Božena Slančíková Timrava – Ťapákovci

Božena Slančíková Timrava – Ťapákovci

Literárny druh: Epika

Literárny žáner: Poviedka

Obsah

Nastala jar, všetko sa začalo prebúdzať k životu, ľudia sa poberali do práce, no Ťapákovci ani prstom nepohli. Zvykom v ich rodine bolo pracovať v piatok. V dome je ich hlava na hlave, dokopy 16 ľudí. Štyria bratia so ženami a deťmi, jeden ešte slobodný brat Mišo a tridsaťročná, nevydatá mrzáčka Anča.

U Ťapákovcov po smrti ich matky nieto osoby, ktorá by viedla chod domácnosti. Gazdom je najstarší syn Paľo a za gazdinú sa sama vyhlásila Paľova žena Iľa. Vyvyšuje sa nad ostatných, myslí si, že je najmúdrejšia, chce, aby všetko bolo tak, ako si ona zaumieni a nepáči sa jej prístup všetkých Ťapákovcov k práci.

Ťapákovcom sa zase nepáči Ilino správanie, no nik sa jej nepostavil, len mržáčka a kalika Anča. „Lámka jej telo pokazila ešte za malička. Nechodí, len na dlaniach a kolenách čo sa vláči po chyži. “(str.99) Tá vždy Ili zlostne a uštipačne odvrkne a vadí sa s ňou vždy, čo i len sa spustia do reči.

Keď už Iľa nemôže u Ťapákovcov vydržať ide za svojim mužom Paľom a chce od neho, aby jej postavil nový dom, v ktorom by žili len oni dvaja. Paľo akoby Iľu ignoroval a vôbec nepočúval, a tak dá Iľa Paľovi na výber: „Alebo vystavíš dom ešte do leta, alebo ja odídem!“ (str.397) „Voľ, alebo ja, alebo Ťapákovci!“ (str.398) Paľo neodpovedal. „Ťapákovci len na dvadsiate slovo odpovedali. “ (str.401) Tváril sa pokojne a bezstarostne, akoby ho vôbec netrápilo a neveril, čo Iľa povedala. Iľa však svoje slová myslela vážne. Dopočula sa, že u rechtorov hľadajú slúžku a chcela Paľovi dokázať, že vyplní svoju hrozbu.

Bolo po večeri a u Ťapákovcov sa nikto neunúval ani len zo stola poupratovať. Sedeli a čakali na Iľu. „Všetci sú ako poparení v tom povetrí, zaspatí duchom, nemajú krvi v sebe, iba cmar....“ (str.401) Iľu videla jedna z neviest, Zuza, schádzať do školského dvora. V ten večer prišla k ním na návštevu Marka, žena Jana Fuzákovie, ich bratranca.

Dala Anči ušiť čepiec, lebo bola pozvaná na svadbu. Anča Marku z duše nenávidela, pretože bola zaľúbená do jej muža, Jana Fuzákovie, ktorý ich po chvíli navštívil tiež, keď prišiel po ženu. Ako tak sedeli dobehla jedna z neviest a vraví: „ Ile sa už zbavíme!“ (str.405) Videla počula ju rozprávať sa s rechtorkou. Všetci Iľu ohovárali, len Paľo bol ticho. Keď prišla Iľa všetkým víťazoslávne oznámila, že odchádza. Myslela si, že keď odíde, Paľovi nebude mať ani kto oprať.

Paľo odišiel do Ardieľa a Iľa k rechtorke. U rechtorky bola šťastná a veselá ako znovuzrodená, no vždy čakala na to, kedy sa Paľo vráti z Ardieľa, no po Iľu nechodil, ba dokonca ho vídala vždy v opratých a bielych košeliach. Cítila, že ju Paľo nepotrebuje.

Anča mrzáčka už nemohla strpieť tento Paľov a Ilin vrtoch a ustavične do Paľa vŕtala: „ Takúto potupu, takýto posmech na náš dom!“ (str.414) „No, čo sa neberieš po ňu!“ okríkla Paľa. (str.415) Aj Jano Fúzakovie mu riekol: „ No, Paľko, po ženu sa! “(str.416) videla Ďura Úvodovie obchodiť okolo školy, a to Paľa konečne postavilo z lavice, aby išiel po ženu. „Iľa i dnes večer „zabudla“ zamknúť dvercia na dvore školy.“ (str.418) Čakala, že Paľo príde po ňu. Keď nechodil, Ili sa už tisli slzy do očí. „Ľa už je po jej pýche!“ (str.419) Cnie sa jej na Paľom, no myslí aj na trpký život u Ťapákovcov. Zrazu zavŕzgali dvercia na dvore.

Iľa vedela, že je to Paľo. Keď prišiel do izby, robila sa, že spí. Paľo: „ Iľa, spíš – nespíš ? Domov sa ber!“ (str.420) Iľa bola rozhodnutá ísť len vtedy, ak jej Paľo vystaví dom a oddelí sa od Ťapákovcov. Paľo odíde. Onedlho bola Iľa predvolaná k notárovi, pretože nemohla slúžiť i byť babicou v dedine.

Jednu službu musela opustiť. Ostala babicou a presťahovala sa do murovanice a Jablonkovcov. „ Paľo prišiel o týždeň. Oddelil sa od bratov a presťahoval sa k nej, ak chcel mať ženu.“ (str.423) Celé leto vozil skálie a postavil Ili nový murovaný dom zafarbený na žlto, aký ešte v dedine nebol.

Charakteristika postáv:

Iľa – nazývali ju aj kráľovná; myslí si, že drží veslo v rodine; vyvyšuje sa nad ostatných; je babicou v dedine, nič sa jej nepáči, s ničím nie je spokojná; stojí si tvrdohlavo za svojím; pôsobí pyšne a namyslene; naúča; majstruje; chce zničiť obyčaje v rodine; za každú cenu chce zvíťaziť a mať pravdu; nakoniec dosiahne, čo si zaumieni

Anča – nazývali je kalika, zmija; tridsaťročná stará dievka; mrzáčka, lámka jej telo pokazila; nechodí, dlaňami a kolenami vláči sa po chyži; po driek je pekná; nenávidí Iľu, vždy jej odporuje, stavia sa proti nej; popudzuje k nenávisti i ostatné nevesty; chce rozkazovať; chce, čo nechce Iľa; stojí si tvrdohlavo za svojím; vždy je zlostná, nahnevaná, zachmúrená; bola zaľúbená do Jána Fúzakovie; jeho otca nenávidela, pretože jej matke kázal, aby pribili na latu, že sa jej telo vyrovná; celý život chodila v čiernom

Paľo – nazývaný žartovník; vysoký, okrúhlych očí; pôsobí vždy pokojne a rozvážne; flegmaticky sa stavia k situáciám, ktoré sa v ich rodine dejú; je mlčanlivý; Ili sa nevzpiera a nakoniec ju poslúchne

Mišo – najmladší; Ančin miláčik; bol nešťastne zaľúbený do Katy, ktorá bola slúžka u židov; chystala sa na vojnu, po ktorej na Katu zabudol

Jano Fúzakovie – bratranec Ťapákovcov; vysokej postavy s tmavými lesknúcimi očami; chlap dobrej vôle, aj ku Anči sa ako jediný správal nežne a milo

Marka Fúzakovie – Janova žena; Anča je nenávidela a tak sa k nej aj správala; čudovala sa , prečo sa k nej Anča tak zle správa; pôsobila milo a k Anči vľúdna a láskavá