Ján Botto - Smrť Jánošíková

Ján Botto - Smrť Jánošíková

Rozbor diela: Je to lyricko-epická skladba, ktorej hlavným hrdinom je Jánošík a jeho družina. Dielo sa skladá z Predspevu a 9 spevov. Téma diela je obraz zlapania a popravy Juraja Jánošíka. Hlavná myšlienka poukazuje na utrpenie slovenského ľudu po neúspešnej revolúcii 1848/49, čo autor vyjadruje zlapaním, väzením a poprave Jánošíka. Jánošík je ľudový hrdina, ktorý povstal z ľudu, bil krivdu a bojoval proti feudálom.

Obsah: V predspeve opisuje autor akýsi rozhovor medzi matkou a deťmi, ktoré odchádzajú z

domu, aby sa pridali k rebelom.

1.spev: Autor opisuje Kráľovu hoľu. Na nej horí ohník a okolo sedia dvanásti sokoli - Jánošíkova družina. Detailne ich opisuje. Osobitnú pozornosť venuje ich vodcovi Jánošíkovi, ktorý výzorom a vlastnosťami zodpovedá ľudovej tradícii. Hôrni chlapci si voľne žijú na vrchoch slovenských lesov, ale ich spokojnosť je prerušená, pretože páni chcú lapiť

Jánošíka. Jánošík a jeho družina zbíjali, brali peniaze pánom a rozdávali ich ľuďom. Zrazu hovorí autor, že na Kráľovej holi nehorí ohník už ako voľakedy. Okolo neho sedia už len dvanásti chlapci a smutne hľadia do ohníka. Ohník pomaly dohára a tu počuť, akoby to nadzemská moc hovorila o Jánošíkovom lapení. Chlapci vravia, že už sa minuli tie krásne časy a prichádzajú zlé.

2.spev: Básnik rozpráva o lapení Jánošíka. V dojemnej piesni plačúceho paholčeka vyjadruje žiaľ slovenského ľudu nad Jánošíkovým osudom. Jánošík je predstaviteľom protifeudálneho odboja. Paholček hovorí ako Jánošík sedel v hostinci a popíjal vínko, keď ho tu obkľúčilo more vojakov. Jánošík sa však nezľakol a nebojácne bojoval proti presile. Keď tu zrazu počuje ako Gajdošík, jeho druh kričí, aby ho chytili. Pochopí, že je to zradca a zabije ho. Už sa zdá, že sa mu podarí újsť, no baba, čo sedí na

peci zavolá, nech mu pod nohy nasypú hrach. Jánošík sa pošmykne na hrachu a padá na zem, a vojaci ho lapajú, ale on sa im vytrhne a už - už je skoro preč, no tá baba len zas volá nech ho rúbu do pásu, že tam je jeho sila a keď preseknú opasok stratí ju. I tak sa stalo jedna rana presekla opasok a Jánošík bol chytený. Vojaci chcú po Jánošíkovi ,aby im prezradil kde ukryl poklad, a tak si zachránil život, no on odmietne a tak ho odvádzajú.

3.spev: Je noc. Za Jánošíkom prichádza jeho milá, aby sa rozlúčila. Cez okienko mu podáva kvety. Povedia si posledné zbohom. Jánošíkova milá sa rozbehne k Dunaju. Od žiaľu sa rozhodne spáchať samovraždu. Skočí do Dunaja a od vtedy už ju

nikto viac nevidel.

4.spev: Mesiac hľadí cez okienko, kde sedí Jánošík. Je prikovaný ku skale. Spí. Sníva o slobode a mladosti. Mení sa na romantického hrdinu. Začína svitať, ale Jánošíkova duša je pokojná. Na prahu sa zjaví strážnik a oznamuje mu, že sa má prichystať k odchodu. Zavrie za sebou dvere.

5.spev: Jánošík si uvedomuje svoje rozpoloženie. Nastáva deň, ktorý mu prinesie smrť. Jánošík hovorí o slobode, ktorú mal a stratil, a o pánoch - tyranoch a pýta sa skade berú právo brať

život. Verí, že príde deň súdu a za stôl zasadne pravda ľudu. Vraví aj, že pre slobodu zomrie rád. Tento spev je všestranne najspôsobilejší. Jánošík sa mení na bojovníka za práva slovenského národa.

6.spev: Jánošíka odvádzajú na čiernom voze. Kňaz sa chce za neho pomodliť, no on odmieta s tým, aby sa radšej pomodlil za ten biedny ľud, lebo on už odchádza a tak už netreba. Jánošík pozdvihne zrak k nebu a vrúcne sa modlí za národ, aby ho boh neopúšťal. Kráča k šibenici. Na čiernych stĺpoch sedia havrany a volajú ho k sebe.

7.spev: Poprava Jánošíka. Blíži sa večer. Na skale sedí kráľovná víl a vije veniec. Volá Janíčka do svojho náručia. On stojí na šibenici. Jeho účty s týmto svetom sú už uzavreté. Obleteli ho dookola zlaté motýle a on znovuzrodený odchádza s nimi. Bežia k nemu deti, pred domom mať, celá rodina. On sa s nimi víta. Zdvihne zrak na hory. Budí sa v ňom nádej, že tento svet bude raz slobodný. V tom kňaz povie: „Amen!“ A on sa už víta s vílami. Prichádza list od kráľa, ale už je neskoro. Ľudia naokolo neplačú, len ticho odchádzajú domov. Autor popravu neopisuje, ale zdôrazňuje to, že aj keď Jánošík príde o život, jeho myšlienky žijú ďalej.

8.spev: Obraz Slovenska po Jánošíkovej smrti je veľmi smutný a skoro bez nádeje za lepšiu budúcnosť. Je pochmúrne. Všade je smutno. Jar neprichádza. Staré baby sedia na peci a rozprávajú o Jánošíkovom poklade, a o tom ako ho dostať a aj o to, že spolu s Jánošíkom zomrela aj jeho čarovná valaška, milá i družina. Keď tu jedna baba z kúta ohlási, že Jánošíka víly oživili, že ho sama na vlastné oči cez búrku videla.

9.spev: Zjavenie: Ľud nechce veriť, že Jánošík zomrel. Myslia si, že sa dostal do neskutočného sveta. Jánošík sa stáva alegorickou bytosťou. V bájnej ríši rozprávok sa stáva nesmrteľným. Stretáva sa s vílou a vezme si ju za ženu. Rusalky oznamujú, že od Jánošíkovej smrti prešlo už sedem rokov. Víly ohlasujú svadbu aká tu ešte nebola. Kráľovná volá, aby ju už prichystali. Svadobčania prichádzajú. Všade je veselo. Autor tu verí, že Jánošíkove myšlienky nezahynú a nakoniec zvíťazia.