Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak

Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak

Literárny druh: Epika

Literárny žáner: Sociálno-psychologický román

Obsah:

V chalupe po nebohom Jánovi Makovi, „... vtedy, keď zabolelo materino lono naposledy, narodil sa Jozef Mak.“ (str. 7) „Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti.“ (str. 7) Narodil sa vdove po Jánovi Makovi, Eve Makovej, ktorá už jedného syna mala, Jána. „ Toto bol syn Jána Maka, a preto mohol byť i Jánom i Makom.“ (str. 8) Jozefovi Makovi sa však takého práva nedožičilo. Pre mater aj pre brata bol len hanbou. Nemal mu ani kto ísť za krstnú mater, pretože Makovci neboli z bohatej rodiny. Nakoniec sa tak odhodlala Hana Meľošová, ktorá bývala o tri domy povyše. Jozef Mak bol aj neskôr len príťažou.

Ján ho nosieval na chrbte, keď mať pracovala. Musel sa oňho starať a častokrát ho aj bil. Jozef Mak ho mal aj napriek tomu rád. Tieto drobné bitky prerastali neskôr do ďalších sporov, a tak sa matka rozhodla, že tomu zabráni. Rozhodla sa Jozefa Maka poslať pracovať na pašu s Augustom Kubandom. „Lepšie ti tam bude, Jožko, ako doma, hovorila mať. Aj doma by si mal kde spávať, ale načo ti má Jano vykrikovať každú nedeľu, že je chalupa po otcovi iba jeho...“ (str. 16) Jozef Mak bol v práci spokojný a Augusta Kubandu bral ako vlastného otca. Onedlho vypukol v dedine požiar a Jozef Mak sa ponáhľal dolu do dediny, no makovskú chalupu sa mu už nepodarilo zachrániť.

Našiel mať, ktorá neprítomne hľadela do ozrutnej vatry, v ktorej sa pominula aj ich chalupa. No prekvapením bolo keď stretol Jána, ktorý mu riekol: „Vidíš Jožko už sme si rovní. Ostala mi hrba popola, ale čo si s popolom počnem?“ (str. 19) Makovci tak ostali bez strechy nad hlavou, ale prichýlila ich Jozefova krstná mať, Hana Meľošová. Jozef tu stretol Marušu Meľošovú, dcéru krstnej matere, do ktorej sa po čase zaľúbil. Maruša jeho city opätovala. Aj u Meľošovie chalupe nemal Jozef Mak miesta, preto šiel do lesa a pracoval ako drevorubač. Spoznal tu Gregora Biaľoša. Pomohol Makovi, keď mu brvná zavalili členok.

Keď sa raz vracal domov do dediny, počul pohrebný spev, ktorý sa ťahal z Meľošovie chalupy. „Umrela mi mať, bledol Jozef Mak a ešte chvíľku postál, pokým sa prežehnal.“ (str. 28) Nebolo tomu tak, keď prišiel do chalupy mať tam sedela živá a zdravá. „Krstná mať ti umrela, Jožko, povedala Maková mať tak, akoby sa spytovala: Kde sa teraz podejem?“ (str. 29) Jozef za pomoci Gregora Biaľoša zhotovil pre krstnú maž truhlu. Biaľoša neskôr v lese zavalil strom a Jozef Mak zistil, že bol jeho otcom.

Po tom, ako pochovali Hanu Meľošovú, Jozefovi Makovi napadla mocná myšlienka: „Chalupu si postavím!“ (str. 30) Chcel ju postaviť na mieste, kde pôvodne stále makovská chalupa. Jozef sa tak pustil do stavania a naďalej sa stretával s Marušou. V Meľošovie chalupe si Maruša niečo všimla. Starý Meľoš sa zaľúbil do Makovky.

Videla ich spolu, keď na povale v šope vyšívala Jozefovi Makovi košeľu. Jozef si pomaly staval svoj dom a vtedy, keď sa už blížil k jeho dokončeniu prišiel za ním richtár a zvolal: „Čože sa neberieš, há? Vari si zabudol, že ťa na jar odasentovali?“(str. 60) Jozef Mak sa musel hneď a zaraz pozbierať a odísť do vojenskej služby. Odviedli ho až do Hercegoviny a dali mu vretenice kántriť. Jozef Mak za ten dlhý čas, ktorý bol v Hercegovine, čakal aspoň na jeden list z domu, ale nedočkal sa žiadneho.

Myslel si, že mu umrela matka, tak šiel domov. Mal pravdu. Po návrate domoc stretol Mak cigána Imra, ktorý niekedy pri Makovi strážil ovce, no odišiel a začal hrať so skupinou. Jozef sa ho spýtal: „Marušu Meľošovie poznáš?“ A Imro na to len: „Veď sa ti za brata vydala, tak akoby som ju nepoznal?“ A akoby toho nebolo dosť Jozef zistil, že bývajú v jeho novom dome. „Keď prišiel domov videl Marušu suchú, bledú, zohavenú na tvári do nepoznania. Videl ju tupú, bezcitnú, polomŕtvu, hluchú ako drevo.“ (str. 71) V korýtku mala dieťa. V chalupe sa stretol z bratom a dohodol sa s ním, aby si rozdelili dom na polovicu. Jozef v ňom mohol ostať bývať a začal pracovať u drevorubačov.

V dome raz stretol Julu Petriskovú, ktorá chodila strážiť dieťa Maruši. Bola mrzáčka. „Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, keďže mala ľavú ruku suchú od pleca až po lakeť, a ešte bola malá, keď vyriekli nad ňou súd, že sa vydávať nikdy nebude a treba ju trom uživiť nejako do smrti.“ (str. 90) Jozef Mak si ju za ženu chcel vziať a Jula súhlasila, aj keď povedala, ako jej doma dohovárali: „Vieš, čo mi naši Petriskovci povedali? Povedali, že my ty návidieť nikdy nebudeš. Že ty aj teraz na Marušu myslíš.“ (str. 103) Po čase, keď bol Jozef Mak ženatý, dostal sa na 5 mesiacov do väzenia. Počul rozhovor buriča Ivana Pietora v krčme, preto ho zatkli.

Po návrate z väzenia ho čakala Jula v náručí so synom, Jožkom. Doma našiel chorého brata Jána, ktorého liečil lekár Aduš, pretože keď bol Ján opitý zmrzol. Maruša chodila do rodného domu opatrovať otca a po príchode Jozefa Maka domov, ho začala neprestajne zvádzať. Jozef Mak podľahol, ale myslel aj na Julu, ktorá sa pre to nesmierne trápila. Vedela, že Jozef Mak chodí za Marušou. Pristihol och aj Jožko Hiriačok, ktorý to nemal v hlave v poriadku a považovali ho za blázna. V dedine nastali zmeny, keď ľudia začali odchádzať do Ameriky, začali sa stavať železnice, menili sa školy.

Ján Mak tiež niekam odišiel, ale nevedeli kam. Jozefovu sa Jula úplne odcudzila a uzatvorila sa do seba. Jozef Mak zistil, že Maruša nahovorila Jozefa Hiriačka, aby ich neprezradil. Sľúbila mu však za to Julu. „Makovi ľahký mráz chodí po chrbte. Mráz mu chodí preto, lebo nepoznal Marušu dodnes.“ (str. 180) Jozefa Maka to sklamalo a na Marušu úplne zanevrel. Maruša opäť pila. Až raz ju Jula s Evou Plevovie videli ako: „ Maruša visí na okraji zvárky ako prehodená handra, spodná časť tela vonku na vzduchu a horná v teplej vode.“ (str. 205) Utopila sa. Jozef po čase stretol Jána, ktorý sa už nechcel vrátiť domov. Svoju časť domu predal Jánovi Bánocimu. Jozef chcel časť domu od Bánociho odkúpiť.

Začal uňho pracovať ako kočiš. Jule sa narodil druhý syn a Jula bola chorá a umierala. Pred smrťou Jula povedala Jozefovi: „Jožko myslela som si, že nedožijem.... Myslela som si, že si my nikdy, nikdy, rozumieť nebudeme, a všetko bolo falošné, čo som si myslela. Veď ja teraz vidím ako ma máš rád.“ (str. 229) Onedlho Jula zomrela spokojne a s úsmevom na tvári, pretože vedela, že ju Jozef Mak má naozaj rád. A ty len „trp Jozef Mak“. „Človek- milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“ (str. 232)

Vzťahy medzi postavami:

Eva Maková – „Makovka“ – matka Jozefa Maka a Jána Maka; manželka nebohého Jána Maka

Jozef Mak – syn Evy Makovej a Gregora Biaľoša – nemanželské dieťa; brat Jána Maka; manžel July Petriskovej

Jána Mak – syn Evy Makovej a Jána Maka; brat Jozefa Maka; manžel Maruše Meľošovej

Maruša Meľošová – dcéra Hany Meľošovej; žena Jána Maka

Hana Meľošová – matka Maruše Meľošovej; krstná mať Jozefa Maka

Jula Petrisková – žena Jozefa Maka

Gregor Biaľoš – otec Jozefa Maka

Charakteristika postáv:

Eva Maková – matka dvoch synov; spravila si hanbu v dedine, keď sa prespala a porodila nemanželské dieťa; tvrdo drela, aby uživila rodinu; snažila sa, aby jej synovia nemali medzi sebou spory; ticho trpela v Meľošovie chalupe; bola trpezlivá a prispôsobivá; chcela len, aby sa jej synom darilo a boli šťastný

Hana Meľošová – pomalá, ospalá a ľahkomyseľná ženská, ktorá nikdy neriadila; rodila deti a nikdy nedbala o ne; ponúkla sa, že bude krstnou materou Jozefa Maka, aj keď jeho rodina bola chudobná; prichýlila rodinu Jozefa Maka, keď im vyhorela chalupa

Maruša Meľošová – bola zaľúbená do Jozefa Maka, ale keď odišiel na vojnu, vydala sa za jeho brata Jána; nemala s ním najkrajší vzťah; bil ju; mala s ním dcéru, o ktorú sa prestala starať; ochorela; začala piť; pominula sa jej krása; tvár jej zrapavela; veľa pila a to sa jej stalo osudným; utopila sa v kotli

Jula Petrisková – nebola veľmi pekná; mala vyschnutú jednu ruku; utrápené oči; tvrdili, že sa nikdy nevydá; bola utiahnutá; počúvala vždy ostatných; nevzpierala sa nikomu; bola ústupčivá; pracovitá; vydala sa za Jozefa Maka, pretože ho mala rada; mali spolu 2 deti; trápila sa, keď Jozef Mak chodil za Marušou; uzatvárala sa do seba a Jozefovi Makovi sa odcudzovala; umiera, aj keď chce žiť a Jozef Mak jej vyzná lásku

Jozef Mak – bol nemanželským dieťaťom; od malička bol akousi príťažou; celý život zdolával rôzne prekážky a trpel ranami osudu; ženu, ktorú miloval, Marušu, mu prebral brat Ján, za ktorého sa vydala; nakoniec sa však Jozef oženil s Julou Petriskovou a mal s ňou 2 deti; stále sa však stretával s Marušou, no uvedomil si, že skutočne miluje Julu; bol trpezlivý, uzavretý, nikdy sa nesťažoval a nikomu nič nevyčítal; ticho trpel

Ján Mak – nevlastný brat Jozefa Maka, ktorý si vymáhal svoje práva v otcovskom dome; od malička mu bol brat len na príťaž; bil ho; nechcel mu dovoliť ani jesť v jeho dome; oženil sa so ženou, ktorú Jozef miloval; aj Marušu bil; bol mocný a urastený; veľa pil