Majster a Margaréta – Michail Afanasievič Bulgakov

Michail Afanasievič Bulgakov (1891 – 1940)

Majster a Margaréta

– historicko–filozofický román s fantastickými prvkami.

Moskovčania si žijú svoj každodenný obyčajný život. Tak napríklad chodia do obchodov, divadla. Nehovoria pravdu. Čítajú knihy. Chodia na milíciu udávať susedov. Cestujú električkami. Spávajú s tými, s ktorými by nemali. Pracujú. Trpia paranojou. Túto idylu naruší Woland, keď sa zjaví v meste i so svojou suitou. V celej Moskve vypukne neslýchaný zmätok. Dejú sa úplne škandalózne veci. Nahé občianky behajú v noci po meste. Pracovníci nemenovanej inštitúcie nevedia prestať spievať. Niekoľko solídnych občanov sa ocitne na psychiatrii. Ďalších zatkne milícia.

Woland je totiž sám satanáš. Využíva svoje nadprirodzené schopnosti, aby si robil spolu s podarenou dvojicou Koroviovom a Kocúrom z Moskovčanov posmech. Tak napríklad Arkadij Apolonovič Semplejarov, predseda akustickej komisie. Statočne žiada vysvetlenie magickej seasy. Pretože ináč by to mohlo zanechať na divácku masu zlý dojem. Ujde sa mu hanba pred celým mestom. Nehanebník Koroviov prezradí jeho pomer s herečkou. Okrem toho dvakrát utŕži dáždnikom po hlave. Alebo Nikanor Ivanovič, predseda bytového družstva. Zdráha sa prijať úplatok. (Aj keď iba veľmi slabo.) Diabol však zariadi, aby bankovky samy skočili do aktovky. A tak Nikanor Ivanovič hovorí pravdu pred milíciou. V dome je nečistá sila!

Prskal som smiechom pri tejto a pri mnohých iných scénach. Živo som si predstavoval, ako chudák Nikanor Ivanovič vysvetľuje na polícii, že bankovky samy skočili do kufra. Je pobúrený, veď hovorí iba pravdu. Zápletka s Wolandom umožňuje Bulgakovovi rozvinúť fantáziu na plno. Nikto a nič v Moskve nedokáže ujsť pred Bulgakovovým smiechom. Jedna veselá príhoda strieda druhú. V druhej časti je už román o niečo vážnejší. Tento vážny tón vrcholí na veľkom plese satanáša. Tu Bulgakov tvrdo odsúdi všetkých vrahov, travičov, udavačov, cudzoložníkov a ostatných možných zloduchov.

Našťastie ešte pred odchodom z Moskvy, Koroviov s Kocúrom vystroja zopár nemiestnych scén. Milícia im je na stope. Dokonca dôjde na Sadovej dvadsaťtri ku gangsterskej prestrelke, pri ktorej sa nikomu nič nestane.

Majster a Margaréta zosobňujú v románe lásku. Tá však nemá na tomto svete šancu a preto milenci musia zahynúť, aby našli naplnenie kdesi v inom svete.

Román Majster a Margaréta je veselý na povrchu, pochmúrny pod ním. Je celý prešpikovaný symbolikou. Nemyslím si, žeby bol najväčším ruským románom 20. storočia. Vôbec takéto označenie nemá pre mňa zmysel. Je to predovšetkým skvelé čítanie.