Starec a more – E. Hemingway

Starec a more – E. Hemingway

Stručný životopis:

Bol americkým spisovateľom. Bol synom lekára a speváčky. Počas 1. svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník talianskeho červeného kríža. Bol tam aj ranený. Po skončení 1. svetovej vojny nedokázal nájsť zmysel života a pohyboval sa v bohémskej spoločnosti.

Počas občianskej vojny bol aj v Španielsku a cez 2. svetovú vojnu pôsobil ako vojnový korešpondent. Hemingway bol niekoľkokrát ženatý, ale zvyšok života strávil na Kube a život ukončil pravdepodobne samovraždou. Autor je nositeľom Nobelovej ceny.

Tvorba:

Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napísal dielo Zbohom zbraniam, ktoré je odsúdením vojny a všetkých jej krutých následkov. Zo Španielskej vojny napísal román Komu zvonia do hrobu. Na Kube napísal novelu Starec a more.  

Starec a more – E. Hemingway – Dej:

Dej sa začína v rybárskej osade. Starec Santiago už 84. deň na mori nič nechytil. Predtým s ním chodil Manolin, ale po 10-dňoch neúspešného lovu mu rodičia povedali, aby chodil s inou bárkou, šťastnejšou. Ale chlapec mal starca veľmi rád. Ten ho brával na more už od 5-tich rokov a chlapec sa od neho veľa naučil. 85. deň vychádzal starec na more s istotou, že niečo chytí. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrče do bárky. „Chatrč zhlobil ktosi z tuhých listov kráľovskej palmy.

Bola v nej posteľ, stôl, jediná stolička a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevené uhlie.“ Vybral sa ďaleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovského mečúňa. Ryba ho ťahala za sebou 3 dni, keď už bola unavená, vtedy sa mu aj po prvý krát ukázala. „Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala tmavofialovú a pruhy na bokoch boli v slnečnom svite široké a svetlolevanduľové. Rypák mala dlhá, ani baseballová pálka a zúžený ako rapír. Celá sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potápa jej velikánsky kosovitý chvost a lano sa rýchlo začalo odvíjať“

Starec bol už veľmi slabý a vyčerpaný, pretože skoro nič nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinými kamarátkami na mori boli lietajúce ryby. Podvečer začala ryba krúžiť, a to bol pre starca znak o tom, že je už unavená. Musel začať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. „Ryba ty ma zabíjaš. Veď máš na to právo. Nikdy v živote som nevidel väčšieho, krásnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mňa za mňa, zabi si ma. Čerta sa starám, kto koho zabije.“

Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu späť, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoduchá. Cestou narazil na žralokov, ktorý mu skoro celú rybu zažrali, i keď im ju starec nedal ľahko. Piatich z nich dokonca vlastnoručne zabil. Keď prišiel domov, z ryby ostala už len hlava a chvost. Bol veľmi unavený a preto keď išiel do chatrče, musel si cestou päť krát oddýchnuť. Ráno, keď sa zobudil, bol pri ňom už malý chlapec Manolin, ktorý mu doniesol kávu.

Všetci boli prekvapený, akú veľkú rybu dokázal starec ešte chytiť. Manolin mu sľúbil, že už bude chodiť na more len s ním. Hlavná myšlienka:
"Človeka možno poraziť, nie však zničiť." 

Charakteristika:

Santiago: „Starec bol chudý a vyziabnutý, šiju mu zbrázdili hlboké vrásky. Tvár mu pokrývali hnedé škvrny kožnej rakoviny. Po oboch lícach sa mu škvrny šírili až na krk. Ruky mal posiate hlbokými jazvami od lán, ktorými vyťahoval ťažké ryby. Jazvy neboli čerstvé. Boli staré ako trhliny na púšti, kde po vode a rybách už dávno niet ani chýru, ani slychu.“