Prefíkaný kohút – Andrej Chudoba
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 893
Uložení: 78
Prefíkaný kohút – Andrej Chudoba
Tlmačania od nepamäti žili pri vode a niekedy aj vo vode. Najmä pri jarných povodniach nejedna tlmačská movitosť odplávala do Dunaja. Hronská voda im kazila komory a záhrady horšie ako psota a zlodej dovedna. Darmo sa s ňou pasovali, vždy bola voda navrchu a oni pod ňou.
Nuž a keď ju nemohli premôcť, spravili si z nej aspoň živnosť.
Pri Hronskej Breznici zbíjali plte a spúšťali sa na nich dolu Hronom až k Ostrihomu. Cez deň plávali, na noc pritiahli k brehu, rozložili oheň, strovili večeru, zakresali do fajok a driemali vôkol ohňa.
Jednu noc sa im večera akosi málila. Ktorýsi z nich pri ohni povzdychol:
- Ej, chlapi, a moja stará varí dnes večer kohúta.
- Bolo by krídlo.
- Alebo nôžka.
- Alebo trebárs aj celý kohút.
Chlapi okolo ohňa sa iba zasmiali, ale istý parobok — ošmek prebíjaný
- sa zobral a poďho do tmy. Nablízku bola dedina, ta sa pobral, lapajisko, a o hodinku sa vrátil s kohútom pod
Bolože to smiechu a špásov — do polnoci sa zabávali na rozospatom a vyplašenom kohútovi. Chlapi sa rozhodli, že ho hneď nezabijú,
ale vezmú domov a po návrate vystroja kohútiu hostinu. Ako sa dohodli, tak aj spravili.
Keď sa vrátili domov, jeden z pltníkov ukryl kohúta do susáka. Chcel ho tam trochu prikŕmiť, kým príde pod nôž.
Lenže čo čert nechcel?
Okradnutá gazdiná sa akosi dozvedela, že jej kohút je v Tlmačoch. Hľadala ho po dedine a ktosi ju naradil do pltníckeho domu. Darmo sa domáci vyhovárali, že oni nijakého kohúta nemajú. Kohút poznal gazdinú po hlase a zakikiríkal. Preto Tlmačanov dodnes prezývajú „kikirikáči".