Vrchárka – Alberto Moravia

Vrchárka – Alberto Moravia 

Stručný životopis:

Prozaik, dramatik, publicista, hlavný predstaviteľ talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Ríme v rodine architekta. Vlastným menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študovať kvôli kostnej tuberkulóze a ustavičným liečebným pobytom v mnohých sanatóriach. Pracoval ako novinár, bol zahraničným korešpondentom talianskeho časopisu La Stampa v Londýne a v Paríži. Pre svoj židovský pôvod mal počas vojny obmedzené publikačné možnosti a musel sa ukrývať. V povojnovom období sa pre nekonformné názory dostal do sporu s cirkvou. Dočkal sa však i slávy a pôct. Zomrel v Ríme.

Rozsiahle literárne dielo zo začiatku ovplyvňoval existencializmus, v 40. a 50. rokoch neorealizmus, ktorého bol vedúcim predstaviteľom.

Vynikol ako románopisec (Sklamané nádeje, Pochybená ctižiadosť, Ľahostajní, Maškaráda, Manželská láska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrchárka, Nešťastná milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Ríma, Leopardia žena a iné). Významné sú i jeho poviedky a novely (Epidémia, Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, Agostino, Automat a iné). Písal aj divadelné hry (Beatrice Cenci, Život je hra a iné) a publicistické knihy (napr. Človek ako cieľ, Predstava Indie).

Dej:

Dej sa odohráva v Taliansku v rokoch 1943 a 1944. Vojna sa blíži k Rímu, preto sa ľudia z obavy, že Rím bude bombardovaný, húfne sťahujú na vidiek. Tak robí aj hlavná hrdinka románu Cesira. Obchod, ktorý viedla po smrti muža, zanecháva do nájmu priateľovi Givannimu, a s osemnásťročnou dcérou Rosettou odchádza k svojim rodičom do Vallecorsy. Vlak však nejde až k cieľu ich cesty a preto ostávajú vo Fondi u manželov Concetty a Vincenza.

U nich žijú dlhý čas v biednych pomeroch. Concetta má dvoch synov, ktorí sú vojenskí zbehovia. Aby ich zachránila pred nemeckými fašistami, ktorí už niečo tušia, ponúkne im Rosettu ako dievča do kychyne. Cesira sa o dcéru právom bojí, pretože počula, čo robia nemeckí vojaci s dievčatami, preto obidve v noci ujdú. K rodičom Cesira nemôže ísť, pretože Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia sú v zbernom tábore vo Fronsinone.

Pretože má Cesira peniaze, nejako sa pretlčie a obidve ženy sa dostanú do horskej osady Sv. Eufemia k roľníkovi Paridovi. Nie sú sami, u Parida je viac uprchlíckych rodín. V protiklade s Paridom, ktorý vidí zmysel života len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S ním sa obe ženy spriatelia. Rosette sa s ním nezhodne v náboženskej otázke, pretože Michelo neverí v Boha, ale zistí, že má tiež rád prostých roľníkov a má tiež takú jemnú a šľachetnú dušu ako ona. Celé dni trávia s ním a keď sa Michelo musí skrývať pred Nemcami, ktorí verbujú mládencov na front, skrývajú sa s ním. Občas sa stretnú aj s vojakmi iných národností a od nich sa dozvedia, že došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, že pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne úkryt dvom Angličanom, ktorí im dajú nejakú správu pre anglické jednotky.

Raz príde do osady skupina Nemcov a odvedú Michela, aby im v horách ukázal cestu. Michelo sa už nevráti. Cesira si uvedomuje, že ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpečné miesto a preto s Rosettou odchádzajú od Parida a jeho rodiny. So zásobami jedla sú už tiež na konci. Dolné dediny sú už oslobodené. Vďaka lístku od Angličanov dostanú Cesira a Rosetta potraviny, oblečenie a tiež auto, ktoré ich odvezie do Vallecorsy. Keď tam prídu, v dedine nik nie je a ženy odpočívajú v kaplnke.

Keď už chcú odísť, prídu tam vojaci z Maroka a chcú ich znásilniť. Cesira sa ubráni, ale neskúsená Rosetta nie. Toto na ňu zapôsobí ta, že sa stane ľahkou ženou. Najprv s vodičom, ktorý ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodič Chorindo ju nechá, pretože má ženu. Neskôr sa Rosetta miluje aj s Concettiným synom Rosariom. Cesira sa o jej budúcnosť obáva. Chce sa vrátiť do Ríma. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabijú zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrôzou rozmýšľa, čo všetko z nich vojna spravila. Keď uvidí Rím, spomenie si na Michela, do ktorého vkladala všetky nádeje, ktorého si obľúbila ako vlastného syna a ktorého Nemci zastrelili.