Turecký husár – Andrej Chudoba

Turecký husár – Andrej Chudoba

Turecká vojna trvala celé veky a všelijakí pohani vtedy bašovali po kraji. Aj v hore nad Horšou sa utáborili voľajakí potulní tureckí

husári. Popásali kone, kládli ohne, piekli nakradnuté barany, harbakúzili, spievali a zabávali sa do neskorej noci. Potom pozhášali ohne

a pospali ako polená.

Ráno sa jeden z husárov zobudil a — zasmädilo ho. Ale čutora bola skrz-naskrz prázdna.

Horko-ťažko sa zodvihol, porozhliadal sa a vtedy zbadal v diaľke vinice s chyžkami a vo viniciach usilovného kopáča — ranostaja. Turek si pomyslel: „Nebudem ja veru smädovať. Zabehnem do viníc a naplním si čutoru."

Osedlal koňa, pripäl čutoru k opasku a rozbehol sa k viniciam. Hnal sa na koni cez pole ako vietor. Myslel si, že pred ním je všade rovina. Oslepený raňajším slnkom nezbadal skalnú stenu pod nohami. Kôň sa zošmykol do priepasti a zabil sa i s jazdcom.

Odvtedy sa vraj husár zjavoval pod skalami. Najprv ho bolo vídať iba na ľavom potočnom brehu, ale neskoršie sa ukázal aj na druhej strane — v dedine.

Paľo báťa sa s ním stretli dokonca na viniciach. Prešovali hrozno a pri- bavili sa pri ňom až do polnoci. Robotu šťastlivo skončili, zavreli pivnicu na kľúč, vošli do chyžky a čo tam vidia?

Na stole horí svieca a pri nej sedí husár v červených nohaviciach a v zelenom dolománe.

Báťa zmeraveli, krv im seklo v žilách. Lenže ujsť nemohli, dvere sa za nimi samy zatvorili. Husár im však povedal, aby sa nebáli, aby len priniesli krčah vína.

Báťa vošli do pivnice a vyniesli odtiaľ krčah horšianskeho samotoku. Položili ho na stôl a husár im kázal, aby si prisadli. Husár vraj bol mocný plecnatý chlapisko s dlhými fúziskami a križľavým pohľadom. Inak chlap ako hociktorý, iba páchol zemou a mosadzné gombíky na dolománe mal zelené ako tráva. Báťa naliali, zazdravkali a pripili.

Husár potom vytiahol karty a hrali o peniaze. Báťovi išla karta ako po masle, vyhral kopu peňazí. Neboli to však obyčajné zlatky, ale pravé kremnické dukáty.

Hrali a hrali do samého rána. A čo bolo najväčšmi čudné, že vína z krčaha neubúdalo a bolo to vraj také víno, aké báťa ani v Tokaji nepili.

Na svitaní odrazu zaerdžal kôň a v tej chvíli husár zmizol. Zostal po ňom iba pach a prázdny krčah. A z báťových dukátov tiež nezostala ani babka, ani čo by ich bol vietor sfúkol. Odvtedy sa husár nikomu viacej neukázal.