Zvieracia farma – George Orwell

Zvieracia farma – George Orwell

- alegorická novela – alegorická bájka

- 10 kapitol
- anglická literatúra po r. 1945
- rozpor medzi pôvodnými zámermi (vybudovanie spravodlivej spoločnosti) a realitou prasacej vlády
- „Zvieratá sú si rovné, ale...“
- dej sa odohráva na zvieracej farme v priebehu pár rokov. Od ktorého si marca, do ktorého si leta
- ide o paródiu polit. udalostí v Rusku od 1917-1943
Zvieratá predstavujú spoločenské typy:
Major – Lenin/ Marx
Napoleon – Stalin
Snehuliak – Trockij
kôň Boxer a kobyla Ďatelinka – ľudia úprimne oddaný režimu – proletariát
havran Mojžiš – náboženstvo
somár – inteligencia (osamotený)
ovce – nerozmýšľajúce bytosti

Postavy:

. kanec Napoleon: absolutistický vládca. Získal si vážnosť a vždy presadil svoje. Spolu so Snehuliakom a Kvičiakom sa po Majorovom sne chopili šance a začali pripravovať

revolúciu. Vytvorili teóriu animalizmu – marxizmus, leninizmus. V animalizme bol človek nepriateľom zvierat a marxizme bola buržoázia nepriateľom proletariátu. Boli to jediné vzdelané tvory, ktoré vedeli písať a čítať. Riadili farmu. Napoleon tajne vychoval 9 šteniat vo svoj prospech – narážka na štátnu políciu ČEKA, neskôr známa ako NKVD, tajná polícia. Po kauze „mlyn“ vyhnal Snehuliaka z farmy. Kvičiak je jeho verný posluhovač. Postupne zmenil všetkých 7 prikázaní vo svoj prospech. Nakoniec k sebe pozve 6 majiteľov fariem. Napoleonove plány uchopiť sa moci sú čím ďalej tým viac zjavnejšie. Vytvoril si kult osobnosti
. kanec Snehuliak: živý, výrečný, dokonca nápaditejší ako Napoleon, ale nevynikal pevným charakterom. Vytvoril plány mlynu, elektrifikácie, teplej vody i trojtýždňového plánu. Napoleon na neho poštval psy, vyhnal ho z farmy, pretože je nepriateľ a postupne si jeho plány privlastnil
. krmník Kvičiak: vynikajúci rečník. Chodil medzi zvieratami a presviedčal ich o správnosti najväčšieho – demagóg: vymýval im mozgy a presviedčal ich o nemožnom až kým neuverili
. pán Jones: majiteľ Pánskej farmy. Alkoholik, ktorý kedysi dobre prosperoval. Ľudia sa nedbalo starali o jeho zvieratá a on bol neustále opitý. Zvieratá často nedostávali včas jesť a to ich viedlo k revolúcií. Keď ho vyhnali z farmy mal snahu sa ešte vrátiť, ale vyhrali zvieratá – boľševici. Môžeme nájsť podobnosť s občianskou vojnou v r. 1918-1920, v ktorej boľševici vyhrávajú
. kanec Major: mal „prorocký sen“ o Zemi, z ktorej zmizol človek a vynorila sa v ňom pieseň „Zvery Anglicka“ (stala sa hymnou), ktorú už poznal ako malý a teraz si na ňu spomenul. Bol starý, prihováral sa k ostatným zvieratám a za nepriateľa označoval človeka. Po jeho smrti si zvieratá nechali jeho lebku čo symbolizovalo Leninovo zabalzamované telo v Mauzóleu
. ťažnú kôň Boxer: zásadový, húževnatý a vynikal výnimočnou inteligenciou. Bol úprimne oddaný systému. Ťažko pracoval a keď už bol nevládny poslali ho ku konskému mäsiarovi a všetkých presvedčili, že šiel len do nemocnice
. ťažná kobyla Ďatelinka: tiež úprimne oddaná systému a pracovitá. Keď však zistila aká je realita doviedla pred okná „vládcu“ aj ostatné zvieratá
. somár Benjamín: najstarší a najmrzutejší obyvateľ farmy. Mlčanlivý, ozval sa len s ironickou poznámkou. Nový režim nikdy neprijal a nezmieril sa s ním – trucoval
. ovce: verejné prisluhovačsky Napoleona. Robili všetko čo im kázal. Začali bľačať, aby prehlušili toho, kto sa chcel niečo opýtať. Bľačaním kazili aj Snehuliakov prejav. Nevedeli nič, tak len neustále opakovali to, čo ich niekto naučil
Obsah:

- vo veľkej stodole sa zišli zvieratá z Panskej farmy a kanec Major im rozprával o tom, ako zle sa na farme majú a že príčinou ich utrpenia je človek. Rozpovedal im o svojom sne, v ktorom videl akési znamenie a naučil ich spievať pieseň „Zvery Anglicka“. O tri dni major zomrel. Prasce Napoleon, Snehuliak a Kvičiak, ktorí úvahy Majora spracovali, usporadúvali tajné schôdze a vysvetľovali iným zvieratám princíp animalizmu. Kobyle Moly sa nepáčilo, že nebude po revolúcií dostávať cukor a nebude môcť nosiť stuhy. Problémy boli aj s domácneným havranom Mojžišom, ktorý každému rozprával o „Lízankovej vysočine“, kam sa dostanú po smrti všetky zvieratá. Naopak Boxer a Ďatelinka boli najoddanejšími žiakmi. V júni na Svätojánsku noc nemali ani v podvečer zvieratá čo žrať, pretože pán Jones bol celý deň opitý a tak usporiadali revolúciu a všetkých svojich tyranov z farmy vyhnali. Pána Jonesa z jeho rodinou i pomocníkmi. Revolúcia je podobná s Veľkou októbrovou revolúciou. Potom zničili všetko, čo im pripomínalo ľudí, 7 krát zaspievali „Zvery Anglicka“ a pobrali sa spať. Na ďalší deň navštívili Jonesov dom a dohodli sa, že nikto v ňom nebude bývať. Snehuliak spolu s Napoleonom sa ujali vlády a premenovali „Pánsku farmu“ na „Zvieraciu farmu“ a oznámili ostatných so 7 bodmi, do ktorých sa dá animalizmus zahrnúť. Napísali ich na stenu a zvieratá sa musia nimi riadiť na veky vekov a nikdy inak

- 1. Každý, kto chodí na dvoch nohách je nepriateľ.
2. Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
3. Nijaké zviera sa nikdy nebude obliekať.
4. Nijaké zviera nebude spať v posteli.
5. Nijaké zviera nebude piť alkohol.
6. Nijaké zviera nezabije iné zviera.
7. Všetky zvieratá sú si rovné

- zvieratá sa pustili do práce a práca šla ako hodinky. Najviac pracoval Boxer a jeho krédo bolo „Budem pracovať ešte viac.“ Starého Benjamína revolúcia nezmenila a ak sa opýtal, či je teraz šťastnejší, záhadne odpovedal: „Somári žijú dlho.“ V nedeľu sa nepracovalo a ráno sa vztyčovala zelená vlajka. Potom nasledovali schôdze, na ktorých predkladali rezolúcie jedine prasatá a potom sa spievalo. Zvieratá si založili hlavný stan a ostatných organizovali do výborov. Učili sa písať a čítať, no 100%-tne to zvládol len Benjamín. Najsprostejšie ovce sa naučili iba heslá, pretože viac sa nedokázali naučiť

- zvieratá postupne prišli na to, že prasatá sa majú omnoho lepšie jedlo ako ostatné zvieratá. Mizlo mlieko, plánky, dokonca i celé jablká. Kvičiak im to vysvetlil veľmi rozumným spôsobom a to tak, že prasce tvoria akúsi hierarchiu – vežu celej farmy a aby sa dokázali dobre o ostatných starať musia byť v dobro stave. Zvieratá si nemali dôvod viac sťažovať, veď nikto predsa nechce, aby sa vrátil pán Jones. Chýri o revolúcií sa šírili aj na ostatné farmy a tak sa farmári obávali ako to celé dopadne. Svoje zvieratá pri každom náznaku vzbury kruto trestali. Zvieratá si stanovali 12.10. ako výročie. Bitka pri Kravíne – svätojánska revolúcia. Vždy na tento dátum budú slávnostne strieľať z dela. Podobnosť s oslavami, ktoré usporadúval Stalin v Rusku
- prišla zima, Moly ušla a na poliach sa nedalo pracovať. Snehuliak chcel, aby na kopci postavili polyfunkčný mlyn. Vypracoval plány na jeho výstavbu, ale Napoleon s tým nesúhlasil. Farma sa tak rozdelila na 2 tábory a začal politický boj. Keď Snehuliak obhajoval svoj mlyn, tak ovce bľačali a napadli ho nazúrené psy, ktoré ho z farmy vyhnali. Ostatných presvedčili, že bol nepriateľ a to čo urobili bolo správne. Potom prišiel s myšlienkou mlynu Napoleon a všetkých presvedčil, že jeho nápad to bol aj predtým, len sa potrebovali zbaviť Snehuliaka. Mlyn sa teda začal stavať a všetky zvieratá usilovne dreli. Boxer pridal do svojho repertoára ešte jedno heslo, „Napoleon má vždy pravdu.“ Zvieratá sa tento rok nemali ani lepšie, ale ani horšie. Napoleon prišiel s nápadom, že budú predávať ľudom vajíčka. Peniaze boli proti niekdajším zásadám, ale všetci boli ticho. Protestovať sa neodvážili ani vtedy, keď Napoleon zrušil zhromaždenia, pretože sa vyhrážal psami. Medzičasom sa Jones vzdal nádeje získať späť svoju farmu a odsťahoval sa na druhý koniec krajiny. Prasatá sa nasťahovali do domu a bod č. 4 zmenili na „Nijaké zvieratá nebudú spať v posteli s plachtami.“

- v novembri prišli silné vetry a zničili mlyn. Vodca z toho obvinil Snehuliaka. Posmelili sa a začali s výstavbou opäť. Všetko zlé, čo sa na farme odohralo dávali za vinu Snehuliakovi. Prišiel čas zúčtovania a tak všetci, čo sa previnili proti Vodcovi sa museli priznať k zločinu, že boli po celý čas v spojení so Snehuliakom. Všetci boli na mieste popravený. Zvieratá mali zákaz spievať „Zvery Anglicka“, pretože to už nebolo potrebné a zložili im inú pieseň. K prikázaniu č. 6 pribudlo „bez príčiny.“ Napoleon sa stal akousi modlou – za všetko dobré mohol on. Napísali mu báseň a vytvorili mnoho výsostným prezývok. Napoleon postupne prejavuje známky paranojí – podobne ako u Stalina. Bol strážený 4 psami, jeho jedlo bolo dopredu ochutnávané a kvôli možnému riziku zomierali nevinný. Všetko to robil pred očami iných zvierat, aby vzbudil strach – vykonštruované procesy

- farmár Frederik napadol farmu, zničil mlyn, ale podarilo sa ho vyhnať. Ostatných presvedčili, že postavia nový mlyn. Dôležité je, že vyhrali. Oslavovalo sa. Prasce vytiahli odniekiaľ debnu Whisky a užívali si. Aj piate nariadenie bolo pozmenené na „do nemoty“

- Boxer bol veľmi zranený a Napoleon ho dobrosrdečne poslal ku konskému mäsiarovi. Keď zvieratá videli, že auto je konského mäsiara, presvedčili ich, že zverolekár si od nich len to auto požičal. Roky obiehali. Zvierat pribudlo i ubudlo. Prasiat a psov bolo na farme veľmi veľa – bohatli. Ostatní žili stále rovnako. Hladovali, spali na slame, pili z napájadla a dreli na poliach. Starší sa snažili spomenúť si, že či im v predrevolučných rokoch bolo lepšie alebo horšie. Nemali s čím porovnávať svoj život. Boli jedinou farmou, kde všetko organizovali zvieratá a to bola česť. Potajomky sa spievali „Zvery Anglicka“

- začiatkom leta videli zvieratá čosi neuveriteľné. Kvičiak a aj ostatné prasce kráčali po dvoch nohách. Zvieratá sa chceli sťažovať, ale prehučali ich bľačiace ovce, ktoré neprestajne opakovali, čo ich naučili od rána „Štyri nohy dobré, dve nohy ešte lepšie!“ Na stodole bolo napísané už len jediné prikázanie. „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré zvieratá sú si rovnejšie.“ Potom sa už nikto nepozastavoval nad vyobliekaným a fajku bafkajúcim Napoleonom. Krmivo pre zvieratá sa znižuje, prínosy rastú. Zvieratá zisťujú, že sa za čias Napoleona majú ešte horšie, pretože predtým mali aspoň jeden druhého. Teraz sú vykorisťované tými z vlastný radov

- jedného dňa prišli na návštevu farmári z okolitých fariem. Sedeli za stolom, popíjali, debatovali a nakoniec im Napoleon oznámil, že farma sa opäť bude volať „Pánska“. Ostatné zvieratá sa na tieto výjavy pozerali cez okno. Nebolo rozoznať človeka od zvieraťa. Všetky animalistické prikázania sú neskôr zmenené a nahradené jedným: „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“