Martin Kukučín – Keď báčik z Chochoľova umrie

Martin Kukučín – Keď báčik z Chochoľova umrie

Téma: postavenie zemianstva na slovenskej dedine 

Idea: slovenská dedina v období úpadku zemianstva a rodiaceho sa sveta obchodu a podnikania

Obsah:

Gazda Ondrej Tráva zanechal gazdovstvo v Kameňanoch synovi a dal sa na kupčenie. Chodil po dedinách a kupčil so všeličím a bohatol. Na jednom jarmoku sa zoznámil s Adušom Domanickým, ktorý sa neustále sa s niekým dohadoval, no nikdy nič nekúpil. V krčme sa po prvýkrát stretli, keď práve Aduš zabával spoločnosť svojimi výmyslami a chvastaním sa o svojom bohatstve a báčikovi z Chochoľova. Tráva a Aduš sa dajú do reči, Aduš začne Ondrejovi ponúkať na predaj jačmeň a Tráva na rozumnú cenu pristúpi. Dá Adušovi desiatku, ako závdavok, s tým, že mu ju Aduš vráti, keď si príde po jačmeň. Ondrej si mal poň prísť na druhý deň.

No na druhý deň nemohol. V ten istý deň, na jarmoku vo Sv. Tomáši, uvidí Tráva Aduša Domanického s manželkou, ako sa vezú na starom schátralom voze, biedne odetí s vychudnutými koňmi. Ondrej sa začudoval, prečo chodí on, bohatý zeman, po svete ako bezdomovec. Po jarmoku sa vybral do Domaníc k Adušovi po jačmeň. Cestou prespal u gazdu Juráňa a jeho ženy Katreny. Tráva sa od nich dozvedá, že Aduš je podvodník a klamár. Hoci zdedil krásny kaštieľ, pre jeho lenivosť chátra. Jeho báčik mu síce pomáha, ale on všetok majetok premrhá, berie závdavky od koho môže a predáva aj to, čo nemá. Ondrej sa teda vyberie za Adušom a dúfa, že tie reči nie sú pravda.

Cestou stretne Adušovu slúžku, ktorá ho odviedla do kaštieľa. Keď Ondrej prišiel ku kaštieľu, pochopil, že na takomto hroznom, schátralom a biednom mieste určite žiaden jačmeň nebude. Nahnevaný Tráva vtrhne Adušovi do izby a pýta si jačmeň, alebo späť svoj závdavok. Aduš ešte spal a tak ho Ondej prebudil. Ten hneď, ako ho zazrel, spustil o báčikovi z Chochoľova. Aduš začal Ondreja sprevádzať po svojom statku. Ondrej videl ako sa všetko rozpadáva a je to veľmi zanedbané. A tu Aduš zrazu začal hovoriť ako musel jačmeň predať aby nezhnil a že peniaze nevráti, pretože Ondrej nedodržal slovo a neprišiel v dohovorenom termíne. Ondrej sa znechutene vráti ku gazdovi, keď vtom ho zastaví Adam – Adušov sluha. Poradí Ondrejovi, aby si od Aduša pýtal jasene – stromy, ktoré sú jediným pekným miestom na Domanického pozemku.

Ondrej tak aj vykoná. Aduš je zhrozený, lebo pod jaseňmi sú pochovaný jeho rodičia a predkovia, nechcel ich obrať aj o posledný odpočinok. Aduš si uvedomuje, ako veľmi zle žil. Sľúbi Ondrejovi, že o týždeň mu desiatku vráti a tak sa aj stalo. Ešte v ten rok zomrel báčik z Chochoľova. Aduš Domanický plakal, jedni hovorili, že preto, lebo zostal na tenkom ľade; iní zas, že mu bolo ľúto, že musí báčika pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu. Na najbližšom jarmoku Aduš všetky peniaze vrátil a Ondrej sa odplatil gazdovi za nocľah i stravu i dobrú radu. Onedlho zomrel starý báčik z Chochoľova, no Aduš nedostal to, čo si bol navymýšľal. Nech už bolo, ako chcelo, ale od pána Aduša už nikdy nik nepočul to známe: ,,Keď báčik z Chochoľova umrie...“