

symbolika: lov na jeleňa === lov Villániho na Hanku

jazyk: apostrofa /oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu, autor vyjadruje citový vzťah k tomu, čo obdivuje/ „Pozdravujem vás, lesy, hory

z tej duše pozdravujem!“

elipsa /výpustka/ No nič to: tu zas malín čas!

Čo nohy mladé – všetko na ne!

novotvary: komoňa, skoknul, mrk, snul.....