Kozmálovské obecné hodiny – Andrej Chudoba

Kozmálovské obecné hodiny – Andrej Chudoba

Kozmálovce dlho nik neuznával za poriadnu dedinu. Veď čože je to za dedina, čo ani len hodiny na veži nemá. Takú dedinu ešte aj poriadny žobrák obíde.

Nuž, ale bolo, ako bolo — Kozmálovčania naozaj nijaké hodiny na veži nemali. Nactiutŕhači o nich rozchyrovali, že vraj zvoniť bežia až vtedy, keď začnú zvoniť v susednom Tekove alebo v Rybníku. Napokon ktorýsi výborník navrhol v obecnej rade, aby na vežu osadili hodiny. Pán richtár však všetkých presvedčil o tom, že hodiny nie sú pár holubov, ale drahý inštrument. Často ich treba naťahovať a zvonár je postarší a krivý, a keď, nedajbože, zletí dolu schodmi, kto bude chovať jeho šesť detí? A potom vraj — hodiny sa často kazia a majstri hodinári, to je ukrutná čeliadka. Nakuknú, fúknu medzi kolieska, a už je obecná zlatka v ťahu! A okrem toho veľa ľudí hodiny nepozná a veľa starých ľudí na vežu ani nedovidí. .

. Výborníci múdro prikyvovali a pristali.

Ostatní však neboli s týmto rozhodnutím spokojní. Klebetnici si začali šepkať po dedine, že richtárovi voľakedy dávno spadli hodiny na hlavu, a preto ich nemôže ani vidieť.

Medzi nespokojencami sa napokon našiel istý rodoľub-náturista a zmajstroval hodiny, ktoré ho preslávili po celom okolí. Navŕtal do dreveného šafľa dierku a naplnil šafel vodou. Voda cez dierku po troche vytekala a odmeriavala čas. Ráno zvonár znovu nalial do šafľa vodu, a kým z neho vytiekla — bolo akurát poludnie, bežal zvoniť. Potom zas nalial za plný šafeľ, aby bolo aj na večerné zvonenie. A tak Kozmálovčania mali aj honor, aj lacné hodiny.