Živý bič – Milo Urban

Živý bič – Milo Urban

- sociálny expresionistický protivojnový román
- autor ním protestuje proti vojne, bezpráviu, násiliu
- zachytáva dopad 1.sv. vojny na obyvateľstvo žijúce v zázemí
- autor využíva expresívne umelecké obrazy (čierna priepasť čakajúca na svoje obete, dvere boli hluché, siroty, hroby, vdovy), expresívnu stavbu vety (Jedinou ceduľkou bol svet, jediným výkrikom.) i dynamickú nadvetnú syntax (Obete išli, pomaly, ale iste.)

Kompozícia:
- 2 časti:
1. časť, Stratené ruky (dedina zostala bez mužov, bez rúk, bez pomoci)
2. časť, Adam Hlavaj
- 24 kapitol
- dej je prerušovaný lyrickými pasážami, v ktorých autor podáva lyrický opis prírody alebo zachytenie prudkého duševného stavu postavy
- príroda je symbolom života (na jar sa príroda prebúdza, prebúdza sa aj ľud, ktorí túži po spravodlivosti, príroda ochraňuje Hlavaja)
- román sa odohráva na oravskej dedine Ráztoky
- dedinčanov spoja udalosti vojny, ktoré na nich doľahnú. Dedina sa mení na žive a robí zúčtovanie z vojakmi, notárom či obchodníkom

Postavy:
. dedinský ľud (Adam Hlavaj, Eva Hlavajová, Ilčíčka, Štefan Ilčík (jej syn), Ondrej Koreň, Krista)
. dedinský boháči a úradníci (notár Okolický, krčmár Áron, dekan Mrva, kaplán Létay, Kurňava, žandári, vojaci)

. Eva Hlavajová: mladá žena, ktorá má rada svojho muža. Je ochotná urobiť čokoľvek len aby ho vyreklamovala z frontu , je tichá a pasívna. Trpí a nemôže sa nikomu zdôveriť, že bola znaužitá – obeť vojny. Nakoniec sa bezradná utopí v rieke. Pomáha jej len Ondrej Koreň, Ilčíčka a Sivonka
- individuálnu vzburu v románe predstavujú: Ilčíčka, Štefan Ilčík, Adam Hlavaj

. Ilčíčka: najprepracovanejšia a najdynamickejšia postava. Vdova, ktorá žije so synom Štefanom a snaží sa ho uchrániť pred vojnou. Nepodarí sa jej to. Nevie sa vyrovnať so smrťou svojho syna a postaví sa na čelo dediny, ktorá zaútočí na vojakov. Prebodnú ju bodákom. Smrť jej syna je poukázaná padaním kostolného zvona, ktorý vezmú do vojny na výrobu munície. Navonok tvrdá, odbojná, no vo vnútri citlivá a láskavá

. Štefan Ilčík: poslušný syn vychovaný v kresťanskom duchu., hoci chcel ujsť pred vojnou, poslúchol matku a narukoval. Vojna ho zmenila na chladného a drsného človeka, ktorý dokáža zabiť. Štefan nedokázal zniesť nátlak a šikanu od vyšších nadriadených a tak v amoku a bezmocnosti zabije lopatou svojho nadriadeného. Je popravený

. Adam Hlavaj: vystupuje v druhej časti románu. Na vojnu odchádza ako mocný chlap, ale vracia sa vychudnutý a psychicky zničený. Uvedomený dezertér, ktorý si uvedomuje, že vo vojne sa nebojuje za seba, národ, či Ráztočanov, ale za bohatých a mocných. Z vojny sa vracia s cieľom pomstiť tragédiu vlastnej rodiny. Mal možnosť zabiť Okolického, ale neurobí tak, lebo si uvedomuje, že smrť nič nevirieši.

Chce, aby morilo Okolického svedomie. Adam symbolizuje odboj dedinčanov a stojí na čele živelnej masy, ktorá účtuje s nespravodlivosťou
. Ondrej Koreň: mrzák z vojny. Narukoval medzi prvými. Vďaka jeho návratu si dedina začne uvedomovať, že vojna sa týka aj ich a aké sú jej následky. (Dovtedy dedinčania nepociťovali žiadne okolnosti vojny – akoby sa ich netýkala. Odrezaný od sveta v malej dedinke Ráztoky). Všetko začína narukovaním mužov do vojska, braním dobytka a návratom dokaličených mužov. Ondrej aj napriek svojim hendykepom z vojny (ostal nemí a chýbala mu ruka) vzbudzoval nesmierny rešpekt. Ondreja opustila aj jeho frajerka, o ktorej sa hovorilo, že má mäkké ruky (t.j. nie je pripravená na tvrdú a usilovnú prácu a dokaličeného chlapa nechcela)
. Jano Kurňava: obecný hlásnik. Jediný vie, že notár Evu znásilnil. V diele vystupuje ako záporná, ale aj kladná postava, pretože na jednej strane donášal notárovi, ale po nátlaku dediny si uvedomuje, že práve dedina je celok a rozhodne sa prejsť na ich stranu. Pomôže Adamovi utiecť z väznice a prezradí mu, že Evu znásilnil notár
. notár Okolický: znásilnil Evu. Zneužil jej zúfalstvo, keď prosila o vyreklamovanie Adama. Notár má veľký strach z príchodu Adama
. krčmár Áron: židovský krčmár, ktorý oberal ľudí o majetok. Predával im aj na sekeru (ľudia sa opíjali, keď žialili – zo straty mužov, detí, rodiny, kvôli vojne a on to využíval), aby im potom mohol habať majetok. Pri vzbure dedina zničí jeho krčmu
. vojaci: mladí chlapci, ktorí boli zo šľachtických rodov. Aby nemuseli narukovať priamo do vojny, boli zaradený do iných (menej náročných) vojenských oddielov. Notár ich dal zavolať navonok pre bezpečnosť dediny, ale v skutočnosti len pre tú svoju, lebo sa bál útoku Adama. Vojaci by mu v skutku ani nepomohli. Boli mladí, neskúsený, užívali si s dedinskými dievčatami. V období vojny nastal dosť veľký úpadok mravov
. farár Létay: odmietal pokrstiť Evino nemanželské dieťa

Obsah:

- dej začína príchodom zmrzačeného Ondreja z vojny. Z dediny odvádzajú ďalších chlapov. Medzi nimi aj Adama Hlavaja. Jeho žena Eva chodí prosiť notára, aby jej pomohol dostať muža z vojny. Notár ju znásilní. Eva s ním čaká dieťa a dedina, ktorá nevie čo sa deje Evou opovrhuje. Eva sa nechce priznať s tým čo sa stalo, ani s tým, kto je otcom dieťaťa, lebo notár sa jej vyhrýžal, že ak tak urobí, tak sa postará, aby sa už Adam z frontu nevrátil. Ilčíčka zakáže svojmu synovi Štefanovi pod vplyvom kázni farára ujsť pred vojnou. Štefan teda na vojnu ide, ale nedokáže zniesť kruté a ponižujúce zaobchádzanie a tak v afekte zabije čatára Róna. (Rón ich veľmi umáral, tyranizoval, urážal a ponižoval).

Štefan je vydaný na popravu a jeho matka tým veľmi trpí. Z dediny odvádzajú dobytok, obilie aj dedinské zvony na výrobu zbraní. Ľudia sú bezradný. V dedine zostávajú pomaly len samé ženy, ktoré musia neustále pracovať, vykonávať aj chlapskú robotu a zároveň vychovávať deti. Postupne nastáva aj hladomor. Psychicky zničená Eva sa po pôrode nemanželského dieťaťa utopí v rieke. (Nedokáže zvládnuť situáciu. Bojí sa, že Adam by nepochopil, čo sa jej stalo. Je veľmi unavená, nevládze, život i vojna ju zničili).

Svojho muža Adama nadovšetko milovala. Adam dezertuje z vojny, ukrýva sa v okolí a pomáha mu Kúrňava. Najskôr ho síce udal, ale keď v krčme na neho vybehnú všetci starci, ozve sa v ňom svedomie a Adamovi sa rozhodne pomáhať, taktiež aj celej dedine. Okolický sa bojí Adama. Do dediny prichádzajú vojaci, ktorí majú „chrániť dedinu“ a hľadať dezertérov.

V dedine prevláda obrovský hlad a deti umierajú na červienku. Nešťastné ženy liečia svoj smútok alkoholom (inak vtedy ľudia nevedeli riešiť problémy) a to využíva krčmár Áron, ktorý im predáva alkohol aj na sekeru. Vznikne vzbura dedinčanov, na ktorého čele je Ilčíčka – obrátia sa proti notárovi i vojakom. Ilčíčku zabijú vojaci – prepichnú ju bodákom. Notára, ktorý sa snažil pri vzbure z dediny utiecť (jedného richtára požiadal, aby ho previezol v kope sena. Bola jeseň a bolo veľmi divné, že by niekto prevážal o takom čase seno) donútia dedinčania sa utopiť v rieke, na mieste, kde zomrela Eva. Pod vedením Adama dedinčania vyrabujú a podpália Áronovú krčmu, kvôli jeho okrádaniu skromného a skormúteného obyvateľstva. Román končí oslobodzujúcim smiechom Adama

- román má kolektívneho hrdinu: ľud – Ráztoky, ktorý koná a hovorí ako jedna duša
- umanistický román (una, anima – duša)
- expresionistické postavy konajú pudovo, málo rozmýšľajú o svojej situácií a viac konajú. Pociťujú veľmi napätú situáciu. Vojna prináša do Ráztok zranenia (Ondrej Koreň), zabitých (Štefan Ilčík), biedu, hlad, choroby, alkoholizmus (Kúrňava), skazené mravy (Krista), samovraždy, nekontrolovanú moc,
- Živý bič = vojna, ktorá bičuje ľudí
- román je súčasťou rozsiahlej pentalógie: 5 románov nadväzujúcich na seba zachytávajúcich najbúrlivejšie vojenské obdobie. Živý bič bol z týchto románov najúspešnejší