Hájnikova žena - Pavol Országh Hviezdoslav

P. O. H. - Hájnikova žena
Autor zobrazuje krásu hornooravskej prírody, obdivuje ju, nadchýna sa jej krásou, dielo je aj úvahou o rozporoch medzi svetom kaštieľov, ktorý reprezentuje pýchu, nadutosť, bohatstvo, vzdor, krutovládu a svetom chalúp, kde vládne pokoj, mravná čistota, čestnosť, pracovitosť. Rozdiel autor zobrazuje aj na umiestnení, chalúpka je v tesnom parutí, učupená, čuší medzi kríkmi a kaštieľ je postavený  na skale, na brale, je nadutý, krutovládny, mamonársky, v poslednom verši autor naznačuje, že zloba nájde dvere všade. Autor nás zavedie na Podvršie, kde býva starý hájnik Čajka so synom Michalom. Čajka má 80 rokov. Zomrel. Mišo ide k pánovi Vilánimu pýtať miesto hájnika. Keď stretne pána, vystupuje krotko, bojazlivo, keď stretne seberovného (sluhu), vystupuje smelo. Pred pána predstupuje opatrne, po špičkách, pán je k nemu ostrý, okríkne ho, že je drzý (v Detvanovi predstupuje Martin pred kráľa smelo, dokonca mu dáva podmienku, kráľ je zidealizovaný).

Starý Čajka kedysi zachránil pánovi život. Keď sa pán dozvie, že Mišo je Čajkov syn, prestane sa správať povýšenecky. Mišo prosí o miesto lesníka. Je čestný. Dotkne sa ho, ak pán pochybuje o jeho duchu, statočnosti. Keď pán zapochybuje, či by bol Mišo schopný kradnúť, Mišo sa nahnevá. Mišo je čestný, nekradne, miesto hájnika dostane. Mišo si poopravoval chalupu a zašiel do dediny po Hanku. Hoci je z bohatšej rodiny, odváži si ju pýtať, lebo má službu. Na jar je svadba. Mladí prichádzajú na Podvršie, víta ich celý les. Hanku a Miša napomínajú, aby si boli verní. Čajkovci prežívajú pekné časy, Hanka sa stará o domácnosť a Mišo je v službe. Čajkovci idú do kostola, ale Hanka má zlú predtuchu, lebo mala zlý sen. Do priepasti ju vliekla obluda, Mišo ju chcel zastreliť, nedalo sa to, začne sa s ňou biť, všetci padnú do priepasti.

Predtucha sa začne napĺňať v kostole, keď sa na Hanku upierajú vlčie oči Artuša Vilániho, pánovho syna. Autor dáva pomedzi spevy lyrické časti, keď Hanka prala, prišli za ňou dvaja jazdci, Artuš so sluhom. Artuš si pýta vodu a kvet. Všetko dostal, aby sa ho čo najskôr zbavila. Keď jazdci odišli, všimla si, že v krčahu sú dukáty, všetko zahodila, cítila sa dotknutá. Hanka je pohostinná, Artuš prichádza zase, priviaže koňa o strom, ale halúzka sa odlomila. Hanka zamkla pred Artušom hájovňu a Artuš nahnevaný odišiel, lebo bol zvyknutý vyhrávať. Hanka nič Mišovi nepovedala. S úmyslom, že sa jej raz musí zmocniť, Artuš pripravil poľovačku, dal ju na starosť Mišovi, aby ho zabavil a Hanka bola voľná, nestrážená. Mišo mal na poľovačke šťastie, zver mu išla na mušku, preto ho poľovníci pred Artušom ohovárali, že sú v tom čary a fígle, ktoré nechce prezradiť. Mišo sa chcel vrhnúť na jedného z poľovníkov, a Artuš mu strelil zaucho. Potom bola hostina, veľa zveri, Artuš zmizol z hostiny, išiel za Hankou do hájovne. Chcel sa jej zmocniť, ona ho zarážcom (nožom) v sebaobrane zaklala, keď prišiel Mišo do hájovne a uvidel, čo sa stalo, zaprisahá Hanku, aby nič neprezradila a vinu vezme na seba. Keď pred poľovníkmi hovoril, čo urobil, nevedia to pochopiť, odpovie „Pán pristúpil mi, kde ma bolí.“.

Zaucho zniesol, to sa tákalo iba jeho, nezniesol, keď mu niekto siahol na ženu. Sám sa udal súdu. Hanka odíde k rodičom, matka ju pochopí, otec sa hnevá, že si vzala vraha. Keď matka od žiaľu zomrie, otec obviňuje Hanku z jej smrti, Hanka nevládze niesť túto ťarchu a pomätie sa, behá po okolí. Po roku je súdne prelíčenie s Mišom, obvinili ho aj z krádeže Artušovho prsteňa, do siene vtrhne šialená Hanka, priznala sa k vražde, súd Miša oslobodil, pretože to považovali za boží trest. Hanka sa zbláznila, spor rozsúdil Boh. V druhej časti diela žije Mišo s Hankou, trápi ho jej stav, ale nedokáže jej pomôcť, jednej noci nevydržal, utiekol z domu, je hrmavica, búrka, valí sa voda, skaly, je povodeň, ktorá strhla most. Keď sa zablyslo, Mišo videl koč ísť oproti, zachránil ich pred smrťou tým, že zastavil kone, zachránil život starému Vilánimu a jeho dcére. Za odmenu nechcel nič, iba odpustenie pre seba a ženu. V poslednej kapitole vidíme život na Podvrší, vo dverách chalupy stojí Hanka s dieťaťom, z lesa pribehne Mišo, tešia sa zo syna Janka. Hanka po pôrode vyzdravela.