Alexander Sergejevič Puškin: Kapitánova dcéra

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: filomena (16)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 23.11.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 684 slov
Počet zobrazení: 86
Tlačení: 4
Uložení: 4

Alexander Sergejevič Puškin: Kapitánova dcéra

Ruská romantická literatúra

Spoločenská situácia: obdobie nevoľníctva, cársky despotizmus → vznik povstaní, najznámejšie povstanie dekabristov (z rus. slova dekabr= december -14.12.1825) bolo potlačené, päť vodcov odsúdených na trest smrti, mnohí na vyhnanstvo a nútené práce → v ruskej literatúre častá téma boja proti útlaku a bezpráviu.

Alexander Sergejevič PUŠKIN (1799 – 1837)
- básnik, prozaik, dramatik
- narodil sa v Moskve v šľachtickej rodine, absolvoval lýceum v Cárskom Sele, od detstva mal umelecké sklony
- viedol bohémsky život, pracoval na ministerstve zahraničia v Petrohrade, odtiaľ ho pre jeho názory preložili na juh a neskôr prepustili zo služieb
- po cárskom omilostení žil v službách dvora v Moskve a Petrohrade
- zomrel v Petrohrade na následky smrteľného zranenia v súboji s francúzskym dobrodruhom
Tvorba A.S. Puškina nesie prvky romantizmu aj realizmu.

Najznámejšie diela:

Eugen Onegin - veršovaný román. Zobrazuje „ zbytočného človeka“ rozčarovaného spoločnosťou, životiom a neschopného urobiť šťastným seba a iných. Mladý Onegin znechutený prázdnym životom petrohradskej smotánky odchádza na vidiek, kde chce nájsť zmysel života. Na dedine sa však beznádejne nudí. Pre malicherný spor zabije v súboji svojho priateľa Lenského, odmieta lásku Tatiany a vnáša nepokoj do jej života. Tatiana sa totiž do neho zamilovala a porušiac konvencie mu napísala list, v ktorom sa mu vyznáva z citov. On ju odmieta. Bezcieľne sa motá po Rusku a po návrate do Petrohradu stretáva Tatianu už ako manželku kniežaťa. Zisťuje, že je to inteligentná a krásna mladá dáma, a on jej vyzná lásku. Tatiana ho odmieta, hoci ho stále miluje.

Piková dáma - novela

Boris Godunov - dráma – tragédia

Kapitánova dcéra

Historická próza z 18. stor. je zasadená do obdobia sedliackeho Pugačovovho povstania. Dielo je v starších prameňoch uvádzané ako historický román, v novších ako historická novela.

Autor venoval Pugačovovi pozornosť aj v diele História pugačovovskej vzbury (dokumentovaná biografia vodcu povstania), dokonca sa v roku 1833 sám vydal po miestach spojených s týmto vodcom povstania. (Jemelian Ivanovič Pugačov, 1742-1775, bol donským kozákom, v rokoch 1773-1774 sa postavil na čelo sedliackej a kozáckej vzbury na rieke Jaik a vyhlásil sa za vtedy už mŕtveho cára Petra III. Podarilo sa mu dobyť mnoho pevností a miest. Po zrade bol popravený pri meste Orengurg.)

Dielo nesie typické znaky romantickej historickej pŕozy:

- novela je prerývaná lyrickými vsuvkami a ľudovou slovesnosťou (ľudové zbojnícke piesne, staré ruské rozprávky)

- na pozadí historickej udalosti sa rozvíja príbeh lásky, ktorej sa do cesty stavajú prekážky.

- postavy sú rozdelené na veľmi dobré (Griňov, jeho rodičia, Mária) a veľmi zlé (Švabrin, Pugačovovi prisluhovači). Nachádza sa tu aj idealizácia postáv (pugačov, cisárovná). Griňov je ušľachtilý pôvodom i povahou, z rozmaznaného šľachtického chlapca sa stáva čestný muž. Je verný cárovi a vo svojej vojenskej jednotke, nezradí, ani keď mu hrozí nebezpečenstvo. Je šľachetný, štedrý, stojí si za slovom, vyrovná si dlh. Je verný svojej láske Márii, postará sa o ňu, keď príde o rodičov. Švabrin je zákerný, nečestný, zradný, krutý k Márii, ktorá odmietla jeho lásku; zradí cára a prebehne k povstalcom, až do poslednej chvíle sa snaží pomstiť svojmu sokovi Griňovovi a nespravodlivo ho označí za zradcu. Pugačovova autor zobrazuje ako nekultúrneho, nevzdelaného, brutálneho mužíka, ale zvláštnosťou diela je správanie sa Pugačovova k hlavnej postave Griňovovi, ale aj opačne. V postave vodcu povstania nachádzame neočakávané reakcie (milosť, obdarovania, pocit potreby splatiť dlh atď.) Osud Griňova autor vložil niekoľkokrát do rúk Pugačova. Porovnanie necharakterného šľachtického dôstojníka Švabrina a plebejca Pugačovova by nevyšlo v prospech šľachtica.

Autor tu opäť využil (po Eugenovi Oneginovi) rodinné pamäti Petra Andrejeviča Griňova (ktoré poslali rodinní príslušníci na uverejnenie vydavateľovi), čo zostručňuje zachytenie historického rámca a umožňuje hlbší záber do rodín postáv, do vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi, nadriadenými a podriadenými vo vojenskej posádke a pod.

Kompozícia: chronologická

Skladá sa zo 14 kapitol (s názvom a s mottom - v niektorých kapitolách sú to aj celé ľudové piesne), v ktorých hlavná postava prerozpráva svoj príbeh. Rozprávač je v 1. osobe sg. (ja-forma) - Peter Griňov. Na konci diela sa mení rozprávač na 3. os., lebo autor v pozícii vydavateľa na konci 14. kapitoly dopovie osud hlavnej postavy a spomenie popravu Pugačovova. Zmieni sa, že rodinné zápisky priniesol vydavateľovi jeden z vnukov hlavnej postavy. Dátum vydania: 19. októbra 1836.

Forma:

Napriek historickej téme autor osvieži svoj text humorom (francúzsky učiteľ/outschitel/musjé - opilec a lenivec so zvláštnym prístupom k vzdelávaniu; veliteľ Mironov, ktorý bol pod papučou svojej ženy až tak, že ona fakticky riadila posádku; láskavý obraz oddaného sluhu Saveľjiča).

V texte sa nachádza aj prerozprávanie starej kulmyckej rozprávky, ktorú tam iste autor umiestnil, aby nám vysvetlil svoj postoj (možno aj sympatiu) k postave Pugačova. Rozprávku rozpovie Pugačov hlavnej postave Griňovovi - ide o príbeh orla, ktorý sa živí čerstvou krvou a žije iba 33 rokov, a havrana, ktorý sa živí zdochlinami a žije 300 rokov.

Orol a havran vyleteli spolu. Zrazu zbadali zdochnutého koňa; zleteli dolu a sadli sa naň. Havran ďobal a pochvaľoval si. Orol ďobol raz, ďobol druhý raz, mávol krídlom a povedal havranovi: "Nie, braček, havran; ak sa mám tristo rokov živiť mrcinami, radšej sa raz napijem živej krvi a potom nech sa stane, čo chce!"
V texte romantického diela sa nachádza aj lyrická báseň (vyznanie lásky Griňova krásnej Márii), ľudová zbojnícka pieseň (napr. Ej, nešumže, mati, dúbrava zelená) a listy, čím autor umocňuje zdanie, že ide o rodinné písomnosti z pozostalosti hlavnej postavy.

Téma: Láska Petra Andrejiča Griňova k Márii na pozadí bojov povstalcov
na čele s Pugačovom proti cárskym vojskám.
Miesto: Rusko
Čas: 18. storočie
Postavy:
Hlavná postava: Peter Andrejič Griňov: mladý, odvážny, tvrdohlavý, neskúsený, ľahkomyseľný, chce bojovať proti násiliu a bezhlavo, nepremyslene sa vrhá do boja proti zlu.
- nesúhlasí s Pugačevovým povstaním, ale čestnosťou a štedrosťou si získa jeho priazeň, ktorú neskôr využije na ochranu svojej lásky Maši

Vedľajšie postavy: - je ich málo

- sluha Saveljič: oddaný, rozvážny, múdry, šetrný, skromný
- Pugačov: bojovný, nebojácny, pobožný, múdry, vie sa odvďačiť, bystrý, rozvážny, no zároveň je zlosyn, vyvrhovateľ, zabijak...
- Švabrin: je síce vzdelaný, ale je podlý, zradca, udavač, násilník, klamár
- Rodina Mironových – slušná, pobožná, skromná, súdržná
- Katarína II.: štedrá a veľkorysá, spravodlivá, čestná

Kompozičná osnova:

1. EXPOZÍCIA: ( úvod) :- oboznámenie sa s postavami a prostredím
V simbirskej dedine žije šľachtic Peter Andrejevič Griňov so svojimi rodičmi. V sedemnástich rokoch sa ho otec Andrej Petrovič Griňov rozhodne poslať k vojsku. Junák prichádza na Belogorskú pevnosť. Tam spozná kapitána Mironova, jeho ženu Vasilisu Jegorovnu a dcéru Mašu, do ktorej sa zamiluje.

2. KOLÍZIA: (zápletka) – zauzľovanie deja
Peter sa dostáva do rozporu so Švabrinom kvôli Maši. Nastáva medzi nimi súboj.

3. VYVRCHOLENIE – dej je napínavejší, vrcholia konflikty
Pugačovova družina prepadáva pevnosti, medzi ktorými je aj Belogorská.
Zabíjajú kapitána Mironova jeho ženu. Peter dostáva milosť od Pugačeva vďaka kožuchu, ktorý mu v minulosti podaroval. Odchádza do Oremburgu, kde hľadá pomoc. Keď nezíska podporu veliteľov, rozhodne sa zachrániť Mašu sám. Na svojej ceste stretáva znova Pugačova, ktorí sa mu rozhodne pomôcť. Spolu prichádzajú do Belogoskej pevnosti a vyslobodia Mašu, ktorá bola uväznená Švabrinom, ktorý sa s ňou chcel oženiť. Peter s Mašou sa rozhodnú ísť do otcovej dediny. Na ceste sa však musia rozdeliť, lebo Peter musí bojovať za vlasť. Hoci je povstalecký Pugačov zajatý, Petra obvinia so spolupráce s povstalcami. Dostáva sa do väzenia. Mária – Maša ide hľadať pomoc k cárovnej.

4. PERIPETIA: (obrat)
Cárovná po vypočutí Márie omilostí Petra. Ten je prepustený.

5. ROZUZLENIE:
Pugačov je popravený. Peter sa ožení s Mášou.

Pointa = Človek by mal byť čestný, poctivý, zastávať sa spravodlivosti a byť hrdý na svoju vlasť. Svoju lásku by si mal ctiť a vážiť.

Ukážky súkromných listov, ktoré sú tiež súčasťou diela

A. „Syn môj, Peter! Tvoj list, v ktorom nás prosíš o rodičovské požehnanie a súhlas na manželstvo s Máriou Ivanov-nou, dcérou Mironovovou, dostali sme 15. tohto mesiaca a nielen svoje požehnanie ako ani svoj súhlas nemienim Ti dať, ale ešte sa chystám prísť za Tebou a za Tvoje kúsky Ťa poriadne potrestať ako malé chlapčisko, aj keď máš dôstojnícku hodnosť; lebo si dokázal, že nie si ešte hoden nosiť dôstojnícky kord, ktorý Ti bol zverený na obranu vlasti, a nie na súboje s takými istými lapajmi, ako si aj Ty. Zaraz napíšem Andrejovi Karlovičovi a poprosím ho, aby Ťa preložil z Belogorskej posádky niekam ďaleko, kde by Ťa prešla tá pochabosť. Tvoja matka, keď sa dozvedela o Tvojom súboji a o tom, že si ranený, od žiaľu ochorela a teraz leží. Čo len z Teba bude? Prosím boha, aby si sa polepšil, i keď sa neopovážim dúfať v Jeho veľkú milosť.
Tvoj otec A.G.“

B. „Hanbi sa, ty starý pes, že napriek mojim prísnym rozkazom nepodal si mi správu o mojom synovi Petrovi Andrejevičovi a že ma cudzí ľudia museli upovedomiť o jeho kúskoch. Tak si ty plníš svoju povinnosť a pánovu vôľu? Pošlem ťa svine pásť, ty starý pes, za to, že si tajil pravdu a nadŕžal mládencovi! Len čo dostaneš tento list, rozkazujem ti, naskutku mi odpíš, ako je to teraz s jeho zdravím, o ktorom mi píšu, že sa mu polepšilo, a na ktorom mieste je ranený a či ho dobre ošetrili.“

C. „Veľkomožný pane Andrej Petrovič, otec náš láskavý!
Váš milostivý list som dostal, v ktorom sa ráčiš hnevať na mňa, svojho nevoľného poddaného, že vraj sa môžem hanbiť, lebo neplním pánove rozkazy. Lenže ja nie som starý pes, ale Váš verný služobník, pánove rozkazy poslúcham a vždy som Vám horlivo slúžil, až som ošedivel. O zranení Petra Andrejiča som Vám nič nepísal, aby som Vás darmo nenaľakal, ale ako som počul, urodzená pani, naša matka Avdoťja Vasilievna, aj tak od ľaku ochorela a za jej zdravie sa budem modliť. Peter Andrejič bol ranený pod pravým plecom do pŕs, priam pod kostičku, do hĺbky asi pol druha palca, a ležal vo veliteľovom dome, kde sme ho odniesli z brehu, a liečil ho tunajší barbier Stepan Paramanov; a teraz je Peter Andrejič chvalabohu zdravý a okrem dobrého nič o ňom napísať nemôžem. Velitelia, ako počúvam, sú s ním spokojní. Vasilisa Jegorovna ho má ako vlastného syna. A že sa mu stala taká kalamita, za to mládenca netreba trestať: kôň má štyri nohy a potkne sa. A ráčite mi písať, že ma pošlete svine pásť, nuž to je Vaša bojarská vôľa. S tým sa Vám poddansky klaniam.
Váš verný nevoľník Archip Saveľjev“

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.018