Meno ruže – Umberto Eco

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: diana
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 22.10.2025
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 345 slov
Počet zobrazení: 2 737
Tlačení: 225
Uložení: 267

Meno ruže – Umberto Eco

– prozaik, estetik, filozof

– popredný predstaviteľ postmoderny

– román sa odohráva v 14. stor. v období náboženských sporov

– dej prebieha na benediktínskom kláštore na severe Talianska

– rozprávač nájde zápisky františkánskeho mnícha Adca z Melku. Vlastne rozprávačom je samotný Adco, pretože slová sú jeho a číta vlastné zápisky

– dielo je vlastne sfilmovaním jeho zápisiek – spomienky a zážitky z čias keď bol novicom

– rozprávač – Adco rozpráva o sérií vrážd, ktoré on spolu s jeho učiteľom Viliamom Baskervilským riešili

– prichádzajú v období, keď už jeden mních bol mŕtvy

Znaky postmoderny v diele:

– podobnosť s iným dielom: S. Holmes – Pes Baskervilský. Holmes bol detektív a Viliam aj napriek tomu, že je mních, nepripisuje záhadné okolnosti Bohu, ale hľadá racionálne vysvetlenie. Adco a a jeho učiteľ vyšetrujú série vrážd, ktoré su podobné s Božskou apokalypsou. Zistia, že kľúčom všetkých vrážd je knižnica, do ktorej nemá prístup každý (len traja ľudia). V knižnici sa ukrývajú rôzne vzácne knihy, o ktorých si cirkev myslí, že neboli ani napísané. Rozhodujúca je druhá kniha Aristotelovej poetiky – kniha o smiechu. Slepý Jorge ju ukrýva, pretože smiech pokladal za nástroj diabla. V stredoveké heslo: “Ora et labora!“ Smiech by mohol ľudí odpútať od poslušnosti k Bohu, pokory a pracovitosti. Cirkev či akákoľvek diktatúra smiech vždy odmietali, pretože je nebezpečnou zbraňou. Človek sa smeje v šťastí a v čase nešťastia sa systému aspoň vysmeje.

– rôzne tematické úrovne:
. historický román (napísaný v 20. stor., ale dej sa viaže na 14. stor.)
. detektívny román (kniha napustené jedom vraždila mníchov)
. iniciačný román (zasvecovanie novica)

. filozofický román (smiech a jeho sila v našom živote)

– tabuizované odkazy: (homosexualita, erotika,...)

– veža – symbol tvorivosti

– labyrint – symbol stratenej orientácie človeka v postmodernistickom svete. Človek síce má neobmedzený prístup k informáciám a technológiám, ale stráca sa v nich. Rozpad vzťahov, strata zmyslu života, osamotená existencia aj v množstve jedincov

– zrkadlá – dvojník, naše druhé ja

– román sa skladá z rôznych montáži – palimses. Odkazy na iné diela, latinské citáty, Biblia, odkazy na Aristotela a Tomáša Akvinského

– metaromán – román v románe

– snaha o pluralitu

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.014 s.