Erich Maria Remarque – Na západe nič nového

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 07.08.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 363 slov
Počet zobrazení: 4 303
Tlačení: 171
Uložení: 171

Erich Maria Remarque – Na západe nič nového

Literárny druh: Epika

Literárny žáner: Psychologický román

Obsah:

Pod vedením triedneho učiteľa, telocvikára Kantorka, sa prihlásil Paul Bäumer, mladý devätnásťročný študent, a jeho šiesti spolužiaci na front. Na fronte mali tento raz dostatok jedla. Môžu si dať aj dupľované porcie. „Najdôležitejšie však je, že boli aj dupľované porcie fajčiva.“ (str. 9) Strava bola pripravená pre 150 vojakov, no v ten deň boli ich straty vysoké, a tak ich ostalo len 80. Život na fronte nebol najľahší. Paul a jeho priatelia ho však vykreslili takto: „ Momentálne sa cítime lepšie ako v nejakej bielo vykachličkovanej toalete.“ (str. 13) Na front sa 19-ročný mládenci rozhodli ísť, pretože ich podnietil Kantorek, učiteľ dejepisu. „Kantorek nám na hodinách telocviku tak dlho rečnil, až sa naša trieda do jedného vybrala pod jeho vedením na okresné veliteľstvo a prihlásila sa na front.“ (str. 14) Na fronte však prichádzali spolužiaci a kamaráti jeden o druhého.

Ako prvý bol zastrelený Jozef Behm. Mladí študenti sa dostali do deviateho družstva, ktorému velil desiatnik Himmelstoss. Desiatnik bol na Paula a je ho kamarátov prísny, ale práve to ich v takom mladom veku vzmužilo a zocelilo. Prispôsobili sa podmienkam na fronte. „ Najdôležitejšie však bolo, že sa v nás prebudil silný, užitočný pocit spolupatričnosti, ktorý sa potom v poli vystupňoval na to najlepšie, čo vojna priniesla: na kamarátstvo!“ (str. 24) Tak bolo ťažké pre Paula a jeho kamarátov pozerať, ako umiera ďalší z nich, Franz Kemmerich. Fronty prichádzali aj o ostatných vojakov. Ich počet sa stále zväčšoval. Prichádzali noví náhradníci, ktorí ešte nemali skúsenosti. Pokračoval prísny režim pod vedením desiatnika Himmelstossa.

Jeho kruté spôsoby mu boli odplatené Paulom a jeho kamarátmi, ktorí ho zbili. „Pomsta je krvavnička. Mohol byť vlastne rád, lebo jeho výrok, že vždy jeden musí vychovávať druhého, sa uplatnil na ňom samotnom.“ (str. 36) chlapci prišli do vojnového pásma. „Hrmenie kanónov silnie, mení sa v jediné temné dunenie a znova sa rozpadá na samotné výbuchy. Salvy guľometov ticho praskajú. Vzduch nad nimi je plný neviditeľného zhonu, zavýjania, piskotu a sykotu...“ (str. 41) Boje si opäť vyžiadali veľké množstvo ľudských obetí. Pribudli k nim aj telá nevinných zvierat – koní. Zranil sa aj Paul. Strácal vedomie, no v poslednej chvíli ho zachránil Katszinsky, keď kričal: „Plyyyn – plyyyn!“ (str. 46) Keď bolo po všetkom, len tak sedeli a rozprávali sa, čo by robili, ak by sa vrátili domov. Snívali, robili si ilúzie. Uvažovali: „Ako to teda vôbec bude, ak sa vrátime?“ (str. 57) „Vojna nás pokazila pre všetko. Sme utečenci. Utekáme pred sebou. Pred vlastným životom. Mali sme osemnásť rokov a začínali sme milovať svet a bytie, museli sme však na to strieľať. Prvý granát, čo vybuchli, trafil naše srdce. Sme odrezaní od aktivity, od snaženia, od pokroku. Už v to neveríme.

Veríme vo vojnu!“ (str. 58) Paul a Kat boli opäť nútení zháňať jedlo v blízkych dedinách. Paul bol ochotný obetovať aj svoj vlastný život. Aj to málo jedla, čo mali, museli chrániť pred potkanmi. Na fronte sa neustále bojovalo. Paul sa dostal do zákopu, ktorý zasypala hlina, po údere granátu. „Ako keby sme sedeli v silno dymiacom kotli, do ktorého tlčú zo všetkých strán.“ (str. 71) Napadli ich Francúzi. Paul a kamaráti neváhali a po vylezení z úkrytu, začali s útokom. „Stali sa z nás nebezpečné zvery.“ (str. 72) Dostali sa do 2. Zákopovej línie. Priblížili sa k nepriateľskému pásmu. Tam zistili: „vojaci naproti, tí sú teda zásobovaný. Je to úplný prepych proti nám vyhladovancom s našou repnou marmeládou.“ (str. 75) Dni pokračovali. Útoky striedali protiútoky. Nespočetné množstvo mŕtvych a ranených ležalo roztrúsených na poli. Bolo ťažké ich nájsť, pozbierať a pochovať. Nutne potrebovali posily. Čakajú na nováčikov. Cez deň, keď je paľba slabšia si opravujú zákopy. „Míňajú sa týždne, mesiace, roky ? Sú to iba dni.“ Muži sú unavený a vyčerpaný.

Priúčali nováčikov, ako rozpoznať zvuk míny a zároveň prežiť. Práve nováčikovia sú najčastejšími obeťami útokov. Pohľad na zranených je hrozný: „vidíme žiť ľudí, čo nemajú hlavy. Vidíme bežať vojakov, ktorým odtrhlo obe nohy, podkýnajú sa na krvácajúcich kýptikoch k najbližšej jame.“(str. 84) Chýbal im pokoj. Chýbali im ja ženy. Tjaden vedel o nejakých blízko v dedine. Šli si tak večer zaplávať k rybníku. Na druhej strane brehu uvideli 3 ženy. Dohodli sa, že ich v noci prídu navštíviť. Stalo sa tak túto aj nasledujúcu noc. Po čase si dal Paula zavolať veliteľ a dal mu dovolenkový lístok na 17 dní.

Paul sa mohol konečne vrátiť domov. Po príchode mal však čudný pocit. Nemohol ani rozprávať. „Nútim sa nasilu do smiechu a do reči, nezmôžem sa však ani na slovo, a tak stojím na schodišti, nešťastný, bezmocný, v strašnom kŕči proti vôli a slzy sa len tak stále rinú po tvári.“ (str. 98) Doma Paul zistil, že jeho mama je chorá. Príchod domov je pre neho stále neprirodzeným. „ Už sa tu nevyznám, je to cudzí svet.“ (str. 104) „Tu sú iní ľudia, ktorých správne nechápem, ktorým závidím a ktorými opovrhujem.“ (str. 104) Paul sa tešil na to, ako z domu odíde späť na front. Pri odchode mu mama povedala: „Maj sa na pozore pred ženami vo Francúzsku. Sú zlé. A v poli buď veľmi opatrný, Paul.“ Po týchto slovách sa Paulovi odchádza ešte ťažšie. Už nie je neoblomný ako vojak na púšti. Najprv šiel na trasovisko, na ktorom ostal určitý čas. Po čase sa Paul vrátil na front. Jeho kamaráti, Tjaden, Muller, Kropp, Kat boli stále nažive. Šírilo sa , že bude mier, alebo ich presunú do Ruska.

Začali uvažovať, prečo vojna vôbec začala. „My sme vojnu nechceli, tí druhí tvrdia to isté, a napriek tomu sa pol sveta perie.“ (str. 124) Onedlho šiel Paul s prieskumnou hliadkou zistiť, pokiaľ sú obsadené nepriateľské pozície. Nečakane sa dostal do krátera, z ktorého nebolo cesty späť, pretože nepriatelia začali útok. Čakal v kráteri a tváril sa, že je mŕtvy. V ruke mal dýku, ktorou chcel napadnúť každého, čo sa k nemu priblíži. Keď do krátera spadol vojak, dobodal ho dýkou, no nakoniec mu chcel pomôcť.

Videl, ako pomaly umiera. „Je to prvý človek, ktorého som zabil vlastnými rukami, ktorého môžem dobre vidieť, ktorého zomieranie je mojím dielom.“ (str. 133) Paul sa mu ospravedlnil a ľutoval to. „Zabil som kníhtlačiara Gérarda Duvala.“ (str. 136) O dva dni sa Paul dostal z nepriateľského územia a našiel kamarátov Kata a Alberta. Neskôr dostal novú službu. Mal strážiť spolu z družstvom vysťahovanú dedinu. Tam mali aspoň trochu pokoja a dostatok jedla. Dom, v ktorom boli, bol však zakrátko bombardovaný a Paul s Kroppom boli zranení. Dostali sa do tzv. lazaretu. Lazaretský vlak ich odviezol do katolíckej nemocnice. Albertov sa zhoršoval a Paul dostal dovolenku na zotavenie. Mohol ísť opäť domov. Jeho matka už bola veľmi chorá a slabá, keď sa vrátil. Nechcela ho pustiť späť na front. V zime sa však Paul na front aj tak vrátil. Detering, Paulov kamarát, chcel ujsť z frontu.

Jeho pokus ho však stál život. V blízkosti Paulovej jednotky sa usadili Angličania a obkľúčili ich. Po Deteringovej smrti nasledoval na rade Muller, ktorého trafila svetlica do žalúdka. Nasledoval Leer a padol aj Kat. Paul už nemal žiadneho zo svojich priateľov. Bola už jeseň a dlho sa hovorilo o prímerí. „Paul zostal posledný zo 7 chlapcov z našej triedy.“ Ale nakoniec padol aj on. „ Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa medzila iba na vetru: na západe nič nového...“ (str. 172)

Charakteristika postáv:

Paul Bäumer – mladý devätnásť ročný študent; na front sa prihlásil spolu so svojimi spolužiakmi; je obetavý; ma rád svojich kamarátov, za ktorých by položil aj život; cíti pocit viny, keď zabije francúzskeho vojaka; stále sa zamýšľa nad životom, existenciou, vojnou; na fronte prišiel o všetkých kamarátov a na koniec zomrel aj on sám, ale s pokojom v tvári

Albert Kropp – najlepšie mu to myslelo; bol slobodníkom; večne mal pocit hladu; chcel sa stať poštárom, aby bol Himmelstossovým nadriadeným; o vojne mal skreslenú predstavu

Muller - opatrný; sníval o vojnovej maturite; nezachoval sa správne, keď mu umieral kamarát a jeho zaujímali kamarátove čižmy; zomrel, keď ho zasiahla svetlica do žalúdka

Detering – bol sedliakom; neustále myslel na svoju ženu a hospodárstvo; keď na fronte zranili zvieratá, nesmierne ich ľutoval; vo voľných chvíľach sa učil

Haie Westhus – bol kopáčom rašeliny; aj po vojne chcel ostať pri vojsku a stáť za žandárom

Tjaden – pred vojnou bol zámočník; mal špicatú myšaciu tvár; pôsobil ľahostajne; nerobil si zo všetkého veľkú hlavu; bol veľmi chudý aj napriek tomu, že jedol najviac zo všetkých; pomočoval sa počas spánku

Leer – sníval o dievčatách z dôstojníckych bordelov; mal dlhú bradu

Katszinsky – hlava skupiny; húževnatý, prefíkaný, ľstivý štyridsiatnik s nehybnou tvárou; modrooký s ovisnutými ramenami s úžasným nosom; vždy vie, keď sa má niečo zomlieť

Himmelstoss – malý zavalitý chlapík s ryšavými vykrútenými fúzmi; predtým bol poštárom; prísny; nebol obľúbený; na vojne slúžil 12 rokov

Kantorek – učiteľ telocviku; prísny malý človek so špicatou tvárou; oblečený v sivom kabáte

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#na zapade nic noveho #Na západe


Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu