Za vyšným mlynom – Milo Urban

Za vyšným mlynom – Milo Urban

- novela
- realizmus
- in medias res (vpadnutie priamo do deja) – v tomto diele je vpád do deja sprostredkovaný smrťou hlavnej postavy Jana Štelinu
- tvorbu Mila Urbana zaraďujeme k sociálno-psychologickému realizmu (dielo síce vychádza z realizmu, ale autora zaujíma viac analýza postáv)
- v diele môžeme nájsť aj prvky neurčitosti či istej nadprirodzenosti (napr. Peter a vrah jeho syna sa vždy stretnú aj keď to nechcú)
- dej sa odohrá v priebehu 2 rokov

Postavy:

. Peter Štelina (otec Jana)
. Jano Štelina
. Katrena Zalčíková (milenka-frajerka Jana)
. Ondrej Zimoň (manžel Katreny po Janovej smrti)

Obsah:

- chlapci nachádzajú mŕtveho Jana v lese, (Jano Oleň išiel túto správu oznámiť jeho otcovi Petrovi). Peter bol zhrozený a šiel ihneď na Vyšný mlyn, kde sa jeho syn nachádzal. Ľudia Petra nasledovali taktiež pohrúžený z tejto strašnej správy. Otec neverí vlastným očiam. Muži nakladajú telo na nosítka a odnášajú mŕtveho Jana domov do pivnice, kde sa za neho modlia. Do domu prichádza Katrena, ktorá bola Janovou milenkou. Plánovali si sobáš. Peter sa vypytuje Katreny či u nej strávil i noc. Katrena sa priznala a bezmocný otec ju obvinil zo smrti jeho syna. Katrena si klakína pred Janovho otca a priznáva, že Jana veľmi ľúbila a že nemá dočinenia nič na jeho smrti

- Jana pochovávajú a Peter nevyroní ani jednu slzu aj keď smrť jeho syna ho veľmi bolí. Počuje ako Katrena plače. Prichádza do jej domu a prosí ju o prepáčenie. Spoločne sedia a spomínajú na Jana. Peter v noci odchádza z Luciinho domu. Stále pociťuje veľkú bolesť. Chce sa stretnúť s vrahom jeho syna

- Peter sa dozvedá zlé reči. Katrena sa mu prizná, že sa musí vydať. Nútia ju do toho jej rodičia. Nechce sa vydávať, plače a Petrovi hovorí, ako stále veľmi ľúbi Jana. Peter mal pocit, že aj sobáš, ktorý sa blíži zrejme nebude. Opak bol pravdou. Katrena sa vydala a pre Petra to bola veľká rana

- Katrena nie je so svojím mužom šťastná. 5 krát spolu spali no na 6 sa už Katrena rozplakala a žialila. Obaja nevedeli prečo, no pociťovali medzi sebou akoby tretiu osobu. Vzájomne sa sebe vyhýbali. Peter sa o tom dozvedel a keď raz stretol Katrenu v dedine dal sa s ňou do reči. Katrena opäť videla v starom Petrovi svojho milovaného Jana a tak si večer do postele lahínala s ním (nadprirodzené). Chytila svojho muža Ondreja za ruku a nastala bláznivá noc, v ktorej sa počal nový život

- Peter sa raz cestou domov po omši stretol s Ondrejom. Dali sa do reči a odvtedy ich akoby náhoda neustále spájala. Stretávali sa každú nedeľu po omši. Peter stále rozprával o svojom zosnulom synovi, čo ale nerád počúval Ondrej. Neskôr ich cesty domov zostávali tiché, sem-tam prebehla reč o počasí. Jedného dňa cestou domov začne Peter rozprávať o vrahovi svojho syna. Chce ho nájsť. Ondrej pridáva do chôdze a nechce tieto ostré slová počúvať. Peter má jasno

- po dedine sa začalo rozliehať, že Katrena je v druhom stave. Ondrej bol z toho veľmi nadšený. Konečne sa po ich dome začal rozliehať smiech a radosť, ktorá tam dovtedy nebola. Onedlho sa narodil malý chlapec, ktorý dostal meno po svojom otcovi. Boli krstiny, zišla sa plná izba a vládla zábava (pili pivo a tancovali). V noci príde do izby Ondrej a vidí, že Katrena nespí. Otvoril okno, sadol si na lavicu a zažal lampu. Pozeral na jeho malé dieťa. Prizeral sa lepšie a lepšie. Vzal lampu a pozeral sa ešte bližšie až nakoniec surovo vytiahol Katrenu z postele a doviedol ju ku kolíske s naliehavou otázkou, či aj ona vidí na koho sa ich syn podobá. (Ondrej videl vo svojom synovi Jana. Je možné, že sa mohol malý na neho podobať, ale mohol to byť aj pomätený výjav Ondrejovej mysle)

- Ondrej toho večera nespustil zo svojho syna oči. Stále sa na neho pozeral a čoraz viac videl podobu s Janom. Na návštevu prišli krstný rodičia. Žena Bieľa-Horného po dusivej konverzácií požiadala, aby priniesli malého. Ondrej nechcel priniesť malého a keď krstná chcela na silu tak jej zatarasil cestu. Praskla veľká bublina, ktorá pučala v tej strašnej chvíli. Ondrej sa zvalil na lavicu a dumal na nej celý večer. V noci odišiel z domu a odvtedy sa deň čo deň spíjal. Bezdôvodne zbil mladého pastiera a tak sa Ondreja každý akoby bál. Len malý Ondrej si spokojne rástol vo veľkej podobe v zosnulého Jana

- výzor i celý Ondrej sa menil. Ľudia deň čo deň pozorovali ako sa chodí do šenku spíjať. Tak, ako bol Ondrej doma tichý a zarytý, tak v krčme súkal jeden žart za druhým. Keď však prišla téma na jeho syna, zábava pominula a zberal sa domov. Keď Ondrej prišiel raz domov Katrena ešte nespala a tak sa na ňu oboril, prečo ešte nedrichme. Mal v sebe taký hnev, že ju udrel a kopol. Možno by ju zbil aj viac keby vtedy neprišla stará mať, ktorá prerušila spor. Vtedy sa v Ondrejovi niečo pohlo a ako tichý pes sa stiahol ďalej. Všetci sa Ondrejovi vyhýbali. Peter mal v úmysle dohovoriť Ondrejovi, ale nakoniec dohovára Katrene, že sa nemala vydávať aj keď rodina na ňu naliehala

- po dedine všetci vravia, že s Ondrejom to nedopadne dobre. Chýria sa reči, že Katrena ho nemá rada a že len so starým Petrom spomína na Jana. Raz prichádza Peter do krčmi, kde sedí aj Ondrej. Peter si vypýta pivo a bez pozdravu si sadá k stolu. Prichádza škriepka. Ondrej je mimoriadne nervózny. Zrazu len Peter odchádza a Ondrej sa baví ďalej. Na ďalší deň prichádza Peter opäť a ryje hlbšie a hlbšie

- Ondrej sa v noci veľmi opil. Fúkal silný vietor, pršalo a naokolo bolo cítiť len smrad z dreva chalúp. Ondrej sa zrazu ocitol v lese. Pociťoval zimomriavky i strach. V tom momente aj vytriezvel. Začal utekať po lese, narážal do stromov, preskakoval všetko čo mu prišlo do cesty až sa zrazu ocitol na Vyšnom mlyne

- ráno našli Ondreja za mlynom celého dokaličeného. V noci nešiel ani do krčmi. Lahínal si na posteľ v komore. Ondrej mal v tú noc veľmi ťažký sen a pociťoval výčitky svedomia. Ohlasoval Katrenu akoby jej chcel niečo povedať. Veľakrát aj začal, ale rýchlo prestal

- v Malkove sa odohrával odpust. Peter trávil obrady tentokrát na chóre, kde uvidel aj Katrenu. Bola celá vychudnutá, bledá, mala i predčasné vrásky. Štelina ľútostil pri pohľade na ňu. Keď skončila omša nebola sa pozrieť ani na jarmok, uháňala domov. Peter utekal za ňou. Chcel s ňou komunikovať, ale Katrena akoby nemala záujem. Mávol rukou, nechal ju ísť a zabočil do krčmi. Bolo plno. Onedlho prichádza aj Ondrej. Popíja a Peter sa mu znovu prihovorí. Ondrej pociťuje hnev a nakoniec aj on útočí na Petra – najradšej by ho zabil. Zrazu mu z úst vybehnú slová priznania, ktoré zamrazili každého v krčme. Priznal sa, že u neho doma sú zámky a rúry od flinty, ktorou ho zastrelil. O chvíľu prichádzajú žandári, ktorý odnášajú Ondreja. Tvári sa pokojne a ľahostajne. Keď nastal všetkému koniec, zapadlo slnko