Hájnikova žena – Charakteristika postáv

Hájnikova žena – Charakteristika postáv

Hájnikova žena patrí k najvýznamnejším dielam slovenskej literatúry, v ktorom Pavol Országh Hviezdoslav majstrovsky spája lyriku s epikou a realisticky vykresľuje život jednoduchých ľudí v súlade s prírodou. Tento rozsiahly veršovaný epos prináša dramatický príbeh hájnika Michala Čajku a jeho manželky Hany, ktorých osud skúša nespravodlivý spoločenský systém i ľudská závisť.

V charakteristike postáv sa bližšie pozrieme na ich povahové črty, morálne hodnoty a vzťahy medzi nimi. Každá z postáv nesie v sebe silný odkaz, či už v podobe oddanosti a cti, alebo naopak pýchy a sebectva. Cieľom tejto analýzy je hlbšie pochopiť, ako Hviezdoslav vykreslil ľudské charaktery a aký význam im pripisuje v kontexte celého diela.

Hanka Čajková

Hanka je milá, pekná, „dievka tak rúča ako kvietok z jara, jak kvietok nie však makový, s nímž prvý van je hotový, lež čerstvý, zdravý, jak vzduch zrána, tak jak ho vychovala stráňa.“ Bola „dosť majetná a jediná dcéra, i mala zalietačov vera do božej vôle, i bohatých, no žiaden neobdržal pera.“ Hanka je žena dôverčivá, prostá, čisto ľúbi Michala, „ináčej ona žena vážna i stydná, vždy pracná, snažná,“ taktiež pracovitá gazdiná.

Vždy odolala tlaku Artušovím zvodom, jedného dňa ho zabila. Prisahala Miškovi, že neprezradí pravdu. Ale keď jej zomrela matka, otec ju obviňoval z jej smrti, nevydržala ten tlak a pomiatla sa.

V pomätení sa v deň súdu priznala. Súd ich oslobodil. Hankine pomätenie pominulo, keď sa jej narodilo dieťa. Bola veľmi starostlivá matka: „Zasadla na bieleny prah, a v očiek modro zierajúca, v ňomž všetka jej slasť, túha vrúca, nemluvňa drahé korí, kŕmi...“

Michal Čajka

Michal je mladý, čestný, jediný syn starého hájnika Čajku. Je priamy, smelý a odvážny, čo dokazuje aj jeho odhodlanosť ísť za pánom pýtať miesto hájnika po otcovej smrti: Má „svalné ruky, jak keby hodlal váľať buky.“ Je veľmi pracovitý, zodpovedný a vzorne si plní svoju prácu. „V skutku rúči bol a šumný,“ Hanku má úprimne rád, a je šťastný, že si ju získal.

Rešpektuje Artuša, i keď jeho názory sú odlišné. Je veľmi rozhodný a obetavý, čo môžeme vidieť v situácii, keď vezme Hankinu vinu na seba. Je statočný, zachráni život starému pánovi Villánimu. Ten z vďaky jemu i Hanke odpustí.

Artuš Villáni

Artuš, „napodiv skvelý, vyšnôrený: na hlave kolpak, zlatý rám s chocholom, čo sa riasne kýva, mentieka priliehave splýva mu k purpurovej nohavici, vypuklou hruďou prevesený zas pás mu skvie, ním taršolka si sem-tam lengá, povoľká a čačky iné...“ Je sebecký, bezcharakterný, nenásytný, ziskuchtivý, zo všetkého chce vyťažiť čo najviac.

Správa sa povýšenecky, bezohľadne, všetko chce len pre seba. Nie je zvyknutý na odmietnutie, zle znáša prehry. Je veľmi prefíkaný a zákerný, čo sa prejavuje aj v situácii, keď sna poľovačke poslal Michala a lovcov za jeleňom, kým on využil situáciu a išiel za Hankou, čo sa mu stalo osudným. U Artuša prevažovali negatívne vlastnosti.