Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia

Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia

Literárny druh: Epika

Literárna forma: Novela

Obsah:

Večer Eva Jariabková, žena Šima Jariabka, dokončievala svoju prácu v dome a ako každý večer čakala na svojho muža, ktorý sa mal vrátiť z práce. Tento večer sa jej zdal akýsi iný, nevšedný. Všetko bolo nezvyčajne tiché a pokojné. Eva si sadla na prah a priadla. Keď počula prichádzať svojho muža, zabrala sa a šla mu dať večeru na stôl. „Vedela, že ako vždy, ani dnes ju nepozdraví a nepodíva sa na ňu.“ (str. 16) Nikdy k nej neprehovoril, len keď si šiel ľahnúť a chcel jej dať rozkaz na ďalší deň. Ich manželstvo nebolo ako ostatné. Nebrali sa z lásky.

Eva mala syna, ktorého vychovávala stará mať v inej dedine. V ten večer, keď prišiel Šimo domov, rozkaz Eve nedal, ale povedal: „ Vrátil sa ti......( urobil dlhú pomlčku, akoby mu hrdlo zovrel kŕč) .... vrátil sa Drak.“ (str. 17) Eva sa šla ihned presvedčiť, či je to pravda. Uvidela, že vo vyžihárni sa svieti, no nešla bližšie. Drak kedysi vo vyžihárni býval, no ľudia ho odtiaľ vyštvali, pretože si mysleli, že je čarodejník a vrah. Drak bol hrnčiarom, a keď prišlo na kraj obdobie sucha, a ľudia nemali, čo do úst, mysleli si, že premenil múku na hlinu. Pripisovali mu aj smrť starého Lepiša, ktorý ho vychoval, a ktorého našli mŕtveho v jame pri vyžihárni. Chlapi sa naňho richtovali, ale nikdy sa neodhodlali. Raz našli draka ležať v tej istej jame, kde našli starého Lepiša.

Na tvári mal jazvu. Eva vtedy k Drakovi chodievala a pozerala, ako pracuje. Potom mu chodila ošetrovať jazvu, ktorú mal na tvári, aj keď ju ľudia ohovárali a odcudzovali. Mala Draka rada. Jedného dňa však Drak zmizol a nik ho dosiaľ nevidel. Nechal aj Evu aj dieťa, ktoré čakala a ona sa vydala za iného. No teraz, keď sa vrátil, Šimon zneistel. Veril, že Eva sa k Drakovi vráti. Vzal sekeru a chcel sa s ním porátať, no neodhodlal sa k tomu a všetko nechal tak. Drak sa mu nezdal ani ako vrah, ani ako čarodejník.

Celá dedina teraz žila tým, že Drak sa vrátil. Chlapi v krčme opäť plánovali ako ho odstrániť. Chceli, aby to spravil Šimo Jariabek, no on v krčme nebol. Zrazu sa v krčme otvorili dvere: „On, Drak, stojí tam na prahu medzi dverami. Jedným okom sa díva na všetkých súčasne a na každého osve. Druhé oko má zakryté čiernou páskou, uviazanou ponad uši. Stojí s palicou v ruke. Obuv má zaprášenú až do kolien. Cez plece mu visí kapsa.“ (str. 41) Z počiatku nikto Draka nespoznal, pretože bol pochudnutý a zostarnutý. Jeho výraz bol tvrdý a uzavretý. Drak si v krčme vypil, zajedolsi a pokojne odišiel. Všetci v krčme ostali jako oparení. Neskôr, keď prišiel do krčmi Šimo, všetci doňho dobiedzali. Šima celé dni trápilo a sužovalo, že Drak sa vrátil. Bol odhodlaný, ustúpiť a přepustit miesto Drakovi, no keď videl, že Eva sa k nemu nevrací ostal pokojnejší. Opäť nastalo sucho. Mal to byť už druhý suchý rok. „Ten prvý skončil s Drakovým odchodom z dediny.

Tento druhý začína s jeho návratom.“ (str. 63) Začali sa šíriť požiare a dobytok ostal zakliesnený v horách. Richtár zvolal obecné zastupiteľstvo, aby našli riešenie ako dostať dobytok do dediny. Chlapi nemohli nájsť žiadne východisko, ako dostať dobytok z hôr dole. „Jestvuje také východisko. Viem o ňom. Ozval sa pokojný, rozvážny a tichý hlas.“ (str. 74) Bol to Drak, ktorý sa podujal, že vyslobodí dobytok a privedie ho dole do dediny za cenu, že bude môcť ďalej kopať hlinu pod Peklom ako niekedy. „Drak môže ísť po čriedu, môže pojať so sebou, koho potrebuje. Ale, ak sa do týždňa nevráti, s čriedou alebo bez nej, zhorí jeho chalupa do základov.“ (str. 76) Nikto sa nenúkal ísť z Drakom do hôr, ale prinútili Šima Jariabka, aby s ním šiel. Vraj, aby si vyriešili, čo je medzi nimi. Keď sa vydali Drak so Šimonom na spoločnú cestu, neprehovorili spolu ani slovko dlhé hodiny.

Drak šiel vždy popredku a viedol Šima. „Môžeme tu zostať na noc,“ vraví Drak, keď prišli k akejsi stodole. (str. 96) To boli prvé slová, ktoré povedal Drak Šimonovi. Drak založil oheň, zabezpečil jedlo a postupne si získaval Šimovú dôveru. Na ďalší deň pokračovali v ceste a Drak s veľkou istotou kráčal napred, akoby poznal každý kútik lesa, až došli k čriede. Navôkol bol oheň a čriedu bolo potrebné odtiaľto dostať preč. Pri čriede boli psy, ktorých dôveru si Drak veľmi rýchlo získal kúskom chleba. Za pomoci psov a Drakovho opravdivého voliarskeho biča dali dobytok do pohybu a snažili sa ho cez poľské územie doviesť do dediny. Znovu Drak a Šimo medzi sebou neprehovorili ani slovo. Na ďalšiu noc sa usadili v kolibe. Drak vždy na noc niekde odišiel, nevedno kam, a to Šima znepokojovalo. Ráno pokračovali v ceste a Drak šiel ako zvyčajne napred, no tento raz ho už Šimo ani nevidel. Pridal do kroku, aby ho dobehol.

Uvidel Draka, ako sa zhovára a dohaduje o čomsi s Poliakmi. Šimo si to vysvetlil veľmi jednoducho: „Drak predal čriedu Poliakom. Celú čriedu leštinských volov.“ (str. 138) Keď uvidel Šima ako ich pozoruje strhal sa roztržka, pretože Šimo dvakrát plesom bičom a udrel po tvári Draka. Ihneď na to Poliaci hodili po Šimovi sekery, no uhol sa im. Následne ho Drak kopol do brucha a Šimo sa zobudil až v akejsi kolibe. Videl, ako sa von Drak zabáva s Poliakmi. V domnení, že Drak predal čriedu Poliakom a všetkých zradil, utiekol z koliby a bežal rovno do dediny. Zastavil sa však pri Drakovej vyžihárni. Neváhal a podpálil jej slamenú strechu. Nemal však pocit uspokojenia a zadosťučinenia. „No nestalo sa to ani ono, naopak, doľahla naň temná nevôľa a pocit zbytočnosti a daromnosti toho, čo práve vykonal.“ (str. 155) Vchádzajúc do dediny a predstierajúc, že prichádza ako víťaz si pomyslel: „Drak sa viac nevráti, Eva ho už nikdy neuvidí, patrí odteraz len jemu.“ (str. 156) Šimo šiel hneď za richtárom, aby mu dal vedieť, čo sa stalo.

Richtár sa však len všetkému, čo mu Šimo rozprával, ustavične smial a Šimovi len povedal: „Šimko, dobre si sa držal.“ (str. 159) Ako sa tak rozprávali, bolo počuť hlasy: „Horí!“ Richtár akoby zmizol. Vedel, čo sa stalo, že Šimo podpálil Drakovu vyžiháreň, ale to už bolo v diaľke vidieť prichádzať čriedu s Drakom na čele. Šimo hneď oľutoval, čo spravil. Šimo sa vtedy veľmi hanbil za svoj nerozvážny čin. Priznal sa Drakovi, lebo nechcel vyzerať ako slaboch. Drak na to len riekol: „Viem, nedalo sa inakšie, ten, čo to spravil, vrátil mi len, čo som dávno predtým ja vykonal jemu.“ (str. 170) Po týchto slovách Drak odišiel aj z dievčinou, ktorú si doviedol a mala byť jeho nevestou. Šimo sa vrátil domov k Eve, ktorá ho celá natešená čakala, vedomá si toho, že Šima naozaj ľúbi. Tento príbeh rozpráva Eva, keď je už stará a spomína si na dni svojej mladosti. Rozpráva to svojím vnúčencom a hovorí: „Potom nebolo nič. Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli...“ (str. 176)

Vzťahy medzi postavami:

Drak – hrnčiar, mal kedysi pomer s Evou a má s ňou dieťa

Šimo Jariabek – má za ženu Evu, ktorá ľúbila Draka

Eva Jariabková – žena Šima Jariabka, ľúbila Draka a mala s ním dieťa

Charakteristika postáv:

Drak - vlastným menom Martin Lepiš Madlušovie; hrnčiar vysokej, neskôr nahnutej chudej postavy; mal čierne oči, ktorá vraj vedeli porobiť; od ľudí sa odlišuje aj svojím oblečením; vždy je oblečený v čiernom; ľudia o ňom vravievali, že je čarodejník; kedysi bol zapletený s Evou Jariabkovou; býval vo vyžihárni za dedinou; pôsobil tajomne a nadprirodzene; všetci ho odsudzovali a on sa im ešte snažil pomôcť; v jeho prítomnosti sa diali záhadné veci, ktoré si nik nevedel vysvetliť; všetko zlé, čo sa v dedine stalo pripisovali jemu; všetko rieši pokojne a rozvážne; odvážne sa púšťa do vecí, na ktoré sa nikto neodhodlá; nevyvoláva konflikty; väčšinou mlčí; chce očistiť svoje meno v dedine; pôsobí ako samotár

Šimo Jariabek – má ženu Evu, ktorá má však dieťa s Drakom; ich manželstvo nie je ako ostatné, ani sa nezhovárajú; chcel Evu prepustiť Drakovi; necítil voči nemu nenávisť; nedokázal mu ani ublížiť, hoc ho všetci na to nabádali; keď bol s Drakom v horách začal mu dôverovať, no keď videl Draka s Poliakmi pochopil to inak a v záchvate hnevu mu podpálil vyžiháreň; neskôr to oľutoval

Eva Jariabková – bola zaľúbené do Draka a mala s ním dieťa; vydala sa za iného, no vždy myslela na Draka; verila, že raz sa k nej vráti; Drak si však našiel inú nevestu a po čase zabudla; uvedomila si, že skutočne ľúbi svojho muža