Eugen Onegin

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: ivanus (18)
Typ práce: Referát
Dátum: 22.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 712 slov
Počet zobrazení: 1 635
Tlačení: 147
Uložení: 151

Alexander Sergejevič Puškin

Puškin je tvorcom novej ruskej literatúry a celá veľká realistická ruská literatúra 19. storočia stojí na základoch, ktoré vybudoval. Puškin bol vášnivým zástancom slobody v spoločnosti i literárnej tvorbe a pre toto svoje presvedčenie strávil niekoľko rokov života vo vyhnanstve na juhu Ruska. No sloboda literárnej tvorby bola pre Puškina len jedným predpokladom kvalitného diela. Tým druhým, nemenej podstatným, bola disciplína a autokritika.

I keď je prvá polovica jeho tvorby v romantickom duchu, dokázal v neskoršom období romantizmus prekonať a bol prvým ruským spisovateľom, ktorý razil cestu nastupujúcemu realizmu. Žiaľ, jeho život vyhasol privčas, na čom mali najväčší podiel intrigujúci obmedzení petrohradskí aristokrati, ktorí vyprovokovali Puškinov súboj so synom holandského veľvyslanca d´Anthesa. V tomto súboji bol Puškin ťažko ranený a krátko nato zraneniam aj podľahol.

(Kaukazský zajatec, Bachčisarajská fontána, Cigáni, Eugen Onegin, Kapitánova dcéra, Piková dáma, Poviedky Belkina, Boris Godunov)

Eugen Onegin

autor ho písal 9 rokov, román vo veršoch, v ktorom sa prelínajú romantické a realistické prvky. Puškin v ňom vytvoril typ „zbytočného človeka“ – neschopného nájsť svoje miesto v spoločnosti a osobné šťastie, lásku, pokoj a naplnenie života. Realisticky zachytáva vidiecky a mestský život. Eugen Onegin je typom ľahkomyseľného a životom znudeného petrohradského elegána, salónneho leva. Je síce miláčikom spoločnosti, ale sám cíti prázdnotu. Nie je však schopný čokoľvek s tým urobiť.

Kto je Eugen Onegin?

Eugen Onegin – mladý inteligentný, bystrý, sčítaný a vzdelaný muž, obletovaný ženami i pätolízačmi, ktorí sa túžili vyhrievať v žiare jeho šarmu a duchaplnosti, ústredná postava bálov a spoločenských večierkov petrohradskej smotánky.

Lenže to, čo mu spočiatku lichotilo, záujem, obdiv a pozornosť, ktorými bol zahŕňaný svojím okolím, ho čoskoro uvrhlo do stereotypu a nudy. Petrohradská smotánka bola plná prázdnych ľudí, ktorí sa často okrem svojho šľachtického pôvodu nemali čím popýšiť. Pretvárka, falošné medziľudské vzťahy či obyčajná hlúposť ľudí, čo sa úporne snažili pôsobiť múdro a neobyčajne, čoskoro Onegina otrávili natoľko, že sa začal vyhýbať spoločnosti a chvíľu si myslel, že uspokojenie nájde v múdrosti vyčítanej z kníh. Ibaže zistil, že s knihami je to podobné ako s ľuďmi. V textoch bolo obvykle niekoľkonásobne viac hlušiny než naozaj originálnych objavných myšlienok, kvôli ktorým by bolo zahodno si kaziť zrak. Celkom preto uvítal, keď mu oznámili, že po svojom nedávno umretom strýkovi zdedil statok na vidieku. Bez dlhého váhania tam odchádza, rozhodnutý prežiť zvyšok života v ústraní a láskavom, pokojnom náručí prírody.

Istý čas trávi v nečinnosti, no zakrátko ho príde navštíviť mladý šľachtic zo susedstva, romantický básnik Vladimír Lenskij. Onegina zjavne baví s istou dávkou škodoradosti sledovať Lenského idealizmus, nadšenie a zápal, s akými prezentuje svoje názory v ich spoločných rozhovoroch, ale obľúbi si ho a nič mu nevyvracia.

Lenskij je zasnúbený z dcérou ďalšieho miestneho statkára, Oľgou, a jedného dňa pozve Onegina k Oľginým rodičom na návštevu. Oneginovi sa dostane privítania, aké podľa statkárovej rodiny patrí petrohradskému levovi salónov. Všetci ho obdivujú, ale najviac Oľgina sestra Tatiana. Na prvý pohľad sa do Onegina zaľúbi.

Tatiana je načisto v moci sentimentálnych románov. Na rozdiel od veselej a prostoduchej Oľgy Tatiana celé hodiny vysedáva nad tuctovými ľúbostnými príbehmi a rojčí o svojom princovi, ktorý ju vyslobodí z nudného, vidieckeho života. Keď zbadá Onegina, je presvedčená, že táto chvíľa práve nadišla a podľa románových schém mu napíše srdcervúci list, v ktorom mu vyzná lásku.

Keď si Onegin list prečítal, nevedel, či sa má Tatianinej naivite smiať, alebo nad ňou zaplakať. Bolo mu ale úplne jasné, že s Tatianou nebude nikdy vedieť žiť, nieto ju ešte milovať. Napokon, ani ona vlastne nemilovala Onegina, ale dajakého vysnívaného románového hrdinu, ktorého si v Oneginovi stelesnila. Na nasledujúcom bále si Onegin Tatianu ani nevšimne a tancuje celý večer s Oľgou, aby si Tatiana nerobila zbytočné nádeje. Lenže veselú a rozpálenú Oľgu v Oneginovom náručí žiarlivo sleduje Lenskij. Keď si Onegin všimne Lenského hlúpu žiarlivosť, najeduje sa a na just vykrúca v tanci Oľgu ešte viac. Rozzúrený Lenskij z bálu ostentatívne odíde a na druhý deň pošle k Oneginovi sekundanta s výzvou na súboj.

Čo mal Onegin robiť? Ušiel od jedného druhu hlúposti z mesta k inému na vidiek. Chvíľu váha, no napokon so súbojom súhlasí. Lenskij ani poriadne nezacieli a už je mŕtvy.

Je jasné, že po tom všetkom musí Onegin odísť. Niekoľko rokov cestuje po svete, a keď sa vráti do Petrohradu, na jednom bále sa náhodne stretáva s Tatianou. Vydali ju medzitým za akéhosi starnúceho generála. Z Tatiany je už zrelá žena, na míle vzdialená romanticky rojčiacej dievčinke, a keď ju takú, navyše krásnu a pôvabnú uvidí Eugen, náhle sa v ňom prebudí cit, o ktorom si myslel, že ho už nikdy nebude schopný. Tentoraz list napíše Tatiane on. Stretnú sa, ale Tatiana, aj keď Onegina stále tajne miluje, nie je ochotná zradiť svojho manžela a Onegina odmieta.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.033 s.
Zavrieť reklamu