Tri gaštanové kone - Margita Figuli

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča rox85
Typ práce: Referát
Dátum: 20.12.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 953 slov
Počet zobrazení: 26 281
Tlačení: 1 016
Uložení: 899
Stručný životopis:
Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Po gymnaziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne navštevovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako úradníčka v Tatra banke v Bratislave až do r. 1941, keď z politicky motivovaných dôvodov musela odísť. Písať a publikovať začala poéziu a prózu. Svojou prózou prenikla do známych literárnych časopisov, napr. Elán, Slovenské pohľady, Živena. Tvorba: Uzlík tepla, Pokušenie – týmto dielom prenikla do sveta umeleckej literatúry a do tohto diela začlenila aj prvé dielo, Halúzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť, Víchor v nás. Veľmi známym dielom je zbierka próz Tri gaštanové kone.

Hlavné postavy:
Peter – chlapec z Turcak, kupec dreva a koní, pracovitý, čestný, úprimný
Magdaléna Maliariková – čisté, smelé, nepoškvrnené dievča, verné svojej láske, milé a pracovité
Maliarik – otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný
Maliarička – matka Magdy, namyslená, hašterivá, panovačná
Jano Zápotočný – bohatý gazda, manžel Magdy, násilnícky, neverný, pijan
sestra Zápotočného – milá, pracovitá, bohabojná
Vedľajšie postavy: farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúrikmi, krčmár a krčmárka

Dej:
Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, uplatňujú sa aj prvky realizmu, reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov.

Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknuté láskou, odpúšťaním, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v ňom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie.

Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca – skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie. V noci, pri príchode, stretne pašerákov koní Jána Zápotočného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana, veľkého boháča. Peter si zaumieni zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Joža nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Tá zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia.

Na svätého Jána idú mladí páliť ohne. Jano Magdalénu zosmiešni – zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa.

Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujček s ujčinou a ľudia s dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza ztýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koňa, ktorý sa splaší.

Magdaléna podeň spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabiť, no netrafí balvanom. Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc navraví, že splašený kôň Petra zhodil. Magdaléna následkom zranení ťažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra.

O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo „Tulák“, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Tí sa tajne zoberú a cez noc odchádzajú na troch gaštanových koňoch do Petrovho domu.

Charakteristika:
Peter – mal rád Magdalénu, mladý človek, sirota, odvážny, úprimný, láskavý, mal rád prírodu a zvieratá, pracovitý
Magdaléna - vnútorne čistá, krehká a citová, citlivá, ma rada Petra,
Zápotočný - bohatý sedliak, príležitostný pašerák koni, je sebavedomý, pomstychtivý, krutý, egoista, bezcitný, opovrhoval Magdalénou
Magdalénina matka – chamtivá, bola za peniazmi, pokazila šťastie svojej dcére
Kone - sú symbolom sily, čistoty a vášne, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinské ľudu, no sú aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hrajú úlohu prírody, ukazujú jej nepostrádateľnosť v živote ľudí.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.6)

O autorovi: Margita Figuli

Margita Figuli

Margita Figuli, po sobáši Margita Šustrová, pseudonymy Morena, Oľga Morena bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež.



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012