Antigona obsah

Antigona obsah

Antigona – v Antigone Sofokles spracúva mytologický námet. Antigonini bratia Polyenikos a Eteokles zápolili o vládu nad Tébami. Polyenikos opustil vlasť a o nejaký čas sa vrátil s vojskom, aby sa zmocnil vlády. V boji padol on i jeho brat Eteokles. Nový vládca, ich strýko Kreon, zakázal Polyneika, ktorý bojoval proti vlasti, pochovať.

Antigona sa vzoprela Kreonovmu príkazu a brata pochovala. Na príkaz rozhnevaného Kreona, ktorý nič nedá na prosby svojho syna Haimona, Antigoninho snúbenca, dievčinu zaživa zamurujú v skalách za mestom, kde sa obesí. Haimon prekľaje otca a zahynie vlastným mečom. Po týchto hrozných udalostiach spácha samovraždu i Kreonova žena Euridika. Až vtedy si zdrvený Kreon v závere hry uvedomuje svoju vinu.

Zrážka medzi mocou a mravným princípom je aj generačným konfliktom. Mladí, Antigona a Haimon, reprezentujú svedomie, rozum. Sú ochotní o svojich názoroch diskutovať, vysvetľovať a presviedčať odporcu. Kreon ako predstaviteľ starej generácie a stelesnenej krutej moci stavia svoju autoritu na bezvýhradnej poslušnosti a nemenných strnulých dogmách.

Podstata konania hlavnej postavy tragédie Antigona spočíva v rozhodnom a neochvejnom čine, ktorý pramení z presvedčenia zachovávať vernosť starým morálnym príkazom. Vôľa smrteľníka nemôže rušiť „nepísané a neochvejné božie zákony“. Začína sa konflikt, v ktorom Antigona tvrdo obhajuje svoj čin.